Pohľadávka Ako Oceňovacia Veličina v Účtovníctve Podnikateľskej Účtovnej Jednotky

Úvod

Cieľom tohto príspevku je analýza uplatňovania reálnej hodnoty ako oceňovacej veličiny v účtovníctve podnikateľskej účtovnej jednotky, účtujúcej a vykazujúcej podľa slovenských právnych predpisov.

Reálna Hodnota v Kontexte Európskej Únie a Slovenského Práva

Štvrtá smernica Rady Európskej únie o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností umožňuje členským štátom Európskej únie povoliť alebo vyžadovať oceňovanie vybraných druhov majetku a záväzkov reálnou hodnotou (fair value). Na základe Nariadenia komisie (ES) č. 1725/2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných noriem v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem sa súčasťou práva Európskej únie v oblasti účtovníctva stali i Medzinárodné štandardy finančného vykazovania (IFRS).

Princípy Oceňovania Majetku a Záväzkov v SR

Dňom ocenenia je deň, v ktorom je účtovná jednotka povinná určiť konkrétnemu druhu majetku a konkrétnemu záväzku prislúchajúcu oceňovaciu veličinu v eurách po zaokrúhlení na eurocenty (matematicky). Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. sa v SR ako základný (prvotný) princíp oceňovania uplatňuje princíp historickej ceny. Oceňovanie majetku a záväzkov uplatnením historického princípu má výhodu v tom, že je preukázateľné na základe účtovných dokladov z obdobia obstarania majetku a vzniku záväzku.

Podľa tohto princípu obstarávacia cena (vrátane reprodukčnej obstarávacej ceny) a vlastné náklady tvoria hornú hranicu ocenenia, nad ktorú nie je možné ocenenie zvyšovať. Majetok, ktorého hodnota sa používaním znižuje, sa odpisuje; ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku v porovnaní s doterajším ocenením v účtovníctve (ide o ocenenie v obstarávacej cene, vlastných nákladoch, reprodukčnej obstarávacej cene, menovitej hodnote a ak ide o odpisovaný majetok, toto ocenenie sa znižuje o vytvorené oprávky), účtujú sa opravné položky. Oceňovacia veličina, ktorá zohľadňuje oprávky a opravné položky majetku a ktorou je majetok ocenený vo viacerých zložkách.

V súčasnom období existujú druhy majetku, ktorých ocenenie v účtovníctve účtovnej jednotky je nižšie, než by bola suma, za ktorú by tento majetok účtovná jednotka predala. Typické príklady takéhoto majetku sú pozemky, stavby, byty a nebytové priestory. Z dôvodu aplikácie zásady opatrnosti v spojení s realizačným princípom sa takýto majetok v SR nesmie oceniť vyššou cenou, ako je jeho ocenenie v účtovníctve účtovnej jednotky. V určitých prípadoch však zákon o účtovníctve prikazuje oceňovať majetok a záväzky reálnou hodnotou už pri vzniku účtovného prípadu. Ide predovšetkým o úpravu hodnoty majetku a záväzkov pri jeho nadobudnutí vkladom do podniku, kúpou podniku alebo jeho časti, pri nadobudnutí zámenou, ale tiež o cenné papiere a komodity, s ktorými sa obchoduje. Ocenenie takýchto druhov majetku a záväzkov závisí do veľkej miery od podmienok na trhu nehnuteľností, resp. na trhu cenných papierov.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

Ako vyplýva z uvedenej definície, je v nej použitý podmieňovací spôsob (… za ktorú by mohlo byť …), čo znamená, že účtovná jednotka transakciu neuskutočňuje naozaj, ale majetok a záväzky oceňuje za predpokladu, že by k tejto transakcii došlo v budúcnosti. V SR sa podľa § 27 ods.

