Zásluhovosť v dôchodkovom systéme: Čo to reálne znamená a prečo "reálne nepracuje"?

Pri zavádzaní dôchodkovej "reformy" bola problematika zásluhovosti veľmi dôležitá. Ide o to, kto si zaslúži aký dôchodok. Táto téma sa opäť dostala na pretras v súvislosti so zmenami valorizácie tzv. starodôchodkov a novodôchodkov.

Princíp zásluhovosti v dôchodkovom systéme

Podľa Koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike má byť prispievanie do nového dôchodkového systému založené na princípe zásluhovosti v priebežnom systéme (tzv. prvý pilier), najmä však v systéme starobného dôchodkového sporenia (tzv. druhý pilier). Výška dávok má odzrkadľovať výšku zaplatených príspevkov. Striktným uplatnením princípu zásluhovosti sa má oslabiť motivácia k vyhýbaniu sa plateniu poistného. Systém pred „reformou“ sa podľa jej autorov vyznačoval vysokou mierou solidarity a tomu zodpovedajúcou nízkou zásluhovosťou.

Argumentácia liberálnych zástancov „reformy“ znie jednoducho a logicky - tí, ktorých príspevky do systému boli počas produktívneho života vyššie, by mali dostať aj vyššie dôchodky. Toto je síce legitímny, ale zároveň ideologický argument, s ktorým sa nie všetci musia stotožniť.

Problémy s neoliberálnym chápaním zásluhovosti

Odhliadnime teraz od problematickej a spornej otázky, či sa v spoločnosti s trhovým mechanizmom príjmy distribuujú spravodlivo a či nejestvujú aj iné, sociálne spravodlivejšie kritériá zásluh než úspech alebo neúspech na trhu. Berme fakt značných príjmových rozdielov za daný. Ani za tohto predpokladu však nevidno dôvod, prečo by sa mali príjmové rozdiely z produktívneho veku konzervovať a prenášať do postproduktívneho obdobia života človeka.

Dôchodca, ktorý počas života zarábal viac, v dôchodkovom veku nepracuje, rovnako ako dôchodca, ktorý zarobil menej. Ich „zásluha“ je v tomto období rovnaká - z hľadiska tvorby materiálnych hodnôt teda nijaká. Je síce pravdou, že zárobkovo úspešnejší dôchodca odviedol do systému počas produktívneho obdobia svojho života viac, ale iba v absolútnych číslach. Keď uplatníme pomerné hľadisko, musíme skonštatovať, že obaja dôchodcovia odviedli presne rovnaké percento zo svojich príjmov.

Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov

Dokonca sa dá argumentovať, že dôchodca s nižším príjmom odviedol viac, pretože rovné percento odvodov pre všetky príjmové skupiny zavádza prvok regresívnosti. To znamená, že podľa ortodoxnej ekonomickej teórie klesajúceho hraničného úžitku predstavuje odvod rovnakého pomeru z príjmu pre chudobnejšieho väčšiu obetu. Laicky povedané: rovnaké percento z nižšieho príjmu znamená väčšiu obetu než to isté percento z vyššieho príjmu. Zásluhovosť má teda viacero aspektov a je dosť možné, že po kvalitnej a objektívnej verejnej diskusii by neoliberálna interpretácia tejto zásady stratila časť svojich zástancov.

So zásluhovosťou sa spája ešte jeden problém. Neoliberáli negatívne vnímajú skutočnosť, že v solidárnom priebežnom systéme ľudia s veľmi rozdielnymi zárobkami počas produktívneho života dostanú takmer rovnaké dôchodky, čím sa podľa nich nezohľadňuje práve zásluhovosť. V zreformovanom, príspevkovo definovanom systéme však môže vzniknúť podobná situácia, keď ľudia s identickými zárobkami dostanú veľmi rozdielne dôchodky. Miera výnosnosti na finančných trhoch sa totiž v priebehu času mení, a zatiaľ čo teraz má istú úroveň, povedzme o desať rokov môže byť úplne iná - vyššia alebo nižšia. V dôsledku tohto fenoménu reálne hrozí, že dvaja ľudia, medzi ktorými je desaťročný vekový rozdiel, a teda jeden odíde do dôchodku o desať rokov skôr ako druhý, dostanú diametrálne odlišné dôchodky napriek tomu, že za celý život odviedli do dôchodkového systému presne také isté množstvo peňazí. Ako sa dá teda vidieť, zásluhovosti, a to dokonca ani v jej vlastnej neoliberálnej interpretácii, nie je ani v zreformovanom systéme učinené zadosť.

