
Odchod do dôchodku je významným životným krokom, ktorý si zaslúži patričnú pozornosť a uznanie. Či už ste zamestnanec, ktorý sa lúči so svojou kariérou, alebo zamestnávateľ, ktorý chce oceniť dlhoročnú prácu svojich zamestnancov, správne formulované poďakovanie má neoceniteľnú hodnotu. Tento článok vám poskytne vzory a inšpirácie pre poďakovanie pri odchode na dôchodok, ktoré môžete prispôsobiť konkrétnej situácii.
Je už tradíciou, že zamestnávatelia sa lúčia so zamestnancami odchádzajúcimi do dôchodku dôstojným spôsobom, oceňujúc ich prínos a dlhoročnú prácu. Rektor Prešovskej univerzity v Prešove, prof., sa so zamestnancami lúči a ďakuje im za ich svedomitú prácu.
"Dovoľte mi, aby som sa Vám poďakoval za roky, desaťročia strávené na našej univerzite, za Vašu prácu, aj vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred," zneli slová rektora pri odovzdaní ďakovného listu. K slovám poďakovania pridal aj želania pevného zdravia a zaslúženého oddychu.
Vážený pán/pani [Meno Priezvisko],
S hlbokou úctou a vďakou Vám píšeme pri príležitosti Vášho odchodu do dôchodku. Vaša [počet] ročná práca v našej spoločnosti bola neoceniteľným prínosom pre náš úspech. Ceníme si Vašu lojalitu, oddanosť a svedomitú prácu, ktorú ste preukázali počas celého Vášho pôsobenia. Želáme Vám veľa zdravia, šťastia a zaslúženého oddychu v novej etape Vášho života.
Prečítajte si tiež: Vzor poďakovania za spoluprácu
Vážený pán/pani [Meno Priezvisko],
Chceli by sme Vám vyjadriť naše úprimné poďakovanie za Vašu prácu a prínos pre našu spoločnosť. Vaše úsilie a odbornosť mali významný vplyv na úspech projektu [Názov projektu] a Vaša schopnosť [Konkrétna schopnosť] bola pre nás neoceniteľná. Želáme Vám veľa zdravia, šťastia a úspechov v novej životnej etape a veríme, že si zaslúžene užijete zaslúžený oddych.
Odchod do dôchodku je vhodnou príležitosťou pre zamestnanca, aby sa poďakoval zamestnávateľovi a kolegom za príležitosť pracovať v ich tíme a za podporu, ktorú mu počas rokov poskytovali.
"Veľmi si vážim pozvanie pána rektora, beriem to ako zadosťučinenie za našu prácu. Morálne ocenenie je pre mňa omnoho viac ako nejaká iná odmena," uviedla dr. Jakubíková z Fakulty zdravotníckych odborov (FZO).
Vážený pán/pani [Meno Priezvisko], vážení kolegovia,
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre poďakovanie klubu dôchodcov
S blížiacim sa odchodom do dôchodku by som sa Vám chcel/a úprimne poďakovať za príležitosť pracovať v tejto spoločnosti. Bola to pre mňa cenná skúsenosť, počas ktorej som získal/a množstvo odborných vedomostí a nadviazal/a priateľstvá. Ďakujem Vám za Vašu podporu, spoluprácu a priateľskú atmosféru, ktorá v spoločnosti panovala. Želám Vám veľa úspechov v budúcnosti a verím, že sa naše cesty ešte stretnú.
Milí kolegovia,
Chcel/a by som sa Vám všetkým poďakovať za úžasné roky strávené s Vami. Bola to pre mňa radosť pracovať v takom skvelom tíme. Ďakujem Vám za smiech, podporu a pomoc, ktorú ste mi vždy ochotne poskytli. Budete mi veľmi chýbať a budem na Vás s láskou spomínať. Želám Vám všetko dobré a teším sa na ďalšie stretnutia.
„Ešte raz vám všetkým ďakujem za vašu podporu a priateľstvo. Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol/a pre tento krok, ktorý pre mňa znamená novú životnú etapu. Bola to pre mňa nesmierne príjemná skúsenosť spolupracovať s takým talentovaným tímom ako ste Vy. Spoločne sme dosiahli veľké úspechy a prežili mnoho nezabudnuteľných chvíľ. Aj keď odchádzam, mám srdce plné pozitívnych spomienok a som presvedčený/á, že naše cesty sa opäť stretnú aj v budúcnosti. Ešte raz Vám všetkým ďakujem za všetko a želám Vám do budúcnosti len to najlepšie."
