Pohľadávky za upísané vlastné imanie v súvahe a ich účtovanie

Vlastné imanie je kľúčová položka súvahy obchodnej spoločnosti, predstavujúca vlastný zdroj financovania majetku. Jeho tvorba, zmena a znižovanie podliehajú schváleniu valného zhromaždenia a sú upravené Obchodným zákonníkom. Ten stanovuje princípy tvorby vkladov a príspevkov vlastníkov do základného imania, kapitálového fondu z príspevkov alebo povinnosti v oblasti tvorby rezervného fondu. Zároveň definuje podmienky pre zníženie vlastného imania. Nemenej dôležité je poznanie povinností pri predlžení, hrozbe úpadku podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sa opierajú o hodnotu vlastného imania pre oblasť konkurzného práva. Zákon o dani z príjmov ustanovuje podmienky, kedy je zníženie vlastného imania predmetom zdanenia u spoločníka, pretože sa považuje za vyplatenie podielu na zisku spoločníkovi.

Vklad spoločníka a jeho formy

Vklad spoločníka môže byť peňažný alebo nepeňažný. Najjednoduchší je vklad peňažných prostriedkov. Pri nepeňažnom vklade je potrebné mať stanovenie hodnoty nepeňažného vkladu znaleckým posudkom. Je prípustné pri splnení podmienok podľa § 59b Obchodného zákonníka, aby znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Hodnota nepeňažného vkladu, o ktorú nastane zvýšenie základného imania, je ustanovená v § 59 ods.

Účtovanie pohľadávok za upísané vlastné imanie

Na účte 353 sa účtujú pohľadávky voči upisovateľom, ktorými sú akcionári, spoločníci a členovia družstva. Zostatok účtu predstavuje upísané nesplatené akcie alebo podiely. Predmetom účtovníctva a dňom, kedy vzniká účtovný prípad, je nárok Spoločnosti na zvýšenie základného imania, t. j. rozhodnutia valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka Spoločnosti.

Vznik spoločnosti a účtovanie

Pohľadávky za upísané vlastné imanie sú zvláštnou kategóriou pohľadávok vo vzťahu k účtovaniu v prípade, keď ide o vznik spoločnosti (nie o zvýšenie základného imania počas trvania spoločnosti). Postupy účtovania účtovanie pri vzniku spoločnosti jednoznačne neupravujú. Z § 4 ods. 1 ZoÚ vyplýva, že účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku do dňa zániku. V zmysle § 17 ods. 7 písm. a) ZoÚ účtovná jednotka zostavuje ku dňu svojho vzniku otváraciu súvahu. Ide o stav majetku a záväzkov ku dňu zápisu do Obchodného registra. Stavy vykázané v otváracej súvahe sú potom stavmi, ktoré sa vykazujú v stĺpci „za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie“. Na účet 353 sa účtuje aj pohľadávka pri vzniku obchodnej spoločnosti z titulu tvorby rezervného fondu súvzťažne v prospech účtu 417.

Príklad:

Spoločnosť „A“ bola založená jediným spoločníkom, ktorý splatil správcovi vkladu 100 000 Sk finančne v hotovosti. O pohľadávke na účte 353 v menovitej hodnote pri vzniku spoločnosti sa neúčtuje, zaúčtuje sa stav ku dňu vzniku účtovným zápisom MD 353 D 701 v sume 100 tis. Sk.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Zvýšenie základného imania

Pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi spoločníkov sa zvyšuje celková hodnota vlastného imania. Presun položky vlastného imania do základného imania skôr potvrdzuje stabilitu vlastného imania. Pri zvyšovaní základného imania vzniká deň uskutočnenia účtovného prípadu na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, t. j. P. splatenie nepeňažného vkladu, t. j. P.

Príklad:

Ostatná časť účtovného zisku v sume 10 000 eur sa použije na zvýšenie základného imania.

Vplyv legislatívy na vlastné imanie

Vlastné imanie je predmetom právnych úprav Obchodného zákonníka, zákona o účtovníctve a zákona o dani z príjmov. Obchodná spoločnosť pri znižovaní niektorej položky vlastného imania musí preukázať, z akých zdrojov bola znižovaná položka vytvorená. V účtovníctve si pomáhame tvorbou analytického účtu, ktorý identifikuje rok a zdroj, z ktorého bola položka vlastného imania tvorená. Pri vypracovaní interného účtovného dokladu, na základe ktorého sa realizuje zápis v účtovných knihách, dbáme na identifikáciu zápisnice z valného zhromaždenia, na ktorom bola odsúhlasená účtovaná skutočnosť.

