Štatistiky osôb s ŤZP na Slovensku a formy podpory

Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP) predstavuje významnú sociálnu a ekonomickú výzvu. Na Slovensku žije približne 400-tisíc osôb s preukazom ŤZP, čo predstavuje viac ako 7 % populácie. Tieto osoby čelia rôznym obmedzeniam a prekážkam v každodennom živote, ktoré ovplyvňujú ich začlenenie do spoločnosti. Štát sa snaží túto situáciu riešiť prostredníctvom rôznych foriem podpory a kompenzácií.

Definícia a posudzovanie ŤZP

Za fyzickú osobu s ŤZP sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú prítomnosť viacerých druhov postihnutia naraz.

Integrovaná posudková činnosť

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav.

Prečítajte si tiež: Prehľad invalidných dôchodkov

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.

Príklad posudzovania príjmu

Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.

Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Prečítajte si tiež: Vlastníctvo áut u slovenských dôchodcov

Formy podpory a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Štát poskytuje rôzne formy podpory a kompenzácie osobám s ŤZP, ktoré im majú pomôcť zmierniť sociálne dôsledky ich postihnutia. Medzi tieto formy patrí:

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Poskytujú sa fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím na zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP. Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Podpora zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa dotýka niekoľkých oblastí: Pomoc v hmotnej núdzi, podpora rodiny, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a peňažných príspevkov na opatrovanie.

Preukaz fyzickej osoby s ŤZP

Umožňuje uplatňovať zľavy a výhody určené osobám s ŤZP. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Invalidný dôchodok

Je určený pre osoby, ktoré v dôsledku zdravotného stavu nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie a zákon

Pomoc v hmotnej núdzi

Je určená pre osoby, ktoré sa nachádzajú v zložitej finančnej situácii.

Pomoc v hmotnej núdzi - aktuálne štatistiky

V máji sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi medzimesačne znížil o 811 osôb a dosiahol úroveň 63 204. Je to najnižšia hodnota od septembra 2022. Medziročne, v porovnaní s májom 2023, klesol počet poberateľov na celoštátnej úrovni až o 2 092 osôb. Najviac poberateľov pomoci v hmotnej núdzi evidovali úrady práce, sociálnych vecí a rodiny v máji 2024 v Košickom kraji, a to 15 772. Najmenej poberateľov pomoci v hmotnej núdzi evidovali v Trenčianskom kraji (2 499).

Generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy dodáva, že popri snahe o vytváranie príležitostí pre ľudí, aby sa vymanili z chudoby, zvyšuje rezort práce objem pomoci pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov: „Podpora v nezamestnanosti aj poskytovanie dávok v hmotnej núdzi sú významnou časťou pomoci zo strany Ústredia a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tu aj množstvo ďalších oblastí, v ktorých sme pre ľudí oporou. Čoraz viac pomáhame zraniteľným rodinám, ktoré z rôznych dôvodov nedostávajú výživné.

Májový vývoj zhodnotil výskumný pracovník Inštitútu pre výskum práce a rodiny Rastislav Bednárik. „V máji 2024 bol v porovnaní s januárom 2024 zaznamenaný pokles pomoci v hmotnej núdzi. Aj výdavky štátu na tento účel klesli z januárových 12,6 milióna eur na 12,2 milióna eur. Pokles je aj oproti situácii pred rokom, teda v porovnaní s májom 2023. Vtedy bola poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi pre vyšší počet poberateľov ako dnes a pre vyšší počet osôb. Pokles je teda dlhodobejší. Vzhľadom na zmenu podmienok vyplácania pomoci, v súčasnosti ide o štedrejšiu dávku, pred rokom v máji sa vyplatilo menej, teda 9,5 milióna eur. Možno však upozorniť, že medzi poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi sa udržuje relatívne stabilný počet, približne 11- tisíc, domácností tvorených dvojicou s jedným až štyrmi deťmi a mierne klesá počet poberateľov pomoci jednotlivcov.