Skúsenosti zamestnancov Prešovskej univerzity poskytujú inšpiratívne príklady pre poďakovanie a zhodnotenie kariéry.
Prečítajte si tiež: Spomienky a vďaky pri odchode
"Bolo to moje vysnívané povolanie a považujem to za najlepšiu skúsenosť v mojom živote, preto sa mi ťažko odchádza," poznamenala Jakubíková. Po odchode do dôchodku sa plánuje venovať predovšetkým svojej rodine, ktorej je podľa jej slov dlžná za pomoc a podporu počas celého obdobia.
„Pôsobenie na FZO naplnilo moje očakávanie v zmysle môjho kariérneho rastu, nakoľko som predtým pôsobil ako učiteľ na gymnáziu."
„Keď v akademickom roku 2002/2003 prišla na Prešovskú univerzitu malá nadšená skupina kolegov, aby tu začali písať históriu novej fakulty, bola som jednou z nich. Mali sme guráž. Prijali sme náročnú výzvu dokázať, že vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek na akademickej pôde má svoje opodstatnenie i perspektívu,“ zaspomínala si Longauerová, ktorá dodala, že to nebola jednoduchá úloha. „V tomto duchu sa niesli aj moje osobné kroky. Pracovala som, študovala, publikovala, „vyhodila“ som zo skúšky prvého študenta (a Boh mi je svedkom, že to bolo pre mňa naozaj ťažké), zapojila som sa do prvého projektu, prihlásila som sa na angličtinu, absolvovala som prvú konferenciu, zahraničný študijný pobyt, zvládla som IKT, napísala prvú učebnicu… V rámci klinických cvičení som so študentmi prešla takmer všetky oddelenia prešovskej nemocnice a naučila som sa pokore voči životu ale aj voči prírode v nás. Viedla som katedru aplikovaných humanitných vied, pomáhala som rozbehnúť katedru dentálnej hygieny, bola som členkou akademického senátu. Pribúdali študijné odbory, predmety, kolegovia, študenti, denní aj externí… Pätnásť rokov. Veľa? Málo? Straty? Nálezy? Bol to predovšetkým čas, v ktorom sa pôvodná neistota menila na skúsenosti, sebavedomie ale aj na radosť a spokojnosť, že sme obstáli, že sme nesklamali. A na vďaku. Vďaku za všetkých, ktorí sa dotkli môjho srdca, za študentov a kolegov. A za moje skvelé kolegyne z katedry ošetrovateľstva, ktoré ma podržali v časoch najťažších,“ vyjadrila svoje pocity Longauerová a zároveň prezradila, svoje ďalšie plány. „Chcem sa slobodne venovať sebe a svojej rodine, chcem konečne dočítať Perzský oheň… Nechcem sa nudiť. Preto sa učím po francúzsky, absolvujem kondičné jazdy v autoškole, snažím sa minimalizovať prípadné zdravotné obmedzenia."
Babčaková nastúpila na univerzitu, vtedy ešte na Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika 1. decembra 1970. „Do Prešova som prišla ako hráčka basketbalu do družstva TJ Slávia UPJŠ Prešov, ktoré v roku 1970 postúpilo do 1. československej basketbalovej ligy a nepretržite v nej hralo do roku 1979. Okrem toho, že som sa dostala medzi vynikajúce basketbalistky, aj na katedre som spoznala vynikajúcich kolegov - učiteľov, ktorí ako učitelia a zároveň vrcholoví športovci, do značnej miery ovplyvnili môj športový i profesijný život. Práca so študentmi na katedre telesnej výchovy splnila moje očakávania. Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné zážitky,“ zaspomínala si Babčáková. Po odchode do dôchodku plánuje aj ďalej spolupracovať s teraz už bývalými kolegami, najmä na poli olympijskej výchovy, „na ktorom som určite ako členka Slovenskej olympijskej akadémie a čestná členka Slovenského olympijského výboru vyorala aspoň malú brázdu medzi učiteľmi - kolegami i medzi študentmi, z ktorých už mnohí mali možnosť prežiť nezabudnuteľné chvíle priamo v kolíske olympijských hier v gréckej Olympii,“ doplnila úspešná športovkyňa.
Okrem samotného poďakovania je dôležité vedieť aj o praktických aspektoch odchodu do dôchodku.