Pohľadávka Môže Byť V Spoluvlastníctve: Podmienky A Dôsledky

Spoluvlastníctvo pohľadávky je komplexná právna problematika, ktorá sa dotýka majetkových vzťahov medzi manželmi, najmä v kontexte bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Tento článok sa zameriava na analýzu podmienok, za ktorých môže byť pohľadávka súčasťou BSM, a na dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre veriteľov aj pre manželov.

Úvod do Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov

Na úvod možno konštatovať, že spoločný majetok manželov, ktorý nadobudli počas trvania manželstva patrí, až na určité výnimky, ako sú dary, dedičstvo a podobne, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva, pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré môže vzniknúť výlučne len medzi manželmi, tu nie je určený podiel jedného alebo druhého manžela, ktorým sa podieľa na hospodárení so spoločnou vecou. Príkladmo možno uviesť, že pokiaľ nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na liste vlastníctva sú uvedení obaja manželia v spoluvlastníckom podiele 1/1.

Čo sa týka hospodárenia so spoločnou vecou, bežné veci môže vybavovať a riešiť každý z manželov samostatne a pri ostatných „nie bežných“ veciach je potrebný súhlas druhého manžela, inak by bol takýto právny úkon, na ktorý nedal druhý manžel súhlas, relatívne neplatný. To znamená, že predmetný právny úkon by bol platný, až kým by sa druhý manžel tejto neplatnosti nedovolal, napríklad v súdnom konaní.

Pôžička Počas Manželstva a BSM

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pokiaľ jeden z manželov uzavrel za trvania manželstva napríklad s bankou zmluvu o pôžičke, má sa za to, že ide o záväzok oboch manželov. Nie je tomu tak. Takýto právny úkon sa totiž priamo netýka bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže sa ním majetok len nadobudne. Na uzavretie zmluvy o pôžičke jedným manželom sa nevyžaduje súhlas druhého manžela, aj keď nejde o bežnú vec, a teda ide len o záväzok toho manžela, ktorý zmluvu o pôžičke uzatvoril a nie o spoločný záväzok oboch manželov.

V zmysle zákona však platí, že pokiaľ manžel, ktorý si zobral pôžičku túto nespláca a dôjde k výkonu rozhodnutia prostredníctvom exekúcie, pohľadávka veriteľa, napríklad banky, ktorá pôžičku poskytla, môže byť uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Musia byť však splnené všetky podmienky, a to: dlžníkom je len jeden z manželov, pričom pohľadávka vznikla za trvania manželstva (nie predtým alebo potom), začatie exekučného konania nastane za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne ak BSM už zaniklo (napríklad rozvodom) tak skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte nebolo nijakým spôsobom vyporiadané. To znamená, že sa to vzťahuje aj na prípady, keď manželstvo už bolo síce rozvedené, ale bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ešte nebolo vyporiadané. Len pri splnení týchto podmienok môže byť predmetná pohľadávka veriteľa uspokojená zo spoločného majetku manželov.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

Dlh Pred Manželstvom

Otázka, či manžel zodpovedá za záväzky druhého manžela vzniknuté pred uzavretím manželstva je veľmi častou otázkou. Mnohí sa často obávajú, že dlhy automaticky prechádzajú na druhého manžela, avšak nie je tomu tak. Je totiž potrebné rozlišovať najmä dve situácie. Prvou je, ak má manžel dlhy pred vznikom manželstva. Povedané inými slovami, do spoločného majetku (bezpodielového spoluvlastníctva manželov) patria len tie veci, ktoré niektorý z manželov nadobudol po uzavretí manželstva, okrem darov, dedičstva a pod. Ak teda manžel uzavrel zmluvu o pôžičke, resp. zmluvu o úvere ešte pred vznikom manželstva, ide o jeho výlučný záväzok, a preto je dlžníkom len on sám. Vy, ako jeho manželka dlžníkom nie ste. Na to, aby ste boli dlžníkom by ste museli napríklad, prevziať jeho dlh, či pristúpiť k dlhu ako spoludlžník, resp. vziať si pôžičku spoločne. Je však potrebné uviesť, že tento dlh by nemohol byť uhrádzaný napríklad z Vašej výplaty (napríklad nariadením exekučných zrážok zo mzdy). Naopak, exekútor by mohol nariadiť zrážky len z manželovej mzdy, resp. by mohol postihnúť len majetok, ktorý patrí do jeho výlučného majetku (nie do BSM). Ide o majetok, ktorý nadobudol ešte pred manželstvom, alebo dary, alebo dedičstvo.

