Vyžiadanie zdravotných odvodov a invalidný dôchodok na Slovensku

Tento článok sa zaoberá problematikou zdravotných odvodov v kontexte poberania invalidného dôchodku na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad platnej legislatívy a praktické informácie pre osoby poberajúce invalidný dôchodok.

Legislatívny rámec zdravotných odvodov

Problematiku zdravotných odvodov upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon definuje okruh osôb, ktoré sú povinné platiť zdravotné poistenie, výšku odvodov a spôsob ich platenia.

Kto je povinný platiť zdravotné poistenie?

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona je verejne zdravotne poistená fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo je zamestnaná u zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky. Zároveň je poistená aj osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ale je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo v Slovenskej republike, činnosť konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, činnosť vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, činnosť člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby alebo činnosť spoločníka s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo člena družstva.

Kategórie platiteľov poistného

Zákon rozlišuje niekoľko kategórií platiteľov poistného, medzi ktoré patria:

• zamestnanci (§ 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení)
• samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) (§ 5 zákona o sociálnom poistení)
• štát (za určité skupiny osôb, napr. poberateľov dôchodkov, nezamestnaných, nezaopatrené deti)
• samoplatitelia (osoby, ktoré nie sú zamestnancami, SZČO ani za nich neplatí poistné štát)

Vznik a zánik verejného zdravotného poistenia

Vznik verejného zdravotného poistenia je upravený v § 4 zákona o zdravotnom poistení. Poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka. U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až i). U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 3, alebo dňom získania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak súčasne nie je osobou podľa § 3 ods. 2 písm. a) až i).

Prečítajte si tiež: Ako vybaviť potvrdenie z Česka pre dôchodok

Zánik verejného zdravotného poistenia upravuje § 5 zákona o zdravotnom poistení. Verejné zdravotné poistenie zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. U fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až i). U fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká dňom zániku skutočností uvedených v § 3 ods.

Povinnosti poistenca

Poistenec má podľa § 6 zákona o zdravotnom poistení povinnosť prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne, platiť poistné, oznamovať zmeny skutočností rozhodných pre platenie poistného a preukazovať sa preukazom poistenca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Zdravotné odvody a invalidný dôchodok

Osoby poberajúce invalidný dôchodok sú z pohľadu zdravotného poistenia považované za poistencov štátu. To znamená, že zdravotné poistenie za nich platí štát.

Kto platí zdravotné poistenie za poberateľa invalidného dôchodku?

Podľa § 11 ods. 7 písm. d) zákona o zdravotnom poistení je poistencom štátu aj fyzická osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok. To znamená, že za túto osobu platí zdravotné poistenie štát.

Výška zdravotných odvodov

Výška zdravotných odvodov pre poistencov štátu je určená percentuálnou sadzbou z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Konkrétnu výšku odvodov určuje každoročne Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o spoločenskú zmluvu: Kto má nárok?

Povinnosti poberateľa invalidného dôchodku

Poberateľ invalidného dôchodku má voči zdravotnej poisťovni nasledovné povinnosti:

• prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne (ak tak ešte neurobil)
• oznámiť zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného (napr. pri skončení zamestnania a začatí poberania invalidného dôchodku)
• preukazovať sa preukazom poistenca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Príjem popri invalidnom dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu mať aj iné príjmy, napríklad zo zamestnania alebo z podnikania. V takomto prípade je potrebné posúdiť, či z týchto príjmov vzniká povinnosť platiť zdravotné odvody.

Zamestnanie

Ak poberateľ invalidného dôchodku pracuje ako zamestnanec, zdravotné odvody za neho platí zamestnávateľ.

Samostatná zárobková činnosť

Ak poberateľ invalidného dôchodku vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, je povinný platiť zdravotné odvody ako SZČO, ak jeho príjem z tejto činnosti presiahne zákonom stanovenú hranicu.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Pre SZČO platia minimálny a maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na sociálne poistenie a s tým spojené nové výšky poistného. Od 1. januára 2024 sa minimálny vymeriavací základ zvyšuje na 652 eur.

