Podnikanie Zahraničnej Osoby a Nárok na Paušálne Výdavky: Podmienky a Aspekty

Otvorenie slovenskej ekonomiky zahraničiu a vstup Slovenska do Európskej únie priniesli zjednodušenie podmienok pre podnikateľské aktivity v zahraničí. Jednou z častých foriem je vykonávanie podnikateľskej činnosti v inej krajine, čo so sebou prináša otázky ohľadom zdaňovania príjmov, uplatňovania právnych predpisov a predchádzania dvojitému zdaneniu. Tento článok sa zameriava na podnikanie zahraničnej osoby a jej nárok na paušálne výdavky, pričom zohľadňuje slovenské právne predpisy a medzinárodné zmluvy.

DPH a Zahraničná Osoba: Odpočítavanie vs. Vrátenie

Na rozdiel od slovenského platiteľa DPH, zahraničná firma registrovaná pre DPH na Slovensku nemá automaticky nárok na odpočítanie vstupnej DPH v daňovom priznaní. Európska a slovenská legislatíva v oblasti DPH uprednostňuje vrátenie DPH z inej členskej krajiny pred odpočítaním v daňovom priznaní. Zahraničná osoba (platiteľ DPH podľa § 5 zákona o DPH) si môže odpočítať DPH len vtedy, ak prijaté plnenia na vstupe použije na zdaniteľné plnenia v tuzemsku a z týchto plnení je povinná platiť DPH v tuzemsku (napr. predaj tovaru v SR nezdaniteľnej osobe). Do tejto kategórie patria aj plnenia oslobodené podľa § 43 (predaj tovaru do EÚ s prepravou zdaniteľnej osobe) a § 47 (vývoz tovaru).

Podmienky pre Odpočet DPH

Základnou podmienkou pre odpočítanie DPH je, aby zahraničná osoba uskutočňovala zdaniteľné plnenia v tuzemsku, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH. To zahŕňa napríklad vystavenie faktúry so slovenskou DPH na slovenskú nezdaniteľnú osobu alebo dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku s oslobodením podľa § 43 a § 47 zákona o DPH.

Príkladom môže byť spoločnosť XY GmbH, ktorá je platiteľom DPH podľa § 5 zákona o DPH na Slovensku. Táto spoločnosť si môže uplatniť nárok na odpočet DPH z faktúr od slovenských dodávateľov prostredníctvom slovenského daňového priznania k DPH, ak v danom období dodáva tovary alebo služby, pri ktorých bude osobou povinnou platiť daň dodávateľ.

Príklady Situácií pre Uplatnenie Nároku na Odpočet DPH

1. Pravidelné dodávanie tovaru so slovenskou DPH: Ak XY GmbH každý mesiac dodáva tovar, pri ktorom je v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH povinná platiť DPH (t.j. vystavuje faktúru so slovenskou DPH) alebo dodáva tovar alebo službu v tuzemsku s oslobodením podľa § 43 a § 47.
2. Dodanie tovaru s DPH raz za štvrťrok: Ak XY GmbH dodáva tovar, pri ktorom je v zmysle § 69 ods. 1 zákona o DPH povinná platiť DPH, resp. uplatniť oslobodenie podľa § 43 a § 47 zákona o DPH každý prvý mesiac v rámci kalendárneho štvrťroka (t.j. v januári, apríli, júli a októbri).

Legislatíva priamo neupravuje možnosť priebežného uplatňovania nároku na odpočet DPH prostredníctvom daňových priznaní k DPH na mesačnej báze skôr, než dôjde k dodaniu tovaru so slovenskou DPH alebo s oslobodením podľa § 43 a § 47. Ak XY GmbH neuskutoční každý mesiac v tuzemsku zdaniteľný obchod, pri ktorom je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, resp.

Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP

Paušálne Výdavky: Podmienky a Uplatnenie

Paušálne výdavky sú určené pre daňovníkov, ktorí nechcú alebo nemusia viesť účtovníctvo a zároveň spĺňajú zákonné podmienky. Ide o možnosť uplatniť si výdavky percentom z dosiahnutých príjmov bez nutnosti dokladovať jednotlivé náklady spojené s podnikaním. Tento spôsob je určený pre fyzické osoby s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov. V praxi ide najmä o živnostníkov, osoby vykonávajúce slobodné povolania či iné samostatne zárobkovo činné osoby.