Trhová Cena a Kvalifikovaný Odhad

Trhová cena je v zákone o účtovníctve definovaná len vo vzťahu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (ku dňu vzniku účtovného prípadu nie je osobitná definícia reálnej hodnoty). Podľa § 27 ods. 3 cit., trhovú cenu predstavuje:

  • záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm.
  • najpočetnejšia cena ponuky na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b); ak v tento deň na trhu nebola cena ponuky, použije sa cena z bezprostredne predchádzajúceho dňa, v ktorom bola cena ponuky, najskôr z desiateho dňa pred ňom podľa § 24 ods. 1 písm.

Aktívny trh je trh, na ktorom (§ 27 ods. Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Trhová cena teda existuje len vtedy, ak existuje burza alebo iný aktívny trh s príslušným majetkom (aj keď v zákone o účtovníctve sa neuvažuje s aktívnym trhom so záväzkami, prakticky sa môže obchodovať aj so záväzkami). Trhovú cenu si nestanovuje sama účtovná jednotka, ale je určená trhom: dopytom a ponukou na ňom.

Kvalifikovaný odhad (§ 27 ods. 6 zákona o účtovníctve) predstavuje súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal. Kvalifikovaný odhad sa viaže na zákon o cenných papieroch (týka sa ocenenia finančných nástrojov) a predstavuje exaktne vypočítanú sumu, ktorá sa považuje za reálnu hodnotu. V ostatných prípadoch (okrem tých, ktoré sa viažu na zákon o cenných papieroch) sa kvalifikovaným odhadom rozumie aj iný odborný odhad (§27 ods. 7 zákona o účtovníctve). Iný odborný odhad je stanovenie reálnej hodnoty na základe poznatkov a úsudku konkrétnej účtovnej jednotky. Stanovenie reálnej hodnoty v tomto prípade záleží od konkrétnych podmienok v konkrétnej účtovnej jednotke, nedá sa preň stanoviť všeobecný postup. Posudok znalca nie je v zákone o účtovníctve definovaný, za predpokladu, že ide o posudok súdneho znalca, tento bude pri stanovení reálnej hodnoty postupovať podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z.

Prípady Povinného Oceňovania Reálnou Hodnotou

Od 1. 1. sa reálnou hodnotou oceňujú:

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

  • cenné papiere určené na obchodovanie
  • komodity, s ktorými sa obchoduje na verejnom trhu, ktoré účtovná jednotka sama nevyrobila a nadobudla ich na účel ich ďalšieho predaja na verejnom trhu (napr. obilie, drahé kovy, bavlna, ropa, plyn).

Účtovná Závierka a Jej Štruktúra

Účtovná závierka je štruktúrovaná prezentácia finančnej situácie a transakcií, ktoré podnik uskutočnil, vo finančnom vyjadrení. Cieľom účtovnej závierky je poskytovať informácie o finančnej situácii, výnosnosti a peňažných tokoch podniku, ktoré sú užitočné pre široký okruh používateľov pri ich rozhodovaní. Účtovná závierka, ako systém informácií o účtovnej jednotke, informuje aj o výsledkoch starostlivosti manažmentu o zverené zdroje.

Vzťah konkrétnej osoby fyzickej alebo právnickej k účtovnej závierke môže byť v podstate dvojaký:

  1. osoba je zostavovateľom účtovnej závierky (je ňou spravidla účtovník), alebo
  2. osoba je záujemcom o informácie z účtovnej závierky.

Záujemcovia sa delia na dve skupiny:

a) používatelia informácií z účtovnej závierky,

b) ostatní záujemcovia o informácie z účtovnej závierky.

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Interní používatelia informácií z účtovnej závierky sú tí, ktorí majú prístup aj k ďalším, podrobnejším informáciám(okrem samotnej účtovnej závierky), a teda sú nimi manažéri a môžu nimi byť i majitelia podniku (vlastníci). Interní používatelia ovplyvňujú svojimi rozhodnutiami aj zostavovanie účtovnej závierky. Ostatných používateľov považujeme za externých, títo majú prístup len k zverejňovaným údajom účtovnej závierky.

