Podmienky nároku na nemocenské poistenie SZČO

Ak ochorie zamestnanec a dlhšiu dobu nemôže chodiť do práce, stále má istotu aspoň nejakého príjmu - dostáva nemocenskú. A to vďaka tomu, že za neho zamestnávateľ pravidelne odvádza nemocenské poistenie. Podnikatelia povinnosť platiť nemocenské poistenie nemajú, resp. im táto povinnosť vzniká až od dosiahnutia určitej hranice príjmu, prihlásiť sa k nemu ale môžu dobrovoľne. Zabezpečia si tak príspevok od štátu v prípade, keď kvôli chorobe či úrazu prídu na týždne aj mesiace o príjmy.

Úvod do problematiky nemocenského poistenia pre SZČO

Byť samostatne zárobkovo činná osoba, teda SZČO, má mnoho výhod. Ste si vlastným pánom, určujete si pracovný čas a sami rozhodujete o smerovaní svojho podnikania. S touto slobodou však prichádza aj zodpovednosť. Čo sa stane, keď ochoriete, utrpíte úraz a nebudete môcť pracovať? Kým zamestnanec má nárok na nemocenské dávky, ako SZČO si musíte vedieť poradiť sami.

V moderných spoločnostiach tieto situácie rieši nemocenské poistenie. Keď ochoriete, štát vám vypláca príspevok, aby ste v chorobe neživorili. Za zamestnanca platí nemocenské poistenie zamestnávateľ, ale pre SZČO do dosiahnutia určitej hranice príjmov povinné nie je. Pokiaľ sa chcete nemocenského poistenia zúčastniť dobrovoľne, bude vás zaujímať kedy, koľko a kam musíte uhradiť.

Povinnosť a dobrovoľnosť nemocenského poistenia

Na rozdiel od zdravotného poistenia, na ktoré ako SZČO povinne prispievate, je sociálne poistenie povinné až od presiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Je ňou 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Keďže v roku 2021 bola priemerná mesačná mzda na Slovensku 1 211 eur, tak v roku 2023 vzniká povinné sociálne poistenie tým SZČO, ktoré za rok 2022 dosiahli príjmy vyššie ako 7 266 eur.

Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia tak do určitej hranice príjmov nie je povinné. Môžete si ho však platiť dobrovoľne spolu s dobrovoľným dôchodkovým poistením (byť len dobrovoľne nemocensky poistený nie je možné) a mať tak istotu dávok z nemocenského poistenia. Medzi ne patria: nemocenské, ošetrovné, tehotenské, materské.

Prečítajte si tiež: Ako sa dostať do domova dôchodcov

Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí: nemocenského poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania, dôchodkového poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné a invalidné dôchodky, poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, úrazového poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, garančného poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a iné.

Za zamestnanca odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia zamestnávateľ. Ako SZČO povinne odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami. SZČO však povinne odvádzajú sociálne poistenie až od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia. Napríklad povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.

Dobrovoľná prihláška na nemocenské poistenie

Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

1. dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
2. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Prečítajte si tiež: Priznanie invalidného dôchodku na Slovensku

Ako sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie

Marketingovému špecialistovi Petrovi z úvodu článku sa nemocenské poistenie javí ako vhodné riešenie, keďže povinné sociálne poistenie mu nevznikne ani v tomto roku. Aby si mohol začať na poistenie prispievať, musí sa k nemu najskôr prihlásiť. Ako na to? Stačí vyplniť online formulár alebo tlačivo s názvom Registračný list fyzickej osoby (RLFO), priložiť k nemu aj vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby a doručiť ho na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska, buď osobne, poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

Výpočet mesačného poistného

Teraz je náš podnikateľ Peter k dobrovoľnému nemocenskému a dôchodkovému poisteniu prihlásený a čakajú ho pravidelné mesačné platby poistného. Splatnosť je vždy do ôsmeho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý si poistenie platí.

Výšku dobrovoľného nemocenského a dôchodkového poistenia si Peter určí sám - sám si určuje vymeriavací základ, z ktorého sa mu poistenie počíta. Musí však pri tom rešpektovať minimálny a maximálny vymeriavací základ platný v danom roku. V roku 2023 je minimálny mesačný vymeriavací základ 605,50 eura a maximálny mesačný vymeriavací základ 8 477 eur. Minimálna výška poistného v roku 2023 je 200,72 eura mesačne a táto suma sa počíta ako 4,40 % nemocenské poistenie, 18 % starobné dôchodkové poistenie, 6 % invalidné dôchodkové poistenie a 4,75 % poistenie do rezervného fondu solidarity z minimálneho vymeriavacieho základu.