Na konci januára 2024 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi ustálil na počte 63 996. V porovnaní s decembrom 2023 je to nárast o 49 osôb. Napriek tomu klesol počet osôb poberajúcich pomoc dlhodobo, teda 85 a viac mesiacov. Najviac poberateľov pomoci v hmotnej núdzi bolo v januári tohto roka v Košickom kraji (16 034), najmenej v Trenčianskom kraji (2 597). Pri medziročnom porovnaní januára 2024 a januára 2023 klesol počet poberateľov o 2 150 osôb. Mierne poklesol aj počet dlhodobých poberateľov, ktorí prijímajú pomoc v hmotnej núdzi 85 a viac mesiacov, tých bolo v januári 13 561.

Projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš hodnotí pozitívne, že na Slovensku nepribúda počet dlhodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi: „Počty sú dôležité, no rovnako nám záleží na rozvoji reálnej podpory pre ľudí v náročnej životnej situácií. Od apríla preto spúšťame projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2, vďaka ktorému budú môcť mnohí poberatelia získať či naďalej poberať aktivačný príspevok. Zároveň môžu pomôcť svojej komunite a dostať sa k zaujímavej pracovnej príležitosti.“

Projekt PUPN 2 je pokračovaním končiaceho projektu Podpora udržania pracovných návykov - PUPN. Zabezpečí kontinuálne pokračovanie podpory ľudí bez práce pri zvyšovaní zamestnateľnosti, udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností prostredníctvom vykonávania aktivačných prác pre obce, mestá a samosprávne kraje. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú v rámci projektu pokračovať v poskytovaní príspevku obciam a samosprávnym krajom na aktivačnú činnosť nezamestnaných, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi alebo sú členmi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Samotní poberatelia budú mať po odpracovaní aktivačných prác nárok na aktivačný príspevok vo výške 86,80 eura mesačne.

Ďalšie formy podpory

Januárové štatistiky rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny ukázali aj medzimesačný rast počtu poberateľov prídavkov na dieťa o 1 780 osôb. Ich počet dosiahol úroveň 661 802 osôb. Celková suma vyplatených príspevkov tesne prekročila hranicu 67 miliónov eur. Pokračoval aj vlaňajší rast v oblasti náhradného výživného.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aktívne hľadá možnosti, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú vystavení ťažkým životným situáciám. Už minulý rok sme navýšili finančnú pomoc zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podpora zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa dotýka niekoľkých oblastí: Pomoc v hmotnej núdzi, podpora rodiny, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a peňažných príspevkov na opatrovanie.

V najbližšom období možno očakávať stabilizáciu výdavkov na podporu rodiny, aj výdavkov na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a výdavkov na opatrovanie. U pomoci v hmotnej núdzi je vývoj menej predvídavý.

Nevidiaci, nepočujúci, imobilní a inak znevýhodnení občania môžu štát požiadať o peňažné príspevky pre ZŤP. Ministerstvo práce a sociálnych vecí nám poskytlo informácie o tom, na aké kompenzačné pomôcky prispieva, a zároveň radí, kto a ako by mal o ne požiadať. Peňažné príspevky na kompenzáciu zdravotného ťažkého postihnutia (ZŤP) sú dávkami sociálnej pomoci. Zákon pozná až 17 druhov jednorazových aj opakovaných príspevkov. Na priznanie a poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu neexistuje právny nárok. Možno ich priznať a poskytovať len v prípade splnenia všetkých podmienok stanovených zákonom. Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov združuje 140-tisíc poberateľov pravidelných príspevkov od štátu a 71-tisíc opatrovateľov.

Nevidiaci najčastejšie žiadajú o príspevok na kúpu alebo opravu kompenzačnej pomôcky. Sú to pomôcky, ako telefón alebo počítač s hlasovým alebo zväčšovacím programom či hodinky pre nevidiacich. Zdravotne znevýhodnení žiadatelia o peňažný príspevok upozorňujú Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím na to, že posudzovanie nároku na niektoré druhy príspevkov je príliš prísne a obmedzujúce. Môže to odradiť tých, ktorí pomoc objektívne potrebujú, no o príspevok ani nepožiadajú.

