
Právoplatnosť a vykonateľnosť sú dve kľúčové vlastnosti súdnych rozhodnutí, ktoré zabezpečujú ich záväznosť a možnosť reálneho vymoženia. Ministerstvo spravodlivosti SR spustilo Register doložiek právoplatností a vykonateľností súdnych rozhodnutí, verejný register, ktorý uľahčuje vyhľadávanie informácií o týchto vlastnostiach. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých rozsudok súdu v Slovenskej republike nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, a to s ohľadom na aktuálnu legislatívu a súdnu prax.
Právoplatnosť a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí sú základné piliere právneho štátu. Zabezpečujú, že rozhodnutia súdov sú rešpektované a efektívne vymožiteľné. Právoplatnosť znamená, že rozhodnutie je záväzné a v zásade nezmeniteľné, zatiaľ čo vykonateľnosť znamená, že uloženú povinnosť je možné vynútiť prostredníctvom exekúcie.
Legálna definícia pojmu právoplatnosť je obsiahnutá v ustanovení § 226 Civilného sporového poriadku (CSP), zákona č. 160/2015 Z. z. Toto ustanovenie hovorí, že právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Formálna stránka právoplatnosti je definovaná časovým okamihom, v ktorom nastáva zásadná nezmeniteľnosť rozsudku.
Podľa definície sa rozsudok stáva právoplatným vtedy, keď voči nemu nemožno podať odvolanie. Výnimku tvoria rozsudky, proti ktorým nemožno podať odvolanie - tieto sa stávajú právoplatnými ich doručením.
Pri určovaní momentu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku je potrebné rozlišovať dve základné situácie:
Prečítajte si tiež: Ako sa dostať do domova dôchodcov
Podať odvolanie môže tá strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže byť podané nielen proti celému rozhodnutiu, ale aj proti jednotlivému výroku, napr. proti výroku o trovách konania. Odvolanie sa podáva na okresný súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, odvolanie včas, rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť, pokým o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.
Materiálna stránka právoplatnosti je charakterizovaná právnymi účinkami spočívajúcimi v záväznosti právoplatného rozsudku pre vymedzený okruh subjektov. Právoplatnosťou rozsudku sa jeho výrok stáva záväzným pre strany sporu a pre ich právnych nástupcov po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
Výrok právoplatného rozsudku je záväzný inter partes, t. j. je záväzný len pre strany príslušného sporu a nenadobúda všeobecnú záväznosť. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku rozšírila záväznosť súdneho rozhodnutia okrem samotných strán sporu aj na ich právnych sukcesorov, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán sporu po právoplatnosti rozsudku.
Proti právoplatnému rozsudku nemožno podať riadny opravný prostriedok. Výnimočne, po splnení prísne stanovených zákonných predpokladov, možno podať mimoriadny opravný prostriedok.
Prečítajte si tiež: Priznanie invalidného dôchodku na Slovensku
Pojem „vykonateľnosť“ zákon spája iba s takými rozhodnutiami, ktoré ukladajú povinnosť plniť. Je to teda vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP).
Okamih vykonateľnosti rozsudku nastáva spravidla márnym uplynutím tzv. paričnej lehoty (lehoty na plnenie), ktorá zo zákona trvá tri dni od právoplatnosti rozsudku, ak súd v odôvodnených prípadoch neurčí dlhšiu lehotu. Vykonateľnosť rozsudku je teda naviazaná na jeho právoplatnosť, ak zákon neustanovuje inak. Podobne ako pri právoplatnosti, aj okamih nadobudnutia vykonateľnosti zostáva u rozsudku zachovaný - podľa ustanovenia § 161 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku platilo, že rozsudok sa stal vykonateľným, len čo uplynula lehota na plnenie.
Inak je tomu v prípade uznesenia, ktorého vykonateľnosť nie je naviazaná na jeho právoplatnosť. To znamená, že pri uznesení znejúcom na plnenie začína plynúť lehota 3 dní na plnenie už od momentu jeho doručenia.
Podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, len čo súdny tajomník alebo iný poverený zamestnanec súdu zistí, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, vyznačí v systéme (t. j. v počítačovej aplikácii používanej súdmi Register - Súdny manažment) deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Ak nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť len čiastočne, v zázname je potrebné túto skutočnosť uviesť.