Ak by Peter dosiahol za rok 2022 príjmy vyššie ako 7 266 eur, vzniklo by mu v roku 2023 povinné sociálne poistenie a jeho vymeriavací základ by mohol byť iný - musel by sa vypočítať. Naďalej by však bol v medziach minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu.

Ako si vypočítať vymeriavací základ pri povinnom sociálnom poistení

Ide o základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti uvedený v daňovom priznaní, ku ktorému pripočítate zaplatené povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie a potom výsledok vydelíte koeficientom 1,486. Napokon tento výsledok ešte vydelíte 12, aby ste dostali mesačný vymeriavací základ. Z neho potom 4,40 % + 18 % + 6 % + 4,75 % tvorí suma, ktorú budete odvádzať na povinné sociálne poistenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku na auto pre ŤZP

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale môže využiť len niektorý z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie

Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.

Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.

Ako dobrovoľne nemocensky poistená SZČO nie ste povinný platiť nemocenské poistenie:

• v období, počas ktorého sa vám poskytuje nemocenské,
• v období, počas ktorého sa vám poskytuje materské,
• v období, počas ktorého sa vám poskytuje ošetrovné,
• v období, počas ktorého sa vám poskytuje tehotenské.

Podmienky nároku na nemocenské dávky pre SZČO

Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na: nemocenské, tehotenské, materské, ošetrovné.

"V takom prípade majte vždy vlastnú rezervu, aby ste mali z čoho žiť, keď napríklad niekoľko týždňov či mesiacov nebudete môcť pracovať," radí začínajúcim podnikateľom daňová poradkyňa Vladimíra Přibylová zo spoločnosti Grantex. Výška rezervy sa odvíja od vašich bežných výdavkov. Mať vytvorený peňažný vankúš sa napokon hodí vždy, nielen pri nečakanom ochorení či úraze, inak by ste sa museli napríklad zadĺžiť.

Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.

Aby ste získali nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, tehotenského a materského, musíte v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku byť nemocensky poistený najmenej 270 dní (počítajú sa sem aj dni, keď ste boli poistený ako zamestnanec a podobne). Na rozdiel od toho, ak platíte sociálne poistenie povinne, tak nárok na nemocenské a ošetrovné vám vzniká ihneď, ale nárok na tehotenské a materské vám vzniká tiež len vtedy, ak ste boli v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Keby Peter začal dobrovoľné nemocenské poistenie platiť v apríli 2023, na nemocenské bude mať nárok v januári 2024. Pokiaľ by sa rozhodol s partnerkou (tiež SZČO bez povinného sociálneho poistenia) založiť rodinu, mala by sa k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu prihlásiť čo najskôr. Keby začala dobrovoľné poistenie platiť tiež v apríli 2023, nárok na finančnú podporu od štátu by mala najskôr v januári 2024, ak v posledných dvoch rokoch pred tým nebola zamestnaná.

Podmienky čerpania jednotlivých dávok

1. Nemocenské: Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti). Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
2. Tehotenské: Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského). Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom.
3. Materské: V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského). Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov).
4. Ošetrovné: Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba: osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorého rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje, osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného).

Špecifické situácie a povinnosti SZČO počas PN

Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate II. dielom potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok.

Povinnosti počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Je dôležité dodržiavať liečebný režim. V prípade živnostníka určený zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva 7 dní v týždni kontroly dodržiavania liečebného režimu.

Počas PN je potrebné oznámiť prekážky na výkon kontroly na mieste pobytu (po upozornení, napr. zvonček). Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Nemocenské dávky v prípade pracovnej neschopnosti

Marketingový špecialista Peter si dobrovoľné nemocenské poistenie (spolu s dobrovoľným dôchodkovým poistením) platí už 9 mesiacov. Pokiaľ by ochorel a lekár by mu vystavil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. „PN-ka“), vznikne mu nárok na nemocenské. Ak by mu lekár vystavil elektronickú PN-ku, nemusel by Sociálnu poisťovňu o nič žiadať, ale ak by mu vystavil papierovú PN-ku, musel by Sociálnej poisťovni predložiť II. diel tohto potvrdenia, ktorý slúži ako žiadosť o nemocenské.