Kto Môže Uplatniť Paušálne Výdavky?

Podmienkou je, že daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty počas celého zdaňovacieho obdobia, prípadne je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) len časť roka.

Výška Paušálnych Výdavkov v Roku 2025

Pre zdaňovacie obdobie 2025 sú paušálne výdavky stanovené vo výške 60 percent z ročného hrubého príjmu. Zákon však zároveň určuje maximálny strop, ktorý je nastavený na 20-tisíc eur. Tento limit platí bez ohľadu na to, koľko mesiacov daňovník v danom roku podnikal. Nezáleží teda na tom, či začal podnikať v januári alebo napríklad až v septembri. Horná hranica sa nijako pomerne neskracuje a vždy platí pre celé zdaňovacie obdobie. Ak 60 percent z dosiahnutých príjmov presiahne hranicu 20-tisíc eur, uplatní sa automaticky maximálny limit. Daňovník si tak nemôže uplatniť vyššiu sumu, ani keby jeho príjmy boli výrazne vyššie.

Odvody a Paušálne Výdavky

Do paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky náklady súvisiace s podnikaním, ktoré by si inak daňovník musel preukazovať jednotlivými dokladmi. Výnimku však tvoria povinné odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Tieto odvody sa do paušálnych výdavkov nezapočítavajú. Daňovník si ich môže uplatniť osobitne ako preukázateľné výdavky, čím si ešte viac zníži základ dane.

Paušálne výdavky je možné uplatniť pri príjmoch zo živnosti, slobodného povolania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pri príjmoch z prenájmu podľa zákona o dani z príjmov tento spôsob možný nie je a daňovník musí použiť skutočné preukázateľné výdavky.

Prečítajte si tiež: Sociálny podnik ETP: Čo to je?

Evidencia pri Paušálnych Výdavkoch

Daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, nie je účtovnou jednotkou a nemá povinnosť viesť účtovníctvo. Zákon mu však ukladá povinnosť viesť jednoduchú evidenciu. Ide najmä o evidenciu príjmov v časovom slede, ako aj evidenciu zásob a pohľadávok.

Zdaňovanie Príjmov zo Zahraničia

Pri riešení daňových otázok vznikajúcich pri medzinárodných daňových vzťahoch v súvislosti s daňami z príjmov je potrebné vychádzať z daňových zákonov platných na území SR, a to najmä zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Každý štát má právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov, t. j. fyzických a právnických osôb, na svojom území bez akéhokoľvek obmedzenia, t. j. bez ohľadu na daňové systémy iných štátov.

Medzinárodné Zmluvy o Zamedzení Dvojitého Zdanenia (ZDZ)

Daňové povinnosti sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, nad ktorými môžu stáť medzinárodné zmluvy. Nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad ZDP je ustanovená v § 1 ods. 2 ZDP, podľa ktorého medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred týmto zákonom.

V prípade príjmov z podnikateľskej činnosti vykonávanej naším podnikateľom v zmluvnom štáte, t. j. v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, je rozhraničenie práva na zdanenie príjmov z podnikateľskej činnosti vymedzené v článku Zisky podnikov, čo býva väčšinou článok 7. Uvedený článok vo všetkých zmluvách vychádza z koncepcie zdanenia podniku jedného zmluvného štátu len v tomto štáte, s výnimkou situácií, ak tento podnik vykonáva v druhom zmluvnom štáte svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Stála Prevádzkareň

Zisky podniku iného zmluvného štátu možno zdaniť v štáte výkonu činnosti len vtedy, ak podnik vykonáva túto činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území tohto druhého štátu.

Prečítajte si tiež: Založenie sociálneho podniku

Definícia Stálej Prevádzkarne

Podľa definície stálej prevádzkarne vymedzenej v jednotlivých zmluvách o ZDZ a zároveň aj v Modelovej zmluvy OECD o príjme a majetku sa stálou prevádzkarňou rozumie trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého daňovníci vykonávajú úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR. Výraz „miesto na podnikanie“ zahŕňa akékoľvek priestory, zariadenie alebo vybavenie, ktoré podnik používa na výkon podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na skutočnosť, či sú využívané výhradne na tento účel alebo nie.

