
Ešte v nedávnej minulosti, v čase, keď sme si ani len nedokázali predstaviť, ako pandémia COVID-19 radikálne zmení náš život, a najmä život našich seniorov, sa táto situácia vyvinula v boj o prežitie. K prvým obetiam zákerného vírusu postupne každodenne pribúdali desiatky, neskôr i viac ako stovka mŕtvych. Žiaľ, najviac zasiahnutí zostávajú starší ľudia, naši seniori. Dnes už takmer každá desiata rodina na Slovensku nesie stopy tejto tragédie.
Napriek tomu ľudia neustále hľadajú spôsoby, ako uniknúť tomuto nebezpečenstvu. A aktívne sa snažia nájsť únik aj tí najviac postihnutí - seniori. Jednou z nich je aj pani Janka Vranová zo Štítnika, ktorá si v dôchodkovom veku hľadá vlastný spôsob, ako uniknúť aspoň myšlienkami z tejto neobvyklej situácie.
Vďaka pánovi Ladislavovi Fabiánovi, predsedovi Jednoty dôchodcov na Slovensku v okrese Rožňava, som mal možnosť spoznať pani Vranovú. Využil som túto príležitosť a opýtal sa jej, čo ju priviedlo k poézii.
"Každý z nás prežíva svoj život „svojsky“. Denne sa stretávame s rôznymi situáciami, ktoré treba riešiť. Práca - vzťahy medzi kolegami, práca s ľuďmi - deťmi. Bola som učiteľkou telom i dušou - deti nielen učiť, ale hlavne milovať a pochopiť. A potom je to krásne, keď sa ťa deti neboja, ale veria ti, chápu ťa a milujú. Rodina - myslím, že v každej sa vyskytujú rôzne problémy a každý ich rieši svojsky. Duša - to jadro človečenstva - chce, aby sme boli šťastní, a tak, aj keď bolí, poradí, ako si pomôcť. Svoje myšlienky dať do veršov - tvoriť. Tak som to riešila aj ja. Keď bola duša smutná, aj verše boli smutnejšie, keď bola veselá - radosť sa dala sama do rýmov. Tak vznikali moje verše - snažila som sa vyjadriť nielen moje pocity, ale aj pocity iných ľudí - a tak sa duša upokojila, nikoho som nezaťažovala, no mnoho ľudí - žien si pri čítaní mojich veršov tiež uľavili a pochopili, že nie sú samé so svojimi problémami, radosťami a tá vzájomnosť je krásna. Láska - to sú akoby spojené nádoby. Čím viac jej dávaš, tým viac jej dostávaš. Viac, než očakávaš. Ale platí to aj naopak."
Pani Vranová prostredníctvom poézie nachádza úľavu a pokoj. Jej verše sú odrazom jej vlastných pocitov, ale aj pocitov iných ľudí. Týmto spôsobom sa snaží upokojiť svoju dušu a zároveň pomôcť ostatným, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Jej tvorba je dôkazom toho, že aj v seniorskom veku sa dá nájsť nový spôsob sebarealizácie a potešenia.
Prečítajte si tiež: Sprievodca výberom elektrickej kolobežky pre seniorov
Mesiac október je tradične venovaný úcte k starším. Je to čas, kedy si pripomíname ich prínos pre spoločnosť a vyjadrujeme im vďaku za všetko, čo pre nás urobili. Pani Vranová pripomína: "Malé deti jedia chlieb rodičov, veľké ich srdce. A preto by sme mali pri každej príležitosti prejavovať úctu k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie. Úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k našim otcom a k mamám. K našim prarodičom."
Nezabúdajme na našich seniorov nielen v októbri, ale počas celého roka. Vážiť si ich skúsenosti, múdrosť a lásku je našou povinnosťou.
Na záver si dovolím citovať niekoľko slov v mene tých, ktorým tieto dni patria: Tak nezabúdajme a vážme si. A budeme požehnaní. „Nech sú požehnaní tí, čo majú pochopenie s mojou neistou chôdzou a trasľavými rukami. Nech sú požehnaní tí, čo uznávajú, že moje uši sa už musia napínať, aby zachytili slová. Nech sú požehnaní tí, čo si uvedomujú, že môj zrak zoslabol a moje myslenie už nie je také bystré."
Mesto Lučenec a okolité obce sa aktívne zapájajú do organizovania rôznych podujatí pre seniorov. Tieto aktivity sú zamerané na zlepšenie ich sociálneho života, udržanie fyzickej a psychickej kondície a na spríjemnenie ich voľného času.
Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť svalovú hmotu v starobe
Prečítajte si tiež: Komárno: Bývanie pre seniorov