Ukazovatele Účtovnej Závierky

Podľa vypovedacej schopnosti možno ukazovatele účtovnej závierky rozdeliť na:

a) stavové

b) intervalové

c) tokové

d) ostatné

Stavové ukazovatele kvantifikujú stavy majetku a zdrojov majetku ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Nachádzajú sa v súvahe. Intervalové ukazovatele predstavujú sumy nákladov a výnosov zistené narastajúcim spôsobom od začiatku účtovného obdobia do dňa zostavenia účtovnej závierky. Nachádzajú sa vo výkaze ziskov a strát. Tokové ukazovatele sú v prehľade peňažných tokov a prestavujú kladné a záporné peňažné toky( t.j. v podstate príjmy a výdavky peňažných prostriedkov, resp. prírastky a úbytky peňažných ekvivalentov) Hospodársky výsledok, ktorý je vykázaný v súvahe a vo výkaze ziskov a strát, je súčasne stavovým aj intervalovým ukazovateľom. K ostatným ukazovateľom patria tie, ktoré sa uvádzajú v opisnej časti poznámok.

Dva objemové ukazovatele vo výkaze ziskov a strát:

  1. Obchodná marža: Uvádza sa v riadku 3, ktorý je vo výkaze označený znamienkom +. Obchodná marža je výsledok z predaja tovaru. Vypočíta sa ako rozdiel účtov: 604- tržby za tovar (riadok 01 výkazu ziskov a strát) -504- predaný tovar (riadok 02 výkazu ziskov a strát) Obchodná marža (riadok 03 výkazu ziskov a strát) Ukazovateľ obchodná marža teda kvantifikuje výnosnosť obchodnej činnosti podniku.
  2. Pridaná hodnota- uvádza sa v riadku 11, ktorý je vo výkaze tiež označený znamienkom +. Pridaná hodnota je výsledok z realizácia výkonov. b) Pridaná hodnota = obchodná marža + výroba - výrobná spotreba Výroba je súčet výnosov účtovaných na účtoch: 601 - Tržby za vlastné výrobky 602 - Tržby z predaja služieb +-61- Zmeny stavu vnútropodnikových zásob 62- Aktivácia Výroba

Požiadavky na Informácie v Účtovnej Závierke

Používatelia informácií v účtovníctve, ale najmä účtovnej závierky vyžadujú, aby informácie účtovnej závierky zodpovedali skutočnosti a aby boli súčasne pre nich užitočné. Užitočnosť informácií účtovnej závierky sa posudzuje z hľadiska ich významnosti. Informácia sa považuje za významnú vtedy, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodnutie používateľa. Požiadavka významnosti sa vzťahuje len na vykázanie v účtovnej závierke.

Informácie posúdené z hľadiska významnosti musia byť:

  1. zrozumiteľné - účtovná závierka je zostavená v slovenskom jazyku, nemôže sa považovať za nezrozumiteľnú iba preto, že jej nerozumie používateľ

  2. porovnateľné - ak účtovná jednotka nezmenila v priebehu účtovného obdobia účtovné metódy a účtovné zásady

  3. spoľahlivé - spoľahlivosť má 2 zložky:

    a) úplnosť - zaúčtované všetky účtovné prípady a vykázané sú všetky informácie

    b) včasnosť - účtovná závierka je zostavená nejneskôr do 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavuje, ak osobitný predpis neurčuje inak

  4. úlohy účtovnej závierky

Účtovná závierka plní tieto úlohy:

