
Súdni znalci zohrávajú kľúčovú úlohu v mnohých súdnych konaniach, najmä v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o deti po rozpade rodiny. Hoci sú niekedy kritizovaní oprávnene, inokedy nespravodlivo, ich posudky majú v očiach sudcov veľkú váhu. Tento článok sa zaoberá možnosťami, ako napadnúť znalecký posudok v slovenskom právnom systéme, pričom zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov a sudca by ho mal hodnotiť kriticky.
Znalecké posudky sú v slovenskom súdnictve bežnou súčasťou konaní, najmä v prípadoch, kde sa vyžaduje odborný pohľad na vec. Napriek tomu, že zákon nepriznáva žiadnemu dôkazu prioritu, v praxi sa často stáva, že súd prikladá znaleckému posudku neprimeranú váhu. Je preto dôležité vedieť, ako sa dá znalecký posudok napadnúť, ak existujú pochybnosti o jeho správnosti alebo objektivite.
V praxi sa vyskytujú rôzne problémy so znaleckými posudkami. Často nespĺňajú základné kritériá vedeckých poznatkov, ako to vyžaduje zákon a metodológia vedy. Sudcovia sa niekedy alibisticky skrývajú za znalcov a nevedia presne, čo potrebujú zistiť. Zadania pre znalcov bývajú všeobecné a zameriavajú sa na nepodstatné veci, ako je inteligencia rodičov alebo ich vzťah s dieťaťom. Znalci sa často vyjadrujú k právnemu posúdeniu veci, čo im zákon zakazuje.
Autor článku uvádza, že analyzoval asi dve stovky znaleckých posudkov a takmer žiadny nestál za nič. Konštatuje, že posudky nespĺňali základné kritériá vedeckých poznatkov tak, ako to vyžaduje zákon a metodológia vedy. Poukazuje na prípady, keď znalec najskôr tvrdil, že nikto z rodičov dieťa nemanipuluje, a potom zistil, že matka si posadila syna na kolená a spísala s ním, čo sa mu na otcovi nepáči. Znalec to zaklincoval konštatovaním, že matka má lepšie rodičovské zručnosti.
Existuje niekoľko spôsobov, ako napadnúť znalecký posudok:
Prečítajte si tiež: Skúsenosti s napadnutím zmluvy
Znalecké skúmanie má svoje špecifiká a riziká. Znalec by si mal byť vedomý rôznych efektov, ktoré môžu ovplyvniť jeho závery.
Problematika použitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v civilnom sporovom konaní sa často redukuje výlučne na otázku jeho „sily“ či „váhy“ pri hodnotení dôkazov alebo rovnocennosti jednotlivých druhov znaleckých posudkov. Problematika využitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v konaní - a osobitne sa to bude týkať súkromného znaleckého posudku - však zahŕňa celý za sebou idúci proces jeho získania, predloženia a použitia v civilnom sporovom konaní. Pri výklade jednotlivých právnych noriem treba brať do úvahy aj skutočnosť, že problematika znaleckého dokazovania nie je upravená len v CSP, ale aj (a vlastne primárne) v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“), ktorý tiež nie je možné pri výklade tejto problematiky opomínať. V tejto súvislosti možno pripomenúť publikovaný názor, podľa ktorého „Aby súd mohol zodpovedne hodnotiť znalecký posudok, nesmie sa znalec obmedziť na podanie odborného záveru (teda posudku v užšom zmysle slova), ale súd musí mať možnosť z posudku poznať, z ktorých zistení znalec vychádzal a na základe akých úvah došiel k svojmu záveru (to znamená, že znalecký posudok musí obsahovať i nález).“
V zmysle zákona o znalcoch boli strany oprávnené aj počas predošlej procesnej právnej úpravy využívať právo na vyhotovenie „súkromného“ znaleckého posudku, na ktorý sa hľadelo ako na listinný dôkazný prostriedok. Od tejto koncepcie bolo prijatím CSP upustené z dôvodu zmeny v nazeraní na samotný civilný proces, ktorý ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán. Zmena doterajšej koncepcie súčasne vychádza aj zo skutočnosti, že v minulosti, predovšetkým bezprostredne po prijatí OSP, sa favorizoval znalecký posudok, ktorý bol podávaný ústne do zápisnice. V zmysle CSP však došlo k zmene v tom, že sa favorizuje písomný znalecký posudok, a súd v zmysle § 208 ods. 3 CSP môže (ale nemusí) znalca vypočuť.