Súhlas Manžela a Exekúcia

Ak sa jeden z manželov rozhodne uzavrieť zmluvu o pôžičke, či zmluvu o úvere, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela. Za splnenia ostatných zákonných podmienok sa bude aj v prípade absencie súhlasu druhého manžela jednať o platný záväzok. Len tomuto manželovi vznikajú z tohto záväzku práva a povinnosti. Je však potrebné podotknúť, že na základe už vyššie citovaného ustanovenia § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je druhý manžel povinný strpieť prípadný výkon rozhodnutia (exekúciu), aj keď na zmluve nefiguruje ako dlžník. Opäť platí to, že exekútor nemôže siahnuť na majetok patriaci výlučne manželovi, ktorý túto zmluvu neuzavrel (ktorý nie je dlžníkom), napr. dary, dedičstvo, osobné veci, veci slúžiace na podnikanie a podobne. Rovnako nemôže manželovi-nedlžníkovi, nariadiť zrážky zo mzdy. Na túto mzdu však v konečnom dôsledku môže siahnuť, ale až keď je vyplatená (napr. zaslaná na účet), pretože až vtedy sa mzda manžela stáva predmetom BSM.

Vzhľadom na to, že bezpodielové spoluvlastníctvo spočíva na tom princípe, že manželia nemajú vymedzené podiely, ale sú ako keby vlastníkmi celého majetku patriaceho do BSM, môže nastať aj situácia, kedy sa dlh jedného manžela vzniknutý počas manžela uhradí zo spoločného majetku, o ktorého nadobudnutie sa z väčšej časti pričinil manžel-nedlžník.

Rozvod a Pôžičky

Ak zmluvu o pôžičke uzatvoril len váš manžel, dlžníkom je len on. Vy nie ste povinná túto pôžičku splácať. Ak ju však prestane splácať váš manžel a veriteľ by začal pohľadávku exekučne vymáhať, potom podľa zákona platí, že táto pohľadávka veriteľa môže byť uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM, nie však z majetku patriaceho výlučne druhému z manželov, t.j.

Kúpa Domu a Exekúcia

Pokiaľ ide o záväzok Vášho manžela, tento nie ste povinná splácať. Rovnako tak takýto záväzok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Avšak zákon súčasne hovorí v ust. § 147 ods. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak manžel prestane plniť splátky svojho úveru, veriteľ môže začať svoj dlh vymáhať prostredníctvom exekútora a tento potom môže uspokojiť pohľadávku veriteľa v súlade so zákonom aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva. Podmienkou je, aby to vzniklo počas manželstva. Vzhľadom na to, v prípade, ak by ste teraz kúpili dom, tento bude taktiež predmetom Vášho bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. jeho vlastníkom bude de facto aj Váš manžel, a to aj v prípade, že nebude zapísaný na liste vlastníctva. Vzhľadom na to aj takto nadobudnutý dom sa môže stať predmetom exekúcie t.j.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Vyporiadanie BSM

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať možno len zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Pod vyporiadaním rozumieme komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými bezpodielovými spoluvlastníkmi, čiže rozdelenie spoločného majetku a usporiadanie vzájomných nárokov z neho vyplývajúcich. Občiansky zákonník vyslovene neupravuje ako riešiť majetkové vzťahy medzi manželmi týkajúce sa ich zaniknutého ale doposiaľ nevysporiadaného majetku. Na tento prípad možno aplikovať ustanovenie § 853 ods.

Do pozornosti dávame, že ak nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo počas trvania manželstva zrušené, dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré boli uzavreté ešte počas trvania manželstva sú absolútne neplatné. Osobitná situácia nastáva v prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo počas trvania manželstva. Pokiaľ je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva úver, musí súd v rozhodnutí o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva určiť, kto sa stane preberateľom úveru, teda kto bude povinný ďalej platiť splátky.

Návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je oprávnený podať ktorýkoľvek z manželov. Pokiaľ nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva, po troch rokoch od zániku manželstva nastane fikcia vyporiadania podľa ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Priorizovaným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepochybne vyporiadanie dohodou. Z uvedeného vyplýva, že len v prípade ak sa manželia nedohodnú, vykoná vyporiadanie na návrh jedného z ich súd. Ako sme už uviedli so súdnym vyporiadaní sú spojené nemalé finančné náklady, preto v prípade, ak sa manželia dokážu dohodnúť samí, odporúčame spísanie „dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva“, ktorej obsah bude tvoriť rozdelenie majetku, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak je predmetom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť, bude následne potrebné vytvoriť návrh na vklad do katastra, kde dôjde k zmene pomeru vlastníctva vlastníka nehnuteľností napr. na 1/1.

