Podnikateľský príspevok DPH: Komplexný prehľad

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie nastali významné zmeny v oblasti uplatňovania dane z pridanej hodnoty (DPH). Tieto zmeny sú zakotvené v zákone č. 222/2004 Z. z. o DPH, ktorý definuje podmienky a pravidlá pre podnikanie z hľadiska DPH. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podnikateľskom príspevku DPH, zahrňujúci definície, povinnosti a možnosti, ktoré z tohto zákona vyplývajú.

Podnikanie a zdaniteľná osoba v kontexte DPH

Zákon o DPH v § 3 ods. 2 definuje podnikanie pre účely DPH ako každú ekonomickú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, pričom má ísť o pravidelné vykonávanie činnosti na pokračujúcej báze. Táto činnosť zahŕňa široké spektrum aktivít, vrátane činnosti výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb, ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, ako aj činnosti vykonávané ako slobodné povolanie. Podnikaním sa rozumie aj nájom hnuteľného a nehnuteľného majetku, pri ktorom prenajímateľ dosahuje príjem z titulu nájmu, a to bez ohľadu na jeho postavenie.

Podstatnými znakmi ekonomickej činnosti sú teda dosahovanie príjmu a nezávislosť vykonávania tejto činnosti. Osoba, ktorá vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť, je zdaniteľnou osobou, a to bez ohľadu na to, či pri svojej činnosti dosahuje zisk. Dôležité je, že dosahuje príjem. Zdaniteľná osoba sa následne môže, ale nemusí stať platiteľom dane.

Registrácia pre DPH a obrat

Základné pravidlo hovorí, že zdaniteľná osoba sa stáva platiteľom DPH, ak jej obrat presiahne zákonom stanovenú hranicu. Obrat na účely registrácie platiteľa DPH je definovaný v ustanovení § 4 ods. 9 zákona o DPH ako výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 zákona o DPH, ani výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného a nehmotného majetku (okrem zásob).

Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a z finančných služieb, ktoré sú oslobodené podľa § 39, sa nezahrnú do obratu, ak sú poskytované ako doplnkové služby (nie ako hlavná služba).

Prečítajte si tiež: Vzorové príklady podnikateľských zámerov

Po dosiahnutí obratu vo výške 49 790 eur za dvanásť bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov vznikne zdaniteľnej osobe na základe § 4 ods. 1 zákona o DPH povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH. Zdaniteľná osoba sa môže stať platiteľom DPH aj dobrovoľne, teda bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu (možnosť dobrovoľnej registrácie vyplýva z § 4 ods. 2 zákona o DPH).

Príklad:

Spoločnosť ABC, s. r. o., bola založená 1. januára 2024. Za obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 dosiahla obrat vo výške 45 000 eur. Dňa 12. februára 2025 dodala služby v hodnote 15 000 eur. Spoločnosť ABC, s. r. o., je povinná podať žiadosť o registráciu pre DPH do 5 pracovných dní po presiahnutí hranice obratu 49 790 eur, t. j. do 19. februára 2025.

Príspevková organizácia a DPH

V súvislosti s uplatňovaním dane zahrnie príspevková organizácia do základu dane v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH aj prípadnú dotáciu alebo príspevok v prípade, že sú spojené s cenou poskytovanej služby.

Odpočítanie dane

Podmienky pre odpočítanie dane sú nasledovné:

1. Dodávateľ - platiteľ DPH, vznikla daňová povinnosť (dodávateľ musí byť registrovaný ako platiteľ DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z.). Za splnenie uvedenej podmienky by sa nepovažovalo prípadné uplatnenie dane dodávateľom „nad rámec“ zákona, t. j. ak by dodávateľ uplatnil k dodanému tovaru alebo službe daň napriek tomu, že daňová povinnosť pri dodaní nevznikla. Rovnako by sa za splnenie uvedenej podmienky nepovažoval prípad, kedy by daň uplatnil dodávateľ, ktorý nie je registrovaný ako platiteľ DPH.
2. Predmet dodania (tovar alebo služba) bude použitý na účely podnikania, a to na takú činnosť, pri ktorej je možnosť odpočítania dane (činnosť, pri ktorej vzniká daňová povinnosť alebo daňová povinnosť nevzniká, napr. z titulu oslobodenia, ktoré však umožňuje odpočítanie dane). Ak by predmet dodania mal byť síce použitý na účely podnikania, ale v zmysle DPH je to činnosť oslobodená od dane (napr. nájom nehnuteľností pre neplatiteľov), potom odpočítanie dane nie je možné (vyplýva to z § 49 ods. 3 zákona).