Podľa ÚNSS sú príspevky nastavené pomerne dobre. Upozorňuje však na veľmi dlhé čakacie lehoty na ich získanie z úradov práce. Aj proces získania príspevku od žiadosti až po konečné rozhodnutie je pre bežného občana pomerne zložitý. Tiež sa niekedy stretávame so zamietaním príspevkov aj v situáciách, keď sú naozaj potrebné,“ upozorňuje E. Ďalším problémom je, že peňažné príspevky nedostanú mnohí znevýhodnení pracujúci, ktorí sa dostávajú do takzvanej dávkovej pasce. Keď majú čistý mesačný príjem vyšší ako 822 eur, o príspevky prichádzajú. Kvôli dávkovej pasci mnohí postihnutí nepracujú,“ vysvetľuje M. Kým niektoré príspevky kopírujú realitu, pri iných si musia znevýhodnení doplácať. Príspevok na osobnú asistenciu považujeme za nízky, pretože je ešte potrebné ho zdaniť. Za túto sumu je pomerne náročné nájsť osobného asistenta,“ upozorňuje E. Štát by mal zvýšiť príspevok na rehabilitácie a kompenzačné pomôcky, ako sú napríklad špeciálny kočík alebo vozík pre deti. Rodičia musia tieto pomôcky často získavať cez verejné zbierky,“ upozorňuje M.

Podľa Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím by mal štát viac prispievať na moderné technológie. Pokročilé komunikačné zariadenia, moderné zariadenia na uľahčenie mobility alebo špeciálne učebnice či softvéry na učenie môžu výrazne zlepšiť kvalitu života osobám so zdravotným postihnutím,“ uzatvára Š.

Každé posudzovanie je individuálne a zohľadňuje špecifiká konkrétneho prípadu. Každý okres či región Slovenska má svoje špecifiká, rôzne skupiny ľudí, ktorým treba najviac pomôcť. Kým v Bratislave sú to osoby bez domova, v okrese Kežmarok zamestnávanie ľudí zo segregovaných komunít, v okrese Trebišov problémy s očkovaním. Nanešťastie, politika zamestnanosti je stavaná veľmi rigidne, s celoštátnymi nástrojmi a aktivitami, ktoré nereflektujú regionálne špecifiká. Zároveň, tieto nástroje sa vyvíjajú veľmi pomaly a nestíhajú reagovať na zmeny v aplikačnej praxi. Realizujú ich takmer výhradne úrady práce, štátne inštitúcie s limitmi danými legislatívou. V súčasnosti iní poskytovatelia služieb zamestnanosti prakticky neexistujú. Agentúry podporovaného zamestnávania hibernujú, integračný sociálnych podnikov je málo.