Zmluva Medzi Manželmi

Rada by som sa informovala, či v prípade, keď môj manžel zoberie pôžičku, s ktorou nesúhlasím, existuje zmluva medzi manželmi ohľadom majetku, ktorá by zabezpečila, že v prípade exekúcie sa nebudú uplatňovať nároky na môj majetok, ktorý som nadobudla počas manželstva. Ak existuje takáto zmluva, chcela by som sa dozvedieť jej typ a zistiť, kam by som sa mala obrátiť pre jej spísanie. I./ Vo veci máte v zmysle ust. Obč. CItujeme ust. § 148 ods. Chceme uviesť, že podľa § 147 Obč.

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Obchodný Podiel a BSM

Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Právna teória považuje obchodný podiel za inú majetkovú hodnotu, ktorá je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov. Obchodný zákonník definuje podiel ako mieru účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Ide o akýsi súbor práv a povinností, ktorými sa spoločník zúčastňuje na spoločnosti s ručením obmedzeným. Nemajetková zložka obchodného podielu je vo všeobecnosti vymedzená súhrnom práv a povinností spoločníka a im zodpovedajúcou účasťou na správe a riadení spoločnosti. Tieto dve zložky podielu nemožno od seba oddeliť vzhľadom na to, že majetková zložka obchodného podielu určuje, resp.

Aj napriek skutočnosti, že sa inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov na prvý pohľad javí ako pomerne jednoduchý a jednoznačný, je s ním spojené množstvo aplikačných problémov. Tieto aplikačné problémy sú následne riešené v praxi najmä prostredníctvom rozhodovaní príslušných súdov (názory, ktoré sa však mnohokrát líšia). Dlhšie obdobie panovali v odbornej verejnosti nezhody, či v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a akým spôsobom môže druhý z manželov, ktorý nie je spoločníkom, ovplyvniť nakladanie s týmto podielom. Nezhody v týchto otázkach existovali aj medzi jednotlivými senátmi Najvyššieho súdu SR, čo napokon v uznesení III. ÚS 399/2015 z 18.

Aj napriek uvedenej zrejmej nemožnosti zaradenia obchodného podielu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov však v právnej teórii a súdnej praxi nie je ojedinelý názor, že obchodný podiel možno za určitých okolností zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to v prípade, ak jeden z manželov použil na vklad do spoločnosti alebo na nadobudnutie obchodného podielu v spoločnosti prostriedky, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Obchodný podiel je nehmotnou majetkovou hodnotou, nejde preto o vec v právnom zmysle slova. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda patria výnosy z obchodného podielu, predovšetkým podiel na zisku, za predpokladu, že boli vyplatené. V prípade, ak zanikne účasť manžela (spoločníka) v spoločnosti počas jej trvania, do bezpodielového spoluvlastníctva vstupuje vyplatený vyrovnací podiel alebo pri prevode obchodného podielu vyplatená odplata za obchodný podiel manžela (bývalého spoločníka).

Podnikanie Jedného Z Manželov

Pri inštitútoch manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva je ich právna úprava úplne v úzadí v prípade harmonických a bezproblémovo fungujúcich manželstiev. Akonáhle však medzi manželmi začínajú vznikať nezhody, viazne komunikácia, znižuje sa tolerancia a ku slovu sa dostávajú súdy, právna úprava spomínaných inštitútov sa dostáva na povrch. Predmetom tohto článku bude nastolenie otázok a náčrt riešení „ponúknutých" súdmi v rámci ich judikatúry ohľadom niektorých interpretačných problémov súvisiacich s podnikaním jedného z manželov. V článku sú spomínané rozhodnutia českých súdov len pokiaľ majú relevanciu pre slovenskú právnu úpravu, keďže v Českej republike bol novelou č. 91/1998 Sb. Občanský zákoník novelizovaný v tom smere, že s účinnosťou od 1. 8. Zákon teda vylučuje z režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov okrem iného aj veci, ktoré slúžia výkonu povolania niektorého z manželov. V právnickej obci sa doteraz rôznia názory na to, či možno pod „výkonom povolania" niektorého z manželov rozumieť tiež podnikanie v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obch.