  1. informačná - účtovná závierka je zdroj informácií o účtovnej jednotke, o výške majetku a záväzkov, výške vlastného imania, preto sa zverejňuje
  2. dokumentačná - účtovná závierka je účtovný záznam, ktorý sa v zmysle zákona požaduje uchovávať po dobu 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú (aj výročná správa). Vo vzťahu k uchovávaniu účtovných záznamov účtovná jednotka zostavuje registratívny plán
  3. kontrolná - údaje uvedené v účtovnej závierke slúžia jednak pre internú kontrolu ( vnútorná kontrola v rámci účtovnej jednotky), jednak pre externú kontrolu (daňový úrad)
  4. je prílohou k daňovém priznaniu k dani z príjmov
  5. je predmetom overenia audítorom - účtovné jednotky, ktorým to stanovuje zákon o účtovníctve, musia toto overenie uskutočniť do 12 mesiacov od dátumu účtovnej závierky)

Druhy Účtovných Závierok

Účtovné závierky môžeme členiť z viacerých hľadísk, a to:

  1. z hľadiska času - t. j. dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka:

    a) riadna účtovná závierka - vytvorená na konci účtovného obdobia

    b) mimoriadna účtovná závierka - ak sa uzatvárajú účtovné knihy k inému dátumu ako je koniec účtovného obdobia, napr. likvidácia, konkurz, …

    c) priebežná účtovná závierka - účtovné knihy sa neuzatvoria a inventarizácia sa uskutoční len na účely ocenenia, musí byť zabezpečená porovnateľnosť. Priebežná účtovná závierka môže byť:

    • v úplnej štruktúre - všetky údaje a riadky výkazov
    • v skrátenej štruktúre - len súčtové riadky (celkové zásoby, celkový majetok,…)

  2. z hľadiska rozsahu - členenie:

    a) individuálna účtovná závierka

    b) konsolidovaná účtovná závierka

  3. z hľadiska vzťahu k právnym predpisom - členenie:

    a) podľa obchodného práva ( v SR…k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu (napr. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa § 25 ods. majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu (§ 15 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z.

Zmena Reálnej Hodnoty Majetku a Daň z Príjmov

Spôsob oceňovania majetku a záväzkov na účely účtovníctva upravujú § 24 až § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve”). Podľa § 24 ZoÚ, účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky ku dňu ocenenia, a to:

  • ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu spôsobmi podľa § 25 ZoÚ,
  • ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27 ZoÚ,
  • k inému dňu v priebehu účtovného obdobia spôsobom podľa § 27 ZoÚ, ak sa to vyžaduje podľa osobitného predpisu (napr. zákon o bankách, zákon o cenných papieroch).

Podľa týchto ustanovení je jednou z oceňovacích veličín aj reálna hodnota (ďalej len „RH”).

História Účtovníctva a Jeho Funkcie

Súčasná úroveň metódy podvojného účtovníctva je výsledkom dlhodobého historického vývoja. Evidencia majetku, počítanie, rozvoj výmeny, obeh peňazí, banková činnosť, rozmach obchodu viedli k vytváraniu určitých foriem účtovníctva od staroveku. Názov „účtovník“: v r. 1499 cisár Maximilián nariadil, aby na jeho dvore v Innsbrucku bol schopný a usilovný pisár, ktorý vie viesť knihy a tento pisár sa nazýval „účtovník“.

Etapy vývoja účtovníctva:

  1. V starej dobe sa robili záznamy vo forme zápisov a poznámok
  2. Neskoršie sa jednotlivé položky zapisovali do denníka, teda z časového hľadiska. Záznamy mali právny význam.
  3. V 13. storočí sa objavujú zápisy na vecných účtoch (kontách), ustaľuje sa úprava účtovania na „Má dať“ a „Dal“.
  4. To viedlo ku vzniku podvojného účtovníctva, v ktorom sa zachycovali všetky zložky majetku i záväzkov. S tým súvisí aj vznik účtu hospodárskeho výsledku, t. j. účtu ziskov a strát.
  5. V roku 1494 bol v Benátkach publikovaný spis „Súbor aritmetiky, geometrie, pomerov a úmer“, ktorý vydal mních Luca Pacioli. Tu sa objavujú a) memoriál - časové hľadisko záznamov b) denník c) hlavná kniha.
  6. Postupne sa upravila formálna stránka účtovníctva, vymedzil sa obsah účtovných zápisov, denníkov. Zásluhou nemeckých teoretikov sa rozvíjalo účtovníctvo v dvoch rovinách: 1 finančné účtovníctvo 2 prevádzkové účtovníctvo. Súčasne vznikajú kalkulácie nákladov a cien, neskoršie podniková štatistika a nakoniec rozpočtovníctvo.