Miesto na podnikanie môže existovať aj v prípade, ak má podnik k dispozícii určitý priestor (space), hoci nemá k dispozícii žiadne priestory (premises), alebo tieto pre vykonávanie podnikateľskej činnosti nie sú potrebné. Miestom podnikania teda môže byť aj akékoľvek otvorené priestranstvo (napr. plocha na trhovisku). Nie je pritom dôležité, či podnik toto miesto vlastní, má prenajaté alebo ním disponuje iným spôsobom. Dokonca sa nevyžaduje ani, aby mal podnik formálne právo na používanie daného miesta. Stála prevádzkareň teda môže vzniknúť aj v prípade, ak podnik používa určité miesto na výkon podnikateľskej činnosti nelegálne.

Príklady Vzniku Stálej Prevádzkarne

• Kancelária v centrále inej spoločnosti: Ak zamestnanec spoločnosti dlhodobo používa kanceláriu v centrále inej spoločnosti, môže to zakladať stálu prevádzkareň, ak je kancelária k dispozícii dostatočne dlhú dobu a vykonávané činnosti nemajú prípravný alebo pomocný charakter.
• Používanie nakladacej plošiny: Podnik zaoberajúci sa cestnou dopravou môže mať stálu prevádzkareň, ak pravidelne používa nakladaciu plošinu v sklade zákazníka počas dlhšieho obdobia.
• Maliar v kancelárskej budove: Prítomnosť maliara, ktorý trávi tri dni v týždni počas obdobia dvoch rokov vo veľkej kancelárskej budove svojho hlavného klienta, môže zakladať stálu prevádzkareň.

Časová a Geografická Stálosť Miesta

Podľa definície stálej prevádzkarne musí byť miesto na výkon činností stále (trvalé) tak z hľadiska časového, ako aj z hľadiska geografického, t. j. miesto podnikania musí mať určitý stupeň stálosti, nie iba čisto dočasný charakter. Za časovo stále sa považuje také miesto, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva svoju činnosť počas obdobia presahujúceho šesť mesiacov.

Geografická stálosť miesta predstavuje spojitosť (súvislosť) medzi miestom podnikania a určitým geografickým bodom. Toto spojenie však neznamená, že miesto na podnikanie musí byť fyzicky spojené so zemským povrchom, na ktorom je umiestnené.

Činnosť Podniku Prostredníctvom Miesta Podnikania

Aby miesto na podnikanie podniku založilo vznik stálej prevádzkarne tohto podniku, je potrebné, aby podnik vykonával prostredníctvom tohto miesta úplne alebo čiastočne svoju činnosť. Stála prevádzkareň vzniká v momente, kedy podnik začne vykonávať svoju činnosť prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti.

Prenájom Majetku a Stála Prevádzkareň

Stála prevádzkareň môže vzniknúť aj v prípade, ak podnik jedného zmluvného štátu poskytne alebo prenajme podniku druhého štátu hmotný majetok (ako sú budovy, priemyselné, obchodné alebo vedecké zariadenia) alebo nehmotný majetok (ako sú patenty, výrobné postupy a podobný nehmotný majetok) prostredníctvom svojho trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti. Ak sa však takýto majetok neposkytuje alebo neprenajíma prostredníctvom trvalého miesta na výkon činnosti, samotné poskytnutie alebo prenájom majetku stálu prevádzkareň nezakladá.

Praktické Príklady a Daňové Aspekty

Príklad 1: Prenájom Nehnuteľnosti v Českej Republike

Slovenský daňovník (fyzická osoba) vlastní na území Českej republiky nehnuteľnosť, ktorú dal do prenájmu českému podniku. V tejto nehnuteľnosti nič nezabezpečuje, iba ju prenajíma. Daňovníkovi nevzniká stála prevádzkareň.

Príklad 2: Prenájom Hotela v Rakúsku s Poskytovaním Personálu

Slovenský daňovník prenajíma hotel nájomcovi podniku so sídlom na území Rakúskej republiky, kde poskytuje aj personál starajúci sa aj o iné ako základné služby (napr. dodávky tepla, elektrickej energie, plynu, odvoz odpadu) týkajúce sa prenájmu, a to napr. tento personál vymieňa bielizeň, žehlí, poskytuje občerstvenie, upratuje. V tomto prípade už ide o výkon podnikateľskej činnosti a daňovému rezidentovi SR vzniká stála prevádzkareň na území Rakúskej republiky. Z príjmov dosiahnutých touto stálou prevádzkarňou bude slovenský daňovník zdaňovaný na území Rakúska podľa ich vnútroštátnych predpisov a keďže je slovenským rezidentom (daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR), na území SR bude zdaňovaný z celosvetových príjmov.