V prípade, ak má účastník konania záujem dať si vyznačiť doložku právoplatnosti na origináli súdneho rozhodnutia, právoplatnosť rozsudku sa vyznačuje na infocentre okresného súdu, ktorý rozhodnutie vydal. Okresný súd vyznačuje aj právoplatnosť rozhodnutia súdu druhého stupňa v prípade, ak v danej veci konal v prvom stupni. Ak by sa spis ešte nachádzal na súde druhého stupňa, možno na žiadosť účastníka v tomto prípade doložku vyznačiť aj na tomto súde.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku na auto pre ŤZP
Nakoľko však Slovensko prešlo v posledných rokoch na elektronizáciu aj v oblasti súdnictva, v mnohých prípadoch sa súdne rozhodnutie a následne aj doložka právoplatnosti doručuje do elektronickej schránky účastníka konania. V tomto prípade súd vyhotoví doložku právoplatnosti ako elektronický úradný dokument postupom podľa § 821 ods. 6 zákona o e-Governmente, ktorý obsahuje európsky identifikátor judikatúry (ECLI) toho rozhodnutia, ktorého právoplatnosť sa vyznačuje. Súd vyhotovenú doložku právoplatnosti doručí spolu s rozhodnutím do elektronickej schránky strany sporu.
Civilný sporový poriadok umožňuje v určitých prípadoch odklad právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Rozdiel medzi odkladom právoplatnosti a odkladom vykonateľnosti spočíva v tom, že ak napadnuté rozhodnutie ukladá povinnosť plniť, možno odložiť iba jeho vykonateľnosť - a naopak, ak napadnuté rozhodnutie neukladá povinnosť plniť, možno odložiť iba jeho právoplatnosť.
V oboch prípadoch je základnou podmienkou odkladu právoplatnosti alebo vykonateľnosti podanie návrhu zo strany dovolateľa. Dovolateľ môže tento návrh podať v priebehu celého konania - teda aj súčasne s dovolaním, najneskôr však do rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní. Odklad právoplatnosti aj odklad vykonateľnosti majú aj ďalšieho spoločného menovateľa, a to že pre takýto postup musia existovať „dôvody hodné osobitného zreteľa“.
Keďže odložením právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia dochádza k vážnemu zásahu do právnej istoty strany, v ktorej prospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané, musí dovolací súd starostlivo zvážiť, či existujú dostatočne závažné dôvody na to, aby toto svoje oprávnenie využil. Medzi takéto dôvody patrí napríklad:
Ak nútený výkon (exekúcia) napadnutého rozhodnutia ešte nezačal, uznesenie o povolení odkladu vykonateľnosti bude mať za následok, že ani nezačne. Momentom povolenia odkladu vykonateľnosti dovolacím súdom by mala byť exekúcia - vedená na podklade napadnutého rozhodnutia - odložená v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Povolením odkladu právoplatnosti stráca rozhodnutie materiálnu stránku právoplatnosti - teda záväznosť. V zmysle § 444 ods. 2 CSP však platí, že odkladom právoplatnosti nie je dotknutá aplikácia ustanovenia § 230 CSP zakazujúceho opätovné prejednávanie a rozhodovanie v už právoplatne rozhodnutých veciach (prekážka res iudicata).
Ak dovolací súd návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti vyhovie, rozhoduje uznesením. Pri rozhodovaní nie je viazaný žiadnou zákonnou lehotou. Uznesenie, ktorým dovolací súd návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti vyhovie, je záväzné voči všetkým subjektom zúčastneným na realizácii napadnutého rozhodnutia - teda aj voči exekučnému súdu, alebo aj katastru nehnuteľností.
S účinnosťou od 12.12.2018 bol novelou vložený do § 444 CSP nový odsek 4, v zmysle ktorého má dovolanie automaticky odkladný účinok vtedy, keď bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Odkladný účinok tak v tomto prípade nastáva už momentom samotného podania dovolania - obdobne ako pri odvolaní.
V aplikačnej praxi sa môžu vyskytnúť problémy spojené s doručovaním rozhodnutí a vyznačovaním doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Napríklad, ak sa doručenka stratí alebo znehodnotí, súdny tajomník nemusí mať vedomosť o doručení rozsudku, čo môže oddialiť vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.
V takýchto prípadoch je možné použiť čestné vyhlásenie adresáta o fakte doručenia, dátume doručenia rozhodnutia a povinných náležitostí.
tags: #podmienky #pre #nadobudnutie #právoplatnosti #a #vykonateľnosti