Pohľadávky vo všeobecnosti

Napriek uvedenej právnej úprave však obchodné ani občianske právo pojem pohľadávka nedefinuje. Veriteľom na strane jednej je ten, kto na základe nejakého právneho vzťahu je oprávnený niečo požadovať. Dlžníkom na strane druhej je ten, kto na základe uvedeného právneho vzťahu je povinný niečo plniť. Táto povinnosť dlžníka sa nazýva záväzkom (obligáciou), resp. Dlh vzniká z rôznych právnych skutočností, najčastejšie z právnych úkonov, menovite zo zmlúv. Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom upravuje záväzkové (obligačné) právo.

Moment vzniku pohľadávky v zmysle všeobecných právnych predpisov (Obchodný zákonník, Občiansky zákonník) je i momentom, kedy sa o pohľadávke účtuje. Tento moment je v postupoch účtovania definovaný ako deň uskutočnenia účtovného prípadu. Ku dňu vzniku pohľadávky sa vykoná účtovný zápis o tejto skutočnosti, a to na základe účtovného dokladu. V praxi sa vyskytujú i situácie, kedy pohľadávka vznikla, avšak účtovná jednotka nemá včas k dispozícii účtovný doklad. Uvedenú problematiku riešia postupy účtovania, podľa ktorého sa účtujú pohľadávky, u ktorých účtovná jednotka nevie výšku, keďže doklad do dňa určeného internou smernicou nebol účtovnej jednotke doručený. Účtovný zápis sa v takomto prípade uskutoční na základe interného účtovného dokladu.

Prečítajte si tiež: Súdne Uspokojenie Pohľadávky: Prehľad

Oceňovanie pohľadávok

Spôsoby oceňovania majetku a záväzkov ustanovuje zákon o účtovníctve. Pohľadávky sa oceňujú:

• obstarávacou cenou pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania
• menovitou hodnotou pohľadávky pri ich vzniku

V sústave podvojného účtovníctva sa pohľadávky účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy.

Pohľadávky v cudzej mene

Účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách slovenskej meny. Bežným prípadom je fakturácia v cudzej mene medzi tuzemskými podnikateľmi. U pohľadávok v cudzej mene vznikajú kurzové rozdiely, pričom kurzovým rozdielom sa rozumie rozdiel v kurze cudzej meny pri inkase pohľadávky oproti kurzu cudzej meny pri vzniku pohľadávky. Ak však pohľadávka v cudzej mene trvá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočíta sa kurzom NBS k tomuto dňu. Použitie kurzu je ustanovené v zákone o účtovníctve, pričom majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene prepočítava účtovná jednotka na slovenskú menu kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) a pohľadávky

Následné (účtovné) rozdeľovanie pohľadávky v praxi často vedie k mylným názorom, že kategória „pohľadávka“ je kategóriou s DPH alebo bez DPH. Každé následné nakladanie s pohľadávkou po jej vzniku je nezávislé od skutočnosti, či pohľadávka vznikla na základe uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ktorý podlieha dani alebo je oslobodený od dane, príp.

Uplatňovanie zákona o DPH v súvislosti s postúpením a vymáhaním pohľadávok je predovšetkým v období od účinnosti „nového zákona o DPH“ predmetom mnohých diskusií. Je to podmienené tým, že nový zákon o DPH činnosti týkajúce sa v pohľadávok nedefinuje ako finančnú činnosť oslobodenú od dane.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad právnych nárokov pohľadávok

Jednoduché účtovníctvo a pohľadávky

V sústave jednoduchého účtovníctva sa o pohľadávkach (a záväzkoch) účtuje výlučne v knihe pohľadávok (v knihe záväzkov), preto ich ZoÚ ustanovuje za povinné účtovné knihy spoločne s peňažným denníkom. Dôležitou je skutočnosť, že pohľadávky v sústave jednoduchého účtovníctva na rozdiel od účtovania v sústave podvojného účtovníctva nie je možné odpísať z dôvodu trvalého upustenia od vymáhania. V sústave jednoduchého účtovníctva často dochádza k nesprávnemu účtovaniu pohľadávok v cudzej mene. Ako sme už spomínali, pohľadávky v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v cudzej mene a zároveň v slovenskej mene.

tags: #pohľadávky #za #upísané #vlastné #imanie #v