Peniaze by Peter dostal najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol chorý. Pri nemocenských dávkach platí priama úmera - teda čím viac zaplatíte na poistnom, tým vyššie dávky v prípade choroby či úrazu dostanete.

Ako povinne alebo dobrovoľne nemocensky poistená SZČO dostávate počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu. Pri minimálnom mesačnom poistnom 200,72 eura platenom z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu 605,50 eura v roku 2023 bude teoretická výška nemocenského 4,976725 eura za deň počas prvých troch dní a 10,948795 eura za deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Maximálna výška nemocenského v roku 2023 je 19,90685 eura za deň počas prvých troch dní a 43,79507 eura za deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Ako požiadať o nemocenské počas dočasnej PN v roku 2024

Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:

• elektronicky - v elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024,

• papierovo - v papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch, napr. ak lekár nevystaví živnostníkovi PN-ku elektronicky, vyplní tzv. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré sa skladá z piatich dielov. Z týchto piatich dielov odovzdá živnostníkovi nasledovné:

  • I. diel potvrdenia, ktorý slúži len na legitimáciu (preukázanie) dočasne práceneschopného živnostníka, a to v prípade kontroly dodržiavania liečebného režimu. Na tomto tlačive lekár vyznačuje dátumy kontrol a po skončení dočasnej PN je potrebné odovzdať tento diel lekárovi,
  • II. diel potvrdenia, ktorý je žiadosťou o nemocenské. Tento diel živnostník bezodkladne doručí pobočke Sociálnej poisťovne (podľa miesta trvalého pobytu živnostníka), pričom je potrebné vyplniť a podpísať „Vyhlásenie poistenca“,
  • IV. diel, ktorý slúži na ukončenie dočasnej PN. Po ukončení PN-ky je živnostník povinný tento diel bezodkladne doručiť pobočke Sociálnej poisťovne.
  • Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel potvrdenia o časnej pracovnej neschopnosti a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne.

Výplata nemocenských dávok živnostníka počas dočasnej PN v roku 2024

Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. od 1. dňa PN-ky na nemocenskú dávku, resp. dňa PN-ky) a Sociálna poisťovňa ju živnostníkovi poukazuje mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. napr. za marec 2024 najneskôr do 30. apríla 2024).

Alternatívy k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu

Mnoho podnikateľov si však dobrovoľné nemocenské poistenie neplatí. Namiesto toho využívajú poistenie pracovnej neschopnosti, ktoré ponúkajú poisťovne. V prípade pracovnej neschopnosti im dohodnutú sumu poisťovňa vypláca za každý deň. Aj tu sú však rôzne obmedzenia.

Ďalšie možnosti zabezpečenia príjmu pre SZČO v prípade PN

1. Sociálna sieť vs. Ako SZČO máte povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ak sa rozhodnete pre dobrovoľné nemocenské poistenie, získavate nárok na nemocenské dávky. Tie však často pokrývajú len základné náklady a ich výška sa odvíja od vášho vymeriavacieho základu. Práve preto je dôležité mať aj vlastné zabezpečenie.
2. Poistenie práceneschopnosti je jeden z najdôležitejších nástrojov na ochranu vašich príjmov.
   • Výška poistnej sumy: Zvážte, akú dennú dávku potrebujete na pokrytie všetkých vašich výdavkov.
   • Čakacia doba: Ide o obdobie po uzatvorení poistenia, počas ktorého ešte nemáte nárok na poistné plnenie.
   • Karenčná doba: Toto je počet dní od začiatku práceneschopnosti, počas ktorých vám poisťovňa neplatí. Ak je karenčná doba napríklad 28 dní, dávku začnete dostávať až od 29. dňa.
3. Úrazové poistenie je dôležité, pretože chráni vás pred finančnými dôsledkami nešťastných náhod.
4. Ideálnym riešením pre SZČO je kombinácia dobrovoľného nemocenského poistenia v Sociálnej poisťovni a komerčného poistenia práceneschopnosti a úrazového poistenia.

tags: #podmienky #nároku #na #nemocenské #poistenie #SZČO