Mgr. Ivan Heger sa vo svojom mimoriadne zaujímavom článku Vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a samostatne zárobkovo činná osoba prikláňa k názoru, že veci nadobudnuté jedným z manželov ako podnikateľom (z kontextu článku vyplýva, že autor má na mysli veci slúžiace na podnikanie) patria do bezpodielového spoluvlastníctva, pretože ak by majetok nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva, bol by druhý manžel nepodnikateľ ukracovaný. Heger ďalej uvádza, že je logické a z hľadiska všeobecnej spravodlivosti aj správne, že pokiaľ má manžel - nepodnikateľ participovať na dlhoch manžela - podnikateľa, mal by v prípade úspešného podnikania participovať aj na takto nadobudnutom majetku.

Za súčasnej slovenskej právnej úpravy je teda podľa nášho názoru dôležité rozlišovať, či ide o veci, ktoré síce boli nadobudnuté jedným z manželov - podnikateľom, ale slúžia jeho podnikaniu, prípadne či slúžia podnikaniu obidvoch manželov, alebo ide o veci, ktoré boli jedným z manželov - podnikateľom síce nadobudnuté, avšak jeho podnikaniu neslúžia. Ako sa k riešeniu tohto problému stavia súčasná judikatúra? Najvyšší súd ČR už v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2470/2000 zaujal názor, že predpokladom vylúčenia veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov je tiež to, že súčasne neslúži aj druhému z manželov.

V rozsudku z 02. apríla 2002, sp. zn. 22 Cdo 1717/2000 NS ČR uviedol, že výkonom povolania je tiež podnikanie jedného z manželov ako fyzickej osoby v zmysle § 2 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ OBZ je podnikateľom osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Z hľadiska účelového určenia vecí v tom zmysle, či slúžia výlučne výkonu povolania niektorého z manželov, a preto nepatria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom nie je rozhodujúce, či tieto veci boli zakúpené alebo vydražené z prostriedkov patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti majú totiž právny význam až pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, a to ten, že manžel, ktorého výkonu povolania vec slúži, je povinný podľa § 150 veta druhá OZ nahradiť, čo zo spoločného bolo vynaložené na túto vec. K tomuto názoru sa prihlásil Najvyšší súd v množstve svojich rozhodnutí, napríklad sp. zn. 22 Cdo 2545/2003, kde NS ČR taktiež uviedol, že „pre bezpodielového spoluvlastníctvo manželov má podnikanie manžela významný ekonomický dopad nielen ako jeho zdroj, ale ovplyvňuje tiež jeho rozsah, a to tak, že veci slúžiace výkonu povolania - resp.

Na tomto mieste však treba pripomenúť, že výnosy, úžitky a prírastky veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva, či už vec sama je v bezpodielovom spoluvlastníctve, alebo vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva s ohľadom na podnikanie jedného z manželov chráni druhého manžela - nepodnikateľa vo viacerých smeroch. Jedným z nich je aj ustanovenie § 148a ods. 1 OZ, podľa ktorého na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Čo sa rozumie pod týmto súhlasom? Súhlasom v zmysle § 148a ods. 1 OZ je treba rozumieť všeobecný (generálny) vopred daný súhlas manžela podnikateľa po tom, čo tento začal podnikanie, a to pred prvým právnym úkonom, pri ktorom mal byť, v súvislosti s jeho podnikaním, použitý majetok (jeho časť) patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva. Musí ísť teda o súhlas na použitie akéhokoľvek (bližšie neurčeného) majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve (nie len napríklad spoločných úspor) za uvedeným účelom a kedykoľvek neskôr. Z toho logicky vyplýva, že súhlas na jednorazové použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve na konkrétny podnikateľský účel, sám osebe nie je súhlasom v zmysle citovaného ustanovenia. Ustanovenie § 148a ods. 1 OZ ani iné ustanovenie neuvádza, že súhlas druhého manžela na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve pri začatí podnikania prvého manžela (podnikateľa) vyžaduje písomnú formu. Preto takýto súhlas môže byť urobený ústne alebo aj konkludentne (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, zo dňa 23. februára 1999, sp. zn.

Od novely českého OZ č. 91/1998 Sb. Podnikateľské riziko je vždy neoddeliteľnou súčasťou podnikania, preto podnikanie môže mať negatívny dopad aj vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu manželov, a teda môže negatívne postihnúť aj druhého manžela - nepodnikateľa, keďže podľa § 147 ods. 1 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výkon rozhodnutia na majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je možný na základe právoplatného rozhodnutia vysloveného len proti jednému z manželov.

