Pohľadávka titulom zmenky a jej podmienky

Úvod

Pohľadávka predstavuje základný prvok obchodných a občianskoprávnych vzťahov. V kontexte podnikateľského prostredia nadobúda pohľadávka titulom zmenky osobitný význam, ktorý je nevyhnutné dôkladne analyzovať. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na pohľadávky, s dôrazom na pohľadávky titulom zmenky, ich účtovanie, zdaňovanie a zabezpečovacie inštitúty.

Definícia a charakteristika pohľadávky

Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie, najčastejšie peňažné. Záväzok je povinnosť dlžníka toto plnenie veriteľovi poskytnúť. Pohľadávka a záväzok sú teda protikladné pojmy, ktoré vyjadrujú tú istú obchodnú operáciu z pohľadu dvoch rôznych strán. Vznik pohľadávky u jedného účastníka je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého. Rovnako, zánik pohľadávky znamená aj zánik záväzku. Pohľadávky sú predmetom občianskoprávnych vzťahov a sú súčasťou aktív podnikateľského subjektu.

Účtovanie pohľadávok

Pre účely účtovníctva sa pohľadávky, s výnimkou záloh na obstaranie dlhodobého majetku, zaraďujú medzi obežné aktíva. Delia sa na dlhodobé a krátkodobé, pričom kritériom je dohodnutá doba splatnosti. Dlhodobé pohľadávky majú dobu splatnosti dlhšiu ako jeden rok.

V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Patria sem dlhodobé a krátkodobé pohľadávky z obchodných vzťahov (voči odberateľom), poskytnuté preddavky dodávateľom (okrem preddavkov na dlhodobý majetok) a obchodné zmenky na inkaso.

Účtovanie pohľadávok voči odberateľom

Pohľadávka voči odberateľovi sa účtuje na účte 311 - Odberatelia pri splnení dodávky. Neúčtujú sa sem zmenkové pohľadávky. Na ťarchu tohto účtu sa účtujú faktúry za splnené dodávky výrobkov, tovaru, materiálu, dlhodobého majetku, vykonané práce a služby. Súvzťažne sa účtuje v prospech účtov tržieb v účtovej triede 6 a u platiteľov DPH v prospech účtu 343 - Daň z pridanej hodnoty.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

V prospech účtu 311 sa účtujú prijaté platby pohľadávok, započítané, postúpené pohľadávky, pohľadávky vložené ako nepeňažný vklad a odpísané pohľadávky. Na účte 311 sa účtujú aj pohľadávky voči zahraničným odberateľom v cudzej mene, ktoré je potrebné prepočítať na eurá referenčným výmenným kurzom ECB alebo NBS.

Účtovanie zmeniek na inkaso

Príjem zmeniek cudzích, zmeniek cudzích na vlastný rad a zmeniek vlastných prijatých od odberateľov a od iných dlžníkov sa účtuje na účte 312 - Zmenky na inkaso. Pohľadávky za zmenky odovzdané banke na zaplatenie do doby splatnosti zmenky sa účtujú na účte 313 - Pohľadávky za eskontované cenné papiere.

Oceňovanie pohľadávok

Pri oceňovaní pohľadávok sa uplatňuje postup ako pri oceňovaní iného majetku, v súlade s ustanoveniami § 24 až § 26 zákona o účtovníctve.

Zdaňovanie pohľadávok

Podnikatelia, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva, často riešia problém zdaňovania výnosov z poskytovaných prác a služieb alebo dodávok výrobkov a tovarov, ak im odberateľ neuhradí pohľadávku v lehote splatnosti. Daňová legislatíva sa snaží zmierniť nepriaznivé dosahy vyplývajúce zo zdanenia neprijatých úhrad.

Odpis pohľadávok

Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Daňovo účinný odpis pohľadávky je taký, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením, sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) môžu uplatniť len daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva. Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva a do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky alebo neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením.

Príslušenstvo na účely odpisu pohľadávok zahŕňa úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady.

Podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môžu zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávok vrátane príslušenstva len banky, a to v tom prípade, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane podľa § 17 ods.

Pri uplatňovaní jednorazového odpisu pohľadávky je potrebné preverovať, či nie je k pohľadávke vytvorená zákonná opravná položka. Pokiaľ by tomu tak bolo, je potrebné pri uplatnení daňového nákladu zohľadniť aj túto opravnú položku zahrnutú do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Úprava sa vykoná v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP, a to zvýšením základu dane o sumu opravnej položky a znížením základu dane o daňovo uznaný odpis pohľadávky.

Odpis pohľadávky pri zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku

Ak súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku (§ 13 ods. 1 ZKV), je toto súdne rozhodnutie podkladom pre jednorazový odpis pohľadávky do daňovo uznaných nákladov. Odpis pohľadávky by mal byť vykonaný ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Odpis pohľadávky pri zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku (§ 20 ZKR) je relevantná skutočnosť pre daňovo účinný odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP. Z pohľadu účtovného je dátumom uskutočnenia účtovného prípadu najskôr dátum nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

Odpis pohľadávky pri zrušení konkurzu pre nedostatok majetku

V prípade zrušenia konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, možno do daňových výdavkov odpísať aj tie pohľadávky, ktoré do konkurzu neboli prihlásené.

Zabezpečovacie inštitúty pohľadávok

V trhovom hospodárstve sa zvyšuje riziko nesplnenia prevzatých záväzkov. Právny poriadok preto vytvára inštitúty, ktorých účelom je posilniť postavenie veriteľa a zabezpečiť uspokojenie jeho pohľadávok náhradným spôsobom, pokiaľ dlžník nie je schopný alebo ochotný splniť svoj záväzok riadne a včas. Medzi najznámejšie zabezpečovacie inštitúty patria: záložné právo, ručenie, zmluvná pokuta, prevod práv, výhrada vlastníctva, rôzne druhy akreditívov či zmenka.