Pokiaľ príspevková organizácia nadobudne hmotný majetok, ktorý je majetkom odpisovaným v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z., má dve možnosti:

Prečítajte si tiež: Vytvorenie úspešného centra pre seniorov

a) Neodpočíta časť DPH, ktorá zodpovedá použitiu na iný ako podnikateľský účel. Následne príspevkovej organizácii ako platiteľovi dane nebude pri použití majetku na nepodnikateľský účel vznikať daňová povinnosť. Pri použití tohto spôsobu odpočítania musí mať organizácia predstavu o konkrétnom využití majetku, ktoré dokáže percentuálne vyjadriť - za použitia vhodného ukazovateľa zvoleného podľa typu majetku a spôsobu jeho použitia. Takýmto ukazovateľom môžu byť, napr. počet najazdených kilometrov pri motorových vozidlách.

V prípade nadobudnutia hmotného majetku iného ako odpisovaného a v prípade prijatia služieb zákon v súvislosti s odpočítaním dane neposkytuje možnosť rozhodnúť sa, ako to bolo vyššie uvedené, ale organizácia - platiteľ, si môže odpočítať len DPH zodpovedajúcu rozsahu použitia na podnikanie.

Registrácia podľa § 7 zákona o DPH

Na právnickú nezdaniteľnú osobu - napr. občianske združenie, nadáciu, sa vzťahuje špeciálna registrácia upravená v zákone o DPH v ustanovení § 7. Rozdiel tejto registrácie oproti registrácii v zmysle § 4 zákona je v tom, že registrovaná osoba nemá postavenie platiteľa dane.

Táto registrácia je povinná v nasledovných prípadoch:

1. Obstarania tovaru odoslaného alebo prepraveného z iného členského štátu EÚ ak dodávateľ v inom členskom štáte je registrovaný pre DPH (má pridelené IČ DPH) a preprava, resp. odoslanie tovaru bolo vykonané kupujúcim alebo dodávateľom, resp. treťou osobou ktorá prepravu vykonala na účet dodávateľa alebo kupujúceho. Daňová povinnosť vznikne len v prípade odplatného dodania, darovanie takéhoto tovaru nie je predmetom dane [predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona je len odplatné dodanie tovaru].
2. Prijatia niektorej zo služieb uvedených v § 16 zákona, ak dodávateľom služby je osoba z iného členského štátu. Ide o: prepravné služby tovaru medzi členskými štátmi, doplnkové služby, ktoré s ňou súvisia, sprostredkovanie uvedených prepravných a doplnkových služieb, služby ocenenia hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku ak sú fyzicky vykonané v inom členskom štáte a po ich vykonaní je majetok prepravený do SR.

Ide o prípady, kedy dochádza k tzv. prenosu daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa, ktorý nie je platiteľom DPH (§ 69 ods. 3 zákona). V týchto prípadoch uskutoční nepodnikateľský subjekt registrovaný pre DPH podľa § 7 zákona „samozdanenie“ - z ceny dodaného tovaru alebo služby vypočíta DPH 20 %, ktorú odvedie do štátneho rozpočtu v SR prostredníctvom podaného daňového priznania.

Prečítajte si tiež: Vytvorenie podnikateľského plánu

Daňová povinnosť vzniká:

a) 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, t. j. zjednodušene povedané, alebob) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola vyhotovená pred uvedeným 15. dňom.

Pri prijatej službe vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom vyhotovenia faktúry. Registrovaná osoba podľa § 7 zákona je povinná viesť záznamy v zmysle § 70 ods. 1 zákona o DPH.

Pre registráciu podľa § 7 zákona sa právnická osoba - nepodnikateľský subjekt môže rozhodnúť aj dobrovoľne, teda bez ohľadu na výšku hodnoty nadobudnutého tovaru z iných členských štátov. Pri rozhodovaní o registrácii je potrebné brať do úvahy, že po registrácii bude povinná zdaňovať sadzbou dane 20 % tovary a služby, pri ktorých v zmysle vyššie uvedeného vznikne daňová povinnosť.

Špecifické postavenie orgánov verejnej moci

Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, orgány verejnej moci, t. j. štátne orgány, ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, vyššie územné celky, obce, ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, ak vykonávajú činnosti a úkony, ktoré im prislúchajú v rámci ich verejnej funkcie, a to aj vtedy, ak za tieto činnosti a úkony vyberajú poplatky, alebo iné platby.