Daňové Priznanie pre Osoby s Príjmami zo Zahraničia: Príklad Pána Zdena

Uvedieme si príklad pána Zdena, ktorý dosiahol v roku 2024 príjem zo živnosti v Českej republike a zároveň má príjmy zo zamestnania na Slovensku. Pán Zdeno je daňovým rezidentom Slovenskej republiky, čo znamená, že má povinnosť vysporiadať svoje celosvetové príjmy na Slovensku.

Povinnosť Podávať Daňové Priznanie

Pán Zdeno má povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku, a to v lehote do 31.03.2025. Má však možnosť si termín posunúť až na 30.09.2025, ak oznámi túto skutočnosť daňovému úradu. V daňovom priznaní musí pán Zdeno uviesť všetky svoje príjmy zo Slovenska aj zo zahraničia za rok 2024 k príjmom, ktoré mu z tejto prevádzkarne plynuli.

Použitie Tlačiva Daňového Priznania

Pán Zdeno je povinný vyplniť tlačivo daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typu B.

Strana 1

Na strane číslo 1 vyplní pán Zdeno svoje identifikačné údaje, adresu trvalého bydliska, kontaktné údaje a druh priznania. Vyplnenie kontaktných údajov je dôležité, aby sa daňový úrad ľahšie skontaktoval s daňovníkom a prípade nezrovnalosti v daňovom priznaní boli promptne vyriešené.

Strana 2

Na strane číslo 2 vyplní pán Zdeno identifikačné údaje dieťaťa, na ktoré si chce uplatniť daňový bonus a počet mesiacov, za ktoré si chce tento daňový bonus uplatniť.

Strana 3

Nakoľko dosiahol pán Zdeno príjem zo zamestnania, na strane číslo 3 do riadkov 36-38 vyplní pán Zdeno údaje o dosiahnutých príjmoch zo zamestnania, pričom vychádza z „Potvrdenia o príjme“, ktoré mu vystavil jeho zamestnávateľ. Potvrdenie o príjme je povinnou prílohou daňového priznania. Na strane 3 v riadku 2 stĺpec 1 zároveň pán Zdeno vypĺňa príjmy zo živnosti v Českej republike. Podkladom pre vyplnenie tohto riadku je pánovi Zdenovi podané české daňové priznanie. Pán Zdeno do tohto riadku vypĺňa celkový príjem zo zahraničia, teda súčet všetkých zaplatených faktúr. Na prepočet meny použije pán Zdeno ročný priemerný kurz. V zmysle § 31 ods. priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Strana 4

Pán Zdeno vypĺňa riadok 10 stĺpce 1 a 2, pričom do stĺpca 1 uvádza svoje celkové príjmy zo živnosti a do stĺpca 2 svoje výdavky k týmto príjmom (paušálne výdavky 60 % plus uhradené zdravotné a sociálne poistenie). Opätovne je pánovi Zdenovi podkladom podané daňové priznanie v Čechách. Pán Zdeno zároveň na tejto strane vyznačuje uplatnenie výdavkov percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona a vpisuje sumu preukázateľne zaplateného poistného.

Strana 8

Do riadku 100 uvedie základ dane z príjmov zo živnosti v Čechách (príjem - výdaj), teda základ dane vyčíslený podľa § 17 ods. Do riadku 101 uvedie daň zaplatenú v Čechách v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Pán Zdeno použije metódu zápočtu dane.

Strana 12

Pán Zdeno uvedie kód štátu pre Českú republiku (203), druh príjmu (§ 6 ods. 1 písm. b) a sumu príjmov, výdavkov a sumu zaplateného poistného v zahraničí.

Strana 13

Na strane 13 vyplní pán Zdeno do priestoru pre osobitné záznamy daňovníka informáciu, akým kurzom prepočítaval cudziu menu, počet príloh vyznačí 5 (4 povinné + 1 potvrdenie o príjme) a v oddiely XIV. vyznačí žiadosť o vrátenie daňového bonusu a vrátenie daňového preplatku (2 krížiky).

tags: #podnikanie #zahraničnej #osoby #nárok #na #paušálne