Záväzky vznikajú z právnych úkonov predpokladaných zákonom, najmä zo zmlúv, zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných právnych skutočností. Už pri uzatváraní zmluvy si zmluvné strany musia byť vedomé toho, že z určitého dôvodu môže v budúcnosti nastať situácia, že strana, ktorá na seba prevzala záväzok zo zmluvy, ho nebude schopná dobrovoľne splniť. Pre tento prípad poskytuje právny poriadok veriteľovi inštitúty na posilnenie jeho postavenia voči dlžníkovi.

Záložné právo

Záložné právo zaraďujeme medzi tzv. absolútne práva, čo znamená, že v zásade pôsobí voči všetkým a všetci sú povinní nerušiť oprávnenú osobu pri výkone jej práva k veci. Záložné právo zvyšuje veriteľovu istotu, že jeho pohľadávka bude uspokojená. Platí ochrana dobrej viery záložného veriteľa, čo znamená, že pokiaľ záložné právo platne vzniklo, v zásade pôsobí proti každému vlastníkovi zálohu. Na nadobúdateľa zálohu zaťaženého záložným právom prechádzajú všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného práva. Nadobúdateľ musí strpieť výkon záložného práva. Samozrejme, ako každé pravidlo, aj toto má svoje výnimky. Záložné právo totiž nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania. Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani vtedy, ak bol nadobúdateľ v čase prevodu alebo prechodu zálohu dobromyseľný v tom, že nadobúda záloh, ktorý nie je zaťažený záložným právom.

Záložné právo nemá vlastný hospodársky účel, nemôže ani existovať samostatne. Z akcesorickej povahy záložného práva potom vyplýva, že zmluvné záložné právo vznikne platne len v prípade, že platne vznikla pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje. Pokiaľ zanikne zabezpečená pohľadávka, zanikne tiež záložné právo. So zabezpečenou pohľadávkou nie je možné nakladať samostatne, pri jej postúpení prechádza na postupníka tiež záložné právo.

Záložné právo plní funkciu preventívnu (zabezpečovaciu) a uhradzovaciu.

Predmetom záložného práva môžu byť tie veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom právnych vzťahov všeobecne, pokiaľ s týmito vecami je možné voľne disponovať a nie je to vylúčené zákonom alebo samotnou povahou veci.

Záložné právo po splatnosti pohľadávky - základným právom záložného veriteľa je právo začať výkon záložného práva, pokiaľ jeho pohľadávka nebola riadne a včas uspokojená. Záložný veriteľ má právo uspokojiť sa spôsobom dohodnutým v zmluve alebo predať záloh na dražbe podľa osobitného predpisu. Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, ak zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Poradie záložného práva má význam vtedy, ak na tom istom zálohu viazne viac záložných práv a voči zálohu je oprávnených viac záložných veriteľov, resp. záloh slúži na zabezpečenie viacerých pohľadávok toho istého záložného veriteľa. Poradie záložného práva sa určuje podľa doby jeho vzniku.

Prevod práv

Prevod práv predstavuje špecifický právny inštitút zabezpečenia záväzku veriteľa, ktorý v našej právnej praxi patrí medzi „najmladšie“ a najstručnejšie upravené právne inštitúty. Problémy spôsobuje nedostačujúca právna úprava a na to nadväzujúca nejednotnosť právnych názorov, ako aj chýbajúca judikatúra, ktorá by podporne zakotvila určité právne zásady, ako aj nedoriešené daňové aspekty či oblasť katastrálneho práva.

Pohľadávka, ktorej plnenie má byť týmto spôsobom zabezpečené, sa v zmluve musí určiť takým spôsobom, ktorý umožní jej odlíšenie od iných pohľadávok, musí byť dostatočne určitá. Zároveň musí ísť o pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi (prevodcovi práva). Právo, ktoré môže dlžník previesť na veriteľa za účelom zabezpečenia svojho záväzku, musí spĺňať atribút „prevoditeľnosti“.

Realizácia prevodu práva vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti a je preto vhodné, aby si strany vopred čo najpodrobnejšie upravili konkrétne zásady postupu. Podmienkou je, aby zabezpečená pohľadávka bola splatná a nebola dlžníkom splnená. Veriteľ by mal dlžníka vyzvať na dobrovoľné plnenie a poskytnúť mu primeranú lehotu.

Postúpenie pohľadávky (cesia)

Podstata tohto zabezpečovacieho inštitútu spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi (prevedie vlastníctvo) pôvodný veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa, a to za odplatu alebo bezodplatne. V kontexte zabezpečovacích právnych inštitútov máme na mysli postúpenie pohľadávky, ktorá prináleží dlžníkovi zo zabezpečeného záväzku, ktorý je ochotný poskytnúť zabezpečenie.

Na postupníka prechádzajú všetky práva veriteľa. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na postavenie dlžníka, preto sa nevyžaduje jeho súhlas. Účinky však nastávajú až od okamihu jeho vedomosti o postúpení pohľadávky. Dlžníkovi ostávajú zachované námietky, ktoré mal proti pohľadávke v čase jej postúpenia.

Postupník je povinný zachovať práva veriteľa a nakladať s nimi v súlade s účelom postúpenia, je oprávnený disponovať s postúpenou pohľadávkou až po splatnosti zabezpečenej pohľadávky a musí rešpektovať záujmy postupcu.

Postupník je oprávnený uplatniť (realizovať) postúpenú pohľadávku v prípade, že dlžník nesplní v stanovenej lehote svoje povinnosti podľa zmluvy.

Ručenie

Ručenie možno definovať ako právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí sám dlžník.

tags: #pohľadávka #titulom #zmenky #podmienky