Porušenie hospodárskej súťaže je potrebné posudzovať individuálne. Je potrebné:

1. Posúdiť, či ide o konanie vo verejnom záujme (úlohy územnej samosprávy).
2. Posúdiť predmet plnenia - či ho môže dodávať aj podnikateľský subjekt, alebo len právnická osoba podľa § 3 ods. 4 zákona o DPH.

Ak napríklad obec vykonáva zber komunálneho odpadu, za čo od občanov vyberá poplatky, tieto sú v kompetencii obce a sú určené na základe zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku a všeobecne záväzného nariadenia obce. V zmysle vyššie uvedeného môže teda nastať situácia, kedy by bola obec registrovaná ako platiteľ DPH podľa § 4 zákona o DPH. Skôr ako k tejto registrácii by však v prípade obce mohlo dôjsť k registrácii iného typu - podľa § 7 zákona o DPH.

Využívanie majetku a predaj nehnuteľností

Pre účely DPH sa podľa § 3 ods. 2 za ekonomickú činnosť - podnikanie, považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku. Podľa § 3 ods. 3 písm. b) je zdaniteľnou osobou každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Nájom bytov je podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH oslobodený od dane.

V súvislosti s predajom nehnuteľnosti v rámci vedľajšej činnosti treba rozlišovať, či ide o činnosť sústavnú alebo príležitostnú. Príležitostný predaj hmotného majetku sa nezahŕňa do obratu pre účely DPH podľa § 4 ods. 9 zákona o DPH. V prípade, ak by obec predávala nehnuteľnosti v rámci svojej hlavnej činnosti (napr. predaj pozemkov na účely výstavby sociálnych bytov) z uvedeného titulu nie je zdaniteľnou osobou, do obratu pre účely DPH sa takýto predaj nezapočítava.

K výraznému narušeniu hospodárskej súťaže by mohlo dôjsť vtedy, ak by obec ako neplatiteľ DPH predávala stavebné pozemky, ktoré podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH nie sú oslobodené od dane. Tiež pri predaji bytov, od kolaudácie ktorých neuplynulo najmenej 5 rokov, by v súvislosti s ich cenou (bez DPH) mohlo dôjsť k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže.

Sankcie za porušenie zákona o DPH

Ukladanie pokút a sankčných úrokov za porušenie zákona o DPH upravuje zákon o správe daní č. 563/2009 Z. z. Za oneskorené podanie daňového priznania uloží správca dane pokutu minimálne vo výške 60 eur, ak nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť (pri nulovom vzťahu k štátnemu rozpočtu a pri vzniku nadmerného odpočtu, kedy nedošlo k finančnému poškodeniu štátneho rozpočtu).

Paušálne výdavky a DPH

Živnostníci a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) majú možnosť uplatniť si paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Paušálne výdavky sú limitované do výšky 20 000 eur ročne, plus zaplatené odvody.

Zároveň platí, že paušálne výdavky si môže uplatniť len ten daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia. Ak ste teda platiteľom DPH celý rok, paušálne výdavky si už neuplatníte.

Príspevok na podnikanie z úradu práce a DPH

Prijatie príspevku na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, (poskytnutého v súlade s § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti) na súkromný účet a následne aj použitie tohto príspevku na úhrady výdavkov, je potrebné v jednoduchom účtovníctve SZČO zaevidovať. Uvedený príspevok, resp. dotácia je zdaniteľným príjmom, z ktorého SZČO musí odviesť daň príslušnému správcovi dane.

Do základu dane SZČO zahrnie medzi svoje príjmy tento príspevok, resp. jeho časť v období, keď ho zároveň použije na úhradu daňových výdavkov, na ktoré bol príspevok poskytnutý. V praxi uvedené znamená, že do príjmov daného zdaňovacieho obdobia sa zahrnie len tá časť príspevku, ktorá už bola vyčerpaná. Výdavky sa zaúčtujú ako daňové výdavky, podľa druhu nákupu (výdavky ovplyvňujúce základ dane) a súčasne v období ich vynaloženia sa zaúčtujú v rovnakej výške príjmy zo živnosti ovplyvňujúce základ dane (ostatné príjmy). Zvyšok príspevku sa zdaní v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď dôjde k jeho použitiu na úhradu daňových výdavkov SZČO.

Daň z finančných transakcií (DFT)

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje daň z finančných transakcií. Daňovníkom je fyzická osoba - podnikateľ, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku.

tags: #podnikatelský #príspevok #DPH