Medzigeneračná spravodlivosť a ideológia sebectva

Okrem chápania spravodlivosti ako zásluhovosti sa však stretneme aj s iným ponímaním tohto pojmu - často sa hovorí o medzigeneračnej spravodlivosti. Podľa osnovateľov „reformy“ by bolo údajne nespravodlivé, keby sa súčasná, počtom slabá generácia pracujúcich mala starať o početnú generáciu dôchodcov. Na tomto spôsobe myslenia sa dajú dobre dokumentovať východiská ideológie nového liberalizmu. Jednak sa tu starí ľudia berú ako „záťaž“, „bremeno“ a „náklad“, ktorý treba pokryť, čo výborne ilustruje prienik ekonomického myslenia do iných oblastí, v tomto prípade ekonomizáciu sociálneho problému. Ďalej tu výrazne cítiť ducha individualizmu a sebectva, keď jednotlivcovi výrazne prekáža finančne sa podieľať na riešení spoločenského problému, ktorý sa ho bezprostredne netýka. Paradoxom tohto sebectva je, že generácia, ktorá odmieta podporovať početné pokolenie dôchodcov, ignoruje fakt, že súčasný blahobyt, z ktorého čerpá, bol spôsobený práve investíciami predošlých generácií. Môžeme sa teda opäť presvedčiť, že aj spravodlivosť medzi pokoleniami má viacero interpretácií, z ktorých neoliberálna vôbec nemusí byť tou dominantnou.

Minimálny preddavok na poistné od roku 2023

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálny preddavok na poistné. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Teda na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Výnimky z uplatňovania minimálneho preddavku

Ustanovenie § 16a ods. 2 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. hovorí o výnimkách z uplatňovania minimálneho preddavku. Medzi tieto výnimky patria napríklad:

Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak

• Zamestnanci, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu (napr. poberatelia opatrovateľského príspevku).
• Ak má zamestnanec v kalendárnom mesiaci súčasne viacerých zamestnávateľov, môže sa zamestnanec rozhodnúť, že postup podľa odseku 4 si neuplatní.
• Osoby so zdravotným postihnutím (podľa §12 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z. z. sa sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň, t. j. bude sa platiť z reálne dosiahnutého príjmu).

V prípade, ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku (minimálne poistné sa u neho potom zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného). O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle MZ SR.

Príklady uplatňovania minimálneho preddavku

• Príklad 1: Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovaný úväzok s celkovou výškou príjmu 20 eur mesačne. V tomto prípade sa uplatní minimálny preddavok.
• Príklad 2: Poistenec je zamestnaný na čiastočný pracovaný úväzok s celkovou výškou príjmu 300 eur. Na mesačnej báze si uplatnil odpočítateľnú položku v sume 300 eur. V tomto prípade sa neuplatní minimálny preddavok.

Dôležité poznámky k minimálnemu preddavku

• Odvodové zaťaženie zamestnávateľa sa nemení.
• Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
• Suma mesačného životného minima je k 01. 01. 2023 vo výške 234,42 eur.
• Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4 % = 9,3768.
• Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10 % = 23,442.
• V prípade, ak dohoda o vykonaní práce a dohoda o pracovnej činnosti predstavuje výkon zárobkovej činnosti a nie sú medzi výnimkami (ako napr. dohody, týkajúce sa dôchodcov), potom sa ustanovenia o minimálnom preddavku uplatňujú aj na tieto dohody.
• Zmena, týkajúca sa minimálneho preddavku neznamená žiadne zmeny v spôsobe evidencie zamestnanca na účely zákona o zdravotnom poistení; tu platia rovnaké pravidlá ako doposiaľ.

Ročné zúčtovanie poistného a minimálne poistné

Aj v ročnom zúčtovaní poistného (RZ) sa uplatňuje minimálne poistné. Bude sa prihliadať aj na preddavky zamestnanca aj na preddavky zamestnávateľa nakoľko podľa §13b zákona č. 580/2004 Z. Minimálne poistné zamestnanca v RZ bude súčet poistného zamestnanca určeného podľa § 13 ods. 1 zo sumy 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu platného k prvému dňu kalendárneho roka a poistného zamestnávateľa za takéhoto zamestnanca podľa § 13 ods. Ak je za rozhodujúce obdobie rozdiel medzi minimálnym poistným zamestnanca a celkovým skutočným poistným poistenca kladný, poistné zamestnanca určené podľa § 13 ods.

Aj v RZ sa uplatňuje minimálne poistné (a aj tu platia výnimky z minimálneho poistného vid §13b zákona č. 580/2004 Z.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

tags: #dochodca #čo #znamená #reálne #nepracuje