Minimálne nároky na odstupné pri odchode do dôchodku

Pri plánovaní odchodu do dôchodku je dôležité poznať svoje práva a nároky, ktoré vám ako zamestnancovi prináležia. Jednou z dôležitých oblastí sú peňažné kompenzácie, ktoré môžete získať pri skončení pracovného pomeru. Medzi tieto kompenzácie patrí odstupné a odchodné. V tomto článku sa pozrieme na minimálne nároky na odstupné pri odchode do dôchodku, ako aj na súvisiace aspekty, ktoré je potrebné zvážiť.

Odstupné a odchodné: Dva rôzne finančné bonusy

Odstupné a odchodné sú dve rôzne finančné plnenia, ktoré zamestnanci dostávajú od zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Hoci sa obe plnenia môžu v určitých situáciách kumulovať, majú vlastné pravidlá pre výšku aj zdanenie.

Odstupné

Odstupné predstavuje kompenzáciu za ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, ktoré sú vymedzené v § 63 Zákonníka práce. Tieto dôvody zahŕňajú:

• zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti,
• nadbytočnosť zamestnanca,
• stratu spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu v dôsledku zdravotného stavu podľa lekárskeho posudku,
• nemožnosť vykonávať prácu pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania.

Dôležité je, že odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.

Odchodné

Odchodné je na druhej strane jednorazová suma, ktorú zamestnanec dostáva pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Nárok na odchodné vzniká pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na:

Prečítajte si tiež: Dopady zvýšenia minimálneho dôchodku

• starobný dôchodok,
• predčasný starobný dôchodok,
• invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti pracovať podľa zákona).

Odchodné sa poskytuje len od jedného zamestnávateľa a pri výnimočných skončeniach.

Minimálna výška odstupného

Zákonník práce upravuje len minimálnu hranicu odstupného. To znamená, že zamestnávateľ môže vyplatiť aj vyššiu sumu, no nie nižšiu. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Výška odstupného závisí od spôsobu ukončenia pracovného pomeru a dĺžky trvania pracovného pomeru.

Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa

Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca), patrí zamestnancovi odstupné najmenej v sume:

• jednonásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky,
• dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
• trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
• štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
• päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

Ak zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.

Prečítajte si tiež: Nespravodlivosť a zdaňovanie

Ukončenie pracovného pomeru dohodou

Pri dohode o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce patrí zamestnancovi odstupné najmenej v sume:

• jednonásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval menej ako dva roky,
• dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
• trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
• štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
• päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

Pri dohode o skončení pracovného pomeru je potrebné uviesť zákonný dôvod (organizácia/zdravotný), inak môžete o nárok prísť.

Ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania

Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca. Špecifické ustanovenie platí v prípade, ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou (alebo dohodou) z dôvodu nemožnosti pokračovať v práci pre pracovný úraz a chorobu.

Minimálna výška odchodného

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Prečítajte si tiež: Slovenský minimálny príjem: Analýza

Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.

Súbeh odstupného a odchodného

Súbeh nárokov na odstupné a odchodné v zásade nie je vylúčený. To znamená, že ak spĺňate podmienky pre priznanie oboch plnení, môžete ich dostať súčasne.

Príklad: Zamestnanec končí dohodou z organizačných dôvodov po 22 rokoch, priemer 1 600 €, zároveň odchádza na starobný dôchodok. Odstupné min. 5 × 1 600 = 8 000 € a odchodné min. 1 × 1 600 = 1 600 €; spolu 9 600 € pred zdanením a odvodmi.

Zdaňovanie a odvody

Odstupné a odchodné sú príjmom zo závislej činnosti: zamestnávateľ z nich zrazí preddavok na daň a zahrnú sa do vymeriavacieho základu na zdravotné aj sociálne poistenie (štandardné výnimky sa týkajú špecifických služobných pomerov). Do mzdového listu patria v mesiaci výplaty; ich načasovanie preto môže ovplyvniť ročné vymeriavacie stropy. Zdaňujú sa teda daňou z príjmov rovnako ako mzda (preddavkovo) a podliehajú taktiež plateniu zdravotných a sociálnych odvodov za zamestnanca aj za zamestnávateľa.

Dôležité upozornenia

• Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.
• Sledujte správny priemerný zárobok pre pracovnoprávne účely (štvrťročný výpočet), termín výplaty a to, či sa neprekrýva s priznaním dôchodku - pri odchodnom je dôležitý okamih vzniku nároku a prvé skončenie po ňom.
• Pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok, nepostačuje len vznik nároku naň, ale aj jeho reálne priznanie zo strany Sociálnej poisťovne.

tags: #minimálne #nároky #na #odstupné #pri #odchode