Vývoj Účtovníctva v SR

  1. Jednoduché podnikové účtovníctvo od polovice 19. storočia postupne bol nahradzovaný podvojnou sústavou. Od 18. storočia sa objavili prvé účtovné knihy.
  2. Na začiatku 20. storočia bola zavedená dvojradová teória účtov a bola vydaná prvá vysokoškolská učebnica.
  3. V r. 1946 bol prijatý zákon č. 116/1994 Zb. o jednotnej organizácii podnikového účtovníctva. V r. 1947 boli vydané smernice pre prevádzkové účtovníctvo.
  4. Od r. 1952 boli vydané pre jednotlivé odvetvia „smerné účtovné osnovy“.
  5. Od 1.1.1966 bola vydaná jednotná účtovná osnova, smernice k nej a pravidlá pre vedenie vnútropodnikového účtovníctva. Účtovníctvo bolo rozdelené na dva okruhy: 1 základné účtovníctvo 2 vnútropodnikové účtovníctvo. Tu došlo aj k oddeleniu výsledkových účtov od súvahových účtov.
  6. K zmene charakteru a funkcie účtovníctva dochádza po roku 1989. Prejavilo sa to v nových súvahách účtovníctva. Ich základ je v zákone o účtovníctve 431/2002 Z. z.

Podstata a Predmet Účtovníctva

Podstatou účtovníctva je existencia vlastníkov, výmenných vzťahov, peňazí a úveru. Účtovníctvo vzniklo v prostredí s určitým stupňom hospodárskeho vývoja, jeho predmet a metóda zisťovania informácií sa k presne vymedzenému hospodárskemu celku. Účtovníctvo prispieva k rozvoju hospodárskeho subjektu tým, že umožňuje, poskytuje prehľad o finančnej situácii (zisťuje mieru zhodnotenia vstupov vo vzťahu k výstupom), pomáha pri ochrane majetku, poskytuje informácie pre rozhodovanie. Účtovníctvo je predovšetkým podnikovou disciplínou a je tak nástrojom riadenia podniku. Poskytuje zároveň informácie pre odvetvovú úroveň, ale aj pri národnom a medzinárodnom meradle.

Predmetom účtovníctva je majetok, záväzky, vlastné imanie (rozdiel majetku a záväzkov), náklady, príp. výdavky, výnosy, príp. príjmy, výsledok hospodárenia. Skutočnosti, ktoré tvoria predmet účtovníctva musia byť zobrazené (zúčtované a vykázané) v tom období, v ktorom vecne a časovo súvisia, t. j. v účtovnom období.

Kvalitatívne Charakteristiky Účtovných Informácií

K najdôležitejším kvalitatívnym charakteristikám účtovných informácií patria:

a) relevantnosť (relevantné informácie pomáhajú používateľom predvídať vývoj, poskytujú im spätnú väzbu potrebnú na vyhodnotenie vopred prijatých rozhodnutí či prognóz)

b) objektívnosť (nestrannosť účtovných informácií zabezpečujú ich preukaznosť alebo overiteľnosť a nezaujatosť. Preukaznosť = nezávisle overené. Nezaujatosť, t. j. nie je daná prednosť záujmom jednej skupiny používateľov na úkor druhej.)

tags: #pohľadávka #oceňovacia #veličina

Ďalšie články