Už zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v § 16 ods. 2 upravil, že súd na návrh jedného z manželov zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Novela Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. Podľa ustanovenia § 148a ods. 2 OZ súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. V aplikačnej praxi sa vyskytol tiež prípad, keď okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporkyňa aj keď formálne vlastní živnostenský list, živnosť sústavne nevykonáva tak, ako to má na mysli živnostenský zákon, pretože žiaden zisk nedosahuje, neprevádzkuje činnosť samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Odvolací súd však konštatoval, že so získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom. Ide o špeciálnu úpravu v pomere k ustanoveniu § 148 ods. 2, pretože v tomto ustanovení je dôvod na jeho zrušenie daný priamo zákonom. Podmienkou je, aby jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Aby sa toto ustanovenie v praxi nezneužívalo, aktívnu legitimáciu na podanie návrhu zákon priznáva tomu z manželov, ktorý nie je podnikateľom. Podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou premlčacou alebo prekluzívnou lehotou a v konaní začatom na návrh súd zisťuje len to, či v prejednávanej veci jeden z manželov (alebo obidvaja) získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a či návrh podala na to oprávnená osoba. V prípade, keď sú tieto formálne predpoklady splnené, súd musí bezpodielové spoluvlastníctvo zrušiť. Rozhodnutie súdu teda nezávisí od jeho voľnej úvahy, ako je to v prípade podľa § 148 ods. 2 OZ. V danom prípade, teda z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že odporkyňa získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť, v súčasnosti má právnu i faktickú možnosť podnikať, pričom návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podala na to oprávnená osoba, teda manžel, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na splnenie uvedených formálnych predpokladov bolo potrebné návrhu navrhovateľa vyhovieť (rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 27. februára 2007, sp. zn.

Podnikateľskou činnosťou je aj činnosť vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia - pozri § 2 Obch. zák. Predpoklad zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov podľa § 148a ods. Zmyslom § 148a ods. 2 OZ je ochrana toho z manželov, ktorý nepodnikal. V prípade, že podnikajú obidvaja manželia, je jeho zmyslom ochrana jedného manžela (žalobcu) voči prípadným negatívnym dôsledkom podnikania druhého manžela (žalovaného), ktorému sa dostáva rovnakej ochrany vo vzťahu k žalobcovi. Z toho vyplýva, že žalobca svojou žalobou podľa § 148a OZ skôr sleduje, aby preventívne zabránil eventuálnym neblahým dôsledkom podnikania žalovaného manžela. Nehospodárne nakladanie so spoločným majetkom, ktoré už nastalo zo strany jedného z manželov, by napokon bolo dôvodom na zrušenie BSM z iného právneho dôvodu, a to podľa § 148 ods. Je teda prirodzené, že súd návrhu podľa § 148a OZ vyhovie, ak jeden z manželov (žalovaný) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, s ktorou ešte nezačal. Ani názov štvrtej časti živnostenského zákona, v ktorej je upravená možnosť pozastavenia prevádzkovania živnosti (jej tretia hlava), „Zánik živnostenského oprávnenia" nie je dobrým argumentom pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pozastavenie prevádzkovania živnosti nie je zrušením živnostenského oprávnenia v tom zmysle, ako je toto zrušenie v ustanovení § 57 ods. 1 písm. d/ živnostenského zákona, vymedzené, a teda ani formou zániku živnostenského oprávnenia (citované závery vyplývajú z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21. 12. 1999, sp. zn.

Z doslovného znenia ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa môže na prvý pohľad zdať, akoby úmyslom zákonodarcu bolo podmieniť súdne zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov na návrh jedného z nich len tým, že druhý manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a akoby už otázka ďalšej existencie tohto oprávnenia bola bez právneho významu. Je to však mylný dojem. Napriek tomu, že doslovné znenie k tomuto výkladu zvádza, je potrebné prihliadnuť na účel predmetného ustanovenia a uvedomiť si jeho podstatu, ktorou je ochrana jedného z manželov (ktorý nepodniká). Zákon v tomto prípade vychádza z predpokladu, že podnikateľská činnosť je vždy spojená s možnosťou negatívneho dopadu na majetkové pomery druhého manžela v r…

tags: #pohladavka #môže #byť #v #spoluvlastníctve #podmienky