Cieľom komunitných služieb je odbremeniť pracovníkov úradov práce a terénnej sociálnej práce tak, aby časť činností, ktoré sú jasne definovateľné a kontrolovateľné, realizovali iné inštitúcie, najmä lokálne občianske združenia. Jednotlivé okresné úrady práce majú mať voľnosť v tom, na ktoré cieľové skupiny sa sústredia. Ony najlepšie vedia, ktoré potrebujú najviac pomôcť a v čom. Úrady práce majú definovať cieľ, ktorý chcú dosiahnuť. V zadaní úrady práce presne opíšu cieľovú skupinu (vrátane geografického umiestnenia a maximálneho počtu ľudí, ktorých sa zákazka bude týkať). Veľkosť zákazky by mala zodpovedať práci jedného až dvoch ľudí, koordinátorov, teda v skupinách a aktivitách, kde je potrebná dlhšia a intenzívnejšia individuálna práca, bude počet zapojených ľudí z cieľovej skupiny nižší, v prípade menej intenzívnej individuálne práce vyšší. Teda priemerná výška zákazky bude do 10 000 €. Vo formulári sú aj míľniky, teda veci, ktoré majú ľudia z cieľovej skupiny dosiahnuť. Tieto musia byť definované presne, musia byť jasne merateľné a overiteľné, a musia byť často (ideálne mesačne). Je tiež dobré, aby sa dali overiť z tretieho zdroja (napríklad zamestnať sa znamená mať správne výkazy v Sociálnej poisťovni; mať málo vymeškaných hodín znamená potvrdenie od školy). Tieto míľniky by nemali byť overované prezenčnou listinou alebo prehlásením dodávateľa či úradu práce, aj keď niekedy sa tomu nedá vyhnúť. Vo formulári sú tiež metodické poznámky a spresnenia (napr. V prvom kroku úrad práce vypíše zadanie zákazky. Ako vidno z formuláru, celé zadanie má veľkosť jednej strany. Jednotliví možní dodávatelia vypíšu svoju ponuku v eurách a súťažia najnižšou cenou. Celá ponuke je teda iba jedno číslo. S víťazom uzavrie úrad práce zmluvu. Dodávateľ, v spolupráci s úradom práce, sám vyhľadá vhodných kandidátov na tieto služby, vypíše karty účastníka. Tieto úrad práce schvaľuje, čím potvrdzuje, že konkrétny človek spadá do cieľovej skupiny špecifikovanej v aktivite. V ďalšom kroku dodávateľ realizuje činnosti tak, aby dosiahol jednotlivé míľniky. Ako konkrétne ich dosiahne, je už know-how dodávateľa. Keďže cieľové skupiny sú definované veľmi úzko a ciele sú definované veľmi presne, dosiahnutie cieľa podľa dokladov je aj reálne dosiahnutie cieľa. Po ich dosiahnutí (spravidla mesačne) ich zdokladuje úradu práce a dostane zaplatenú percentuálnu časť prislúchajúcu k danému míľniku a danému človeku. Samozrejme, môže prísť k posunom (napr. s človekom A už dosiahli míľnik 1, ale s človekom B už míľnik 4). Dokladovanie úradu práce stačí formou jednej tabuľky výstupu z kariet účastníka. Samotné overenie míľnikov môže byť automatizované cez tretie inštitúcie (napr. Sociálna poisťovňa). Získanie zamestnania: človek, ktorý pred­tým nepracoval, získa zamestnanie podľa zákonníka práce (pracovnú zmluvu) v dohodnutej odmene aspoň minimálnej mzdy. Krátenie o percentuálny bod: ak je míľnik splnený iba čiastočne, krátenie o p. b. znamená, že sa odmena za daný míľnik zníži o špecifikovaný počet p. b. (teda napr. o 1 p. b. znamená pokles z 5 % na 4 %).

Cieľom tohto návrhu je vytvoriť a dlhodobo udržať ekosystém organizácií, ktoré budú pomáhať rôznym cieľovým skupinám v rôznych problémoch. Aby tento ekosystém bol funkčný, treba aby v ňom bolo 10 - 15 organizácií v každom okrese. Aby každá z organizácií bola dlhodobo udržateľná a nebola založená na iniciatíve jedného človeka, ktorý môže ľahko vyhorieť, musí mať aspoň 10 až 15 zamestnancov.

Na Slovensku je každoročne cca 700 000 osôb nezamestnaných, pričom na nejakú formu aktívnych opatrení trhu práce sa dostane iba jednociferné percento z nich. Pre porovnanie, rozpočet na aktívne opatrenia v rokoch 2012 a 2013 pred­stavoval cca 1000 € na každého piateho nezamestnaného ročne, čo rozhodne nemožno považovať za sumu podporujúcu individuálnu prácu. Za rok 2013 bolo na občana so zdravotným postihnutím (ktorý o to požiadal) vynaložených v priemere 2300 €.