Prečítajte si tiež: Podrobný postup: Odpracované roky a dôchodok

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Od 1. januára 2024 platí pre SZČO a DPO, ktorým by trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vylúčenie povinnosti platiť poistné. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.

Zmeny v zdravotnom poistení od roku 2024

Od 1. januára 2024 nadobúdajú účinnosť viaceré zmeny v oblasti zdravotného poistenia, ktoré sa dotýkajú aj poberateľov invalidných dôchodkov:

• Elektronická práceneschopnosť (ePN): Dočasnú pracovnú neschopnosť bude okrem súčasných lekárov uznávať aj lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore alebo zubný lekár.
• Započítanie obdobia štúdia do nároku na materské: Ak dôvod na poskytnutie materského vznikne po 31. decembri 2023, do obdobia 270 dní nemocenského poistenia na účely nároku na materské je možné započítať obdobie štúdia.
• Maximálny denný vymeriavací základ: Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2024, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 85,7425 eura.

Dlhy na zdravotnom poistení

V prípade, že má občan dlh na zdravotnom poistení, sociálna poradkyňa Karin Štrofová odporúča riešiť ho ako prvý. S dlhom na zdravotnom poistení nemá človek nárok na ambulantnú zdravotnú starostlivosť u obvodného lekára či lekárky, ani u špecialistu či špecialistky. Nemá tiež nárok na preventívne prehliadky a ani bolesti zubov nie sú život ohrozujúci prípad, no môžu vyústiť do neznesiteľného stavu.

Možnosti riešenia dlhu na zdravotnom poistení

Na Slovensku máme tri zdravotné poisťovne a každá poisťovňa má iné pravidlá:

• Všeobecná zdravotná poisťovňa: Na vyžiadanie môže poskytnúť splátkový kalendár. Po žiadosti o splátkový kalendár treba do 15-tich dní zaplatiť 40 % dlžnej sumy.
• Dôvera: Na vyžiadanie môže poskytnúť splátkový kalendár v prípade dlhu, ktorý je vyšší ako 300 eur. Po žiadosti o splátkový kalendár treba do 3 dní zaplatiť isté percento dlžnej sumy (tzv. nultá splátka).
• Union: Na vyžiadanie môže poskytnúť splátkový kalendár v prípade dlhu, ktorý je vyšší ako 100 eur. Po žiadosti o splátkový kalendár treba do 5 dní zaplatiť 20 % dlžnej sumy.

Sociálne poistenie

Sociálne poistenie rieši len štátna Sociálna poisťovňa. Dlh najčastejšie vzniká troma spôsobmi:

• Každá nezamestnaná osoba má povinnosť evidovať sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takomto prípade za danú osobu platí poistenie štát. Pokiaľ sa však nezamestnaná osoba na úrade práce nezaeviduje, musí poistenie platiť sama. Ak tak neurobí, vzniká jej dlh.
• Živnostníci a živnostníci si musia platiť poistenie sami, ak tak nerobia, vzniká im dlh.
• Ak je osoba riadne zamestnaná, no zamestnávateľ ju nezaevidoval do Sociálnej poisťovne a/alebo za ňu neplatí odvody, vzniká tejto osobe dlh.

Možnosti riešenia dlhu na sociálnom poistení

Sociálna poisťovňa môže v prípade dlhu na vyžiadanie poskytnúť splátkový kalendár. Pri dlhu na sociálnom poistení netreba vopred uhradiť žiadne percento z dlhu, ako je to pri dlhu na zdravotnom poistení. Počet splátok a ich výška sa nastavuje individuálne, najdlhšie sa však spláca 24 mesiacov (pri zdravotnom poistení je to maximálne 12 mesiacov).

tags: #vyziadanie #zdravotnych #odvodov #invalidny #dochodok