Právna úprava spôsobu vykonávania znaleckého dokazovania v iných krajinách (okrem Českej republiky, v ktorej je právna úprava podobná ako Slovenskej republike) však nie je jednoznačne naklonená v prospech predkladania súkromných znaleckých posudkov. To, či súkromný znalecký posudok bude vôbec v konaní pripustený ako dôkaz, a aká bude jeho právna sila, je determinované predovšetkým procesnými tradíciami právnej kultúry, v ktorých sa tento dôkaz vykonáva - či ide o proces historicky založený na tradícii kontradiktórneho konania (napríklad v krajinách právnej kultúry common law) alebo o proces založený na tradícii inkvizičného procesu (ktorý prevládal v krajinách s vplyvmi kontinentálnej právnej kultúry). Rozdiely sa vyskytujú v prípustnosti tohto dôkazného prostriedku, forme jeho získavania a predkladania a v možnostiach výsluchu znalca v konaní, pričom v niektorých prípadoch sa v konaní predkladá súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom oboch strán. Zo zahraničných úprav sú na účely demonštrácie uvedených tvrdení zaujímavé nasledovné krajiny:
Napriek popísaným rozdielom v chápaní znaleckého dokazovania a vypracovávania súkromných znaleckých posudkov v zahraničných úpravách je možné pozorovať všeobecný trend zrovnoprávňovania znaleckých posudkov znalcov ustanovovaných súdom a súkromných znaleckých posudkov. Na druhej strane je nutné poznamenať, že aj v prípade normatívnej línie preferovanej v slovenskom civilnom procese (súkromný znalecký posudok má v sporovom konaní pôsobiť ako rovnocenný dôkazný prostriedok v porovnaní so znaleckým posudkom nariadeným súdom), nepôjde o úplne rovnaké listiny.
Prečítajte si tiež: Sprievodca napadnutím dedičstva pozemku
Znalecké dokazovanie má veľký význam v trestnom konaní, najmä v oblasti hospodárskej kriminality. V tejto časti sa pozrieme na konkrétne prípady, ako sa dá napadnúť znalecký posudok v trestnom konaní.
V oblasti rodinného práva, konkrétne v sporoch o starostlivosť o deti, sú znalecké posudky často využívané na posúdenie rodičovských schopností a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Tieto posudky však môžu byť problematické a je dôležité vedieť, ako ich efektívne napadnúť.
Audit metodológie nie je kontrolou odbornej psychologickej činnosti znalca, ale auditom validity a reliability (platnosti a spoľahlivosti). Metodológia vedy je metadisciplína, zaoberajúca sa základnými otázkami budovania vedy a systémami vedeckého poznávania. Je to akoby kostra poznávania v jednotlivých vedných disciplínach, ako sú sociológia, psychológia, masmediálna komunikácia, matematika, fyzika, história a i. Metodológia, zjednodušene vyjadrené, sa zaoberá konštrukciou výskumných procesov. Ak je konštrukcia chybná, zrúti sa celé dielo.
K auditu dostanete aj inštrukcie, ako s ním pred súdom naložiť. Poskytneme modus operandi, podľa ktorého súd musí audit vziať do úvahy a vysporiadať sa s ním. Čiže, buď výsledky auditu presvedčivo vyvráti, alebo ich prijme. Iný postup by bol ústavne nekonformný.
Prečítajte si tiež: Vlastnícke práva na Slovensku