Prvým problémom bude zabezpečiť dôveru potenciálnych dodávateľov v to, že tento systém bude férový, dlhodobý a transparentný. Časť problémov vznikne tým, že dodávatelia precenia svoje sily a možnosti, sľúbia realizovať aktivity za menej, ako je reálne možné. Predpokladáme, že po niekoľkých kolách zákaziek už budú vedieť reálnejšie odhadnúť prácnosť a nákladovosť jednotlivých aktivít. Z tohto dôvodu navrhujeme zákazky veľmi malé, na niekoľko mesiacov a desať - dvadsať ľudí, priebežne opakované. Asi vzniknú aj špekulatívni dodávatelia, ktorí sľúbia službu pre 30 ľudí, ale reálne ju urobia iba pre tých dvoch najjednoduchších.

Projekt Verejné politiky zamestnanosti

Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Verejné politiky zamestnanosti cez Program podpory mimovládnych organizácií v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Projekt je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA - nadácia pre sociálne zmeny.

Politika zamestnanosti - budúcnosť pre Slovensko

Prinášame vám elektronickú verziu publikácie Michal Páleník a kol.: Politika zamestnanosti - budúcnosť pre Slovensko. Publikácia sa venuje problematike aktívnych a pasívnych opatrení trhu práce a jej cieľom je poukázať na dôležitosť politiky zamestnanosti. Publikácia obsahovo nadväzuje na naše dve pred­chádzajúce knižky: Inkluzívne zamestnávanie sa venuje možnosti vytvorenia veľkého množstva pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných, a to najmä v regiónoch, kde miera dlhodobej nezamestnanosti dosahuje desiatky percent.

V júni sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi medzimesačne znížil o takmer tisíc ľudí a dosiahol úroveň 62 269. K najnižšiemu stavu za posledných 20 mesiacov dopomohla aj klesajúca nezamestnanosť v regiónoch s najvyšším počtom poberateľov. Medziročne, v porovnaní s júnom 2023, sa znížil počet poberateľov na celoštátnej úrovni až o 2 607 osôb, medzimesačne o 935 osôb. V porovnaní s májom 2024 zaznamenal najvýraznejší pokles Prešovský kraj, a to o 250 osôb, Košický kraj o 191 osôb a Banskobystrický kraj, v ktorom bolo o 188 poberateľov menej.

Situáciu v regiónoch pozorne sledujem a teší ma aktuálny vývoj. Počet ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc od štátu vo forme dávky v hmotnej núdzi je blízko najnižších hodnôt za posledných 25 rokov. V posledných mesiacoch sme rozbehli viacero projektov na podporu zamestnanosti, niektoré z nich sa ešte len rozbiehajú. Približne polovicu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi tvoria uchádzači o zamestnanie. Počet týchto poberateľov v porovnaní s májom klesol o 816 a v júni sa ustálil na úrovni 31 743. Takmer 70 percent z nich tvoria ľudia, ktorí poberajú dávku 12 a viac mesiacov.

Generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy dodáva, že aj v tomto smere nastáva posun k lepšiemu: „O viac ako dve stovky klesol počet nezamestnaných, ktorých podporujeme pomocou v hmotnej núdzi viac ako rok. Na Ústredí a úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny nevidíme iba klesajúce čísla, ale aj to, že za nimi sú inšpiratívne príbehy ľudí, ktorí sa nepoddali náročnej životnej situácii. Postavili sa jej čelom a opäť vzali život do vlastných rúk. Dávajú tak šancu nielen sebe, ale aj svojim deťom.

Podľa výskumného pracovníka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Rastislava Bednárika by pokles poberateľov pomoci v hmotnej núdzi mohol ešte pokračovať. K pozitívnemu vývoju prispieva aj letné obdobie a s ním spojené príležitosti zarobiť si vďaka sezónnym prácam. „Pozitívny vývoj v júni bol sprevádzaný poklesom počtu odídencov z Ukrajiny odkázaných na pomoc v hmotnej núdzi. Medzimesačne poklesol aj počet osôb jednotlivcov poberateľov pomoci v hmotnej núdzi až o 523 ľudí.

tags: #počet #osôb #ZŤP #na #Slovensku #štatistiky