Ako napadnúť znalecký posudok v Slovenskej republike

Súdni znalci zohrávajú kľúčovú úlohu v mnohých súdnych konaniach, najmä v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o deti po rozpade rodiny. Hoci sú niekedy kritizovaní oprávnene, inokedy nespravodlivo, ich posudky majú v očiach sudcov veľkú váhu. Tento článok sa zaoberá možnosťami, ako napadnúť znalecký posudok v slovenskom právnom systéme, pričom zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov a sudca by ho mal hodnotiť kriticky.

Úvod

Znalecké posudky sú v slovenskom súdnictve bežnou súčasťou konaní, najmä v prípadoch, kde sa vyžaduje odborný pohľad na vec. Napriek tomu, že zákon nepriznáva žiadnemu dôkazu prioritu, v praxi sa často stáva, že súd prikladá znaleckému posudku neprimeranú váhu. Je preto dôležité vedieť, ako sa dá znalecký posudok napadnúť, ak existujú pochybnosti o jeho správnosti alebo objektivite.

Problémy so znaleckými posudkami

V praxi sa vyskytujú rôzne problémy so znaleckými posudkami. Často nespĺňajú základné kritériá vedeckých poznatkov, ako to vyžaduje zákon a metodológia vedy. Sudcovia sa niekedy alibisticky skrývajú za znalcov a nevedia presne, čo potrebujú zistiť. Zadania pre znalcov bývajú všeobecné a zameriavajú sa na nepodstatné veci, ako je inteligencia rodičov alebo ich vzťah s dieťaťom. Znalci sa často vyjadrujú k právnemu posúdeniu veci, čo im zákon zakazuje.

Príklady z praxe

Autor článku uvádza, že analyzoval asi dve stovky znaleckých posudkov a takmer žiadny nestál za nič. Konštatuje, že posudky nespĺňali základné kritériá vedeckých poznatkov tak, ako to vyžaduje zákon a metodológia vedy. Poukazuje na prípady, keď znalec najskôr tvrdil, že nikto z rodičov dieťa nemanipuluje, a potom zistil, že matka si posadila syna na kolená a spísala s ním, čo sa mu na otcovi nepáči. Znalec to zaklincoval konštatovaním, že matka má lepšie rodičovské zručnosti.

Ako napadnúť znalecký posudok

Existuje niekoľko spôsobov, ako napadnúť znalecký posudok:

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s napadnutím zmluvy

  1. Odborné odôvodnenie spochybnenia znaleckého posudku: Ak máte pochybnosti o správnosti alebo objektivite znaleckého posudku, môžete si nechať vypracovať odborné odôvodnenie, ktoré spochybní jeho závery.
  2. Audit znaleckého posudku: Môžete požiadať o audit znaleckého posudku, ktorý vykoná znalecký ústav. Na Slovensku je takýto ústav iba jeden, v Nových Zámkoch. Audit sa zameriava na metodológiu posudku, jeho validitu a reliabilitu.
  3. Konfrontácia znalca: Požiadajte o vypočutie znalca pred súdom a položte mu otázky, ktoré spochybnia jeho závery.
  4. Poukážte na nedostatky v zadaní: Ak súd nevie, aký problém potrebuje zistiť, znalec môže postupovať chaoticky a robiť to, čo ovláda najlepšie, čo nemusí viesť k správnym záverom.
  5. Overenie metodológie: Pýtajte sa znalca, ako na to prišiel a ako to overil.
  6. Skúmanie faktov a názorov: Rozlišujte medzi faktami a názormi v posudku. Fakt je to, čo sa dá objektívne overiť, zatiaľ čo názor je subjektívna interpretácia reality. Na jednom fakte sa nedá postaviť žiadny odborný záver.
  7. Práca s názorom dieťaťa: Ak sa posudok opiera o názor dieťaťa, uistite sa, že bol získaný v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a rozhodnutiami ESĽP. Názor dieťaťa musí byť podriadený jeho najlepšiemu záujmu a musí ísť o proces, nie o jednorazovo vyslovené myšlienky. Všetko, čo dieťa i rodičia povedia, musí byť zaznamenané na videozázname alebo aspoň na audionahrávke.
  8. Spochybnenie meraní: Ak znalec vykonal nejaké merania, uistite sa, že vykonal skúšku platnosti a spoľahlivosti svojich meraní. Ak tak neurobí, jeho merania majú nízku poznatkovú hodnotu.

Metodologické aspekty znaleckého skúmania

Znalecké skúmanie má svoje špecifiká a riziká. Znalec by si mal byť vedomý rôznych efektov, ktoré môžu ovplyvniť jeho závery.

  • Hawthornský efekt: Ak sa človek dostaví na vyšetrenie na príkaz súdu, snaží sa prezentovať v lepšom svetle, alebo hrá rolu obete.
  • Observer - expectancy efekt: Očakávania znalca ovplyvňujú realitu tým, že účastníkov znaleckého vyšetrenia neúmyselne ovplyvní.
  • Primacy efekt: Efekt prvého dojmu.

Právna úprava znaleckého dokazovania

Problematika použitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v civilnom sporovom konaní sa často redukuje výlučne na otázku jeho „sily“ či „váhy“ pri hodnotení dôkazov alebo rovnocennosti jednotlivých druhov znaleckých posudkov. Problematika využitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v konaní - a osobitne sa to bude týkať súkromného znaleckého posudku - však zahŕňa celý za sebou idúci proces jeho získania, predloženia a použitia v civilnom sporovom konaní. Pri výklade jednotlivých právnych noriem treba brať do úvahy aj skutočnosť, že problematika znaleckého dokazovania nie je upravená len v CSP, ale aj (a vlastne primárne) v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o znalcoch“), ktorý tiež nie je možné pri výklade tejto problematiky opomínať. V tejto súvislosti možno pripomenúť publikovaný názor, podľa ktorého „Aby súd mohol zodpovedne hodnotiť znalecký posudok, nesmie sa znalec obmedziť na podanie odborného záveru (teda posudku v užšom zmysle slova), ale súd musí mať možnosť z posudku poznať, z ktorých zistení znalec vychádzal a na základe akých úvah došiel k svojmu záveru (to znamená, že znalecký posudok musí obsahovať i nález).“

V zmysle zákona o znalcoch boli strany oprávnené aj počas predošlej procesnej právnej úpravy využívať právo na vyhotovenie „súkromného“ znaleckého posudku, na ktorý sa hľadelo ako na listinný dôkazný prostriedok. Od tejto koncepcie bolo prijatím CSP upustené z dôvodu zmeny v nazeraní na samotný civilný proces, ktorý ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán. Zmena doterajšej koncepcie súčasne vychádza aj zo skutočnosti, že v minulosti, predovšetkým bezprostredne po prijatí OSP, sa favorizoval znalecký posudok, ktorý bol podávaný ústne do zápisnice. V zmysle CSP však došlo k zmene v tom, že sa favorizuje písomný znalecký posudok, a súd v zmysle § 208 ods. 3 CSP môže (ale nemusí) znalca vypočuť.

Právna úprava v zahraničí

Právna úprava spôsobu vykonávania znaleckého dokazovania v iných krajinách (okrem Českej republiky, v ktorej je právna úprava podobná ako Slovenskej republike) však nie je jednoznačne naklonená v prospech predkladania súkromných znaleckých posudkov. To, či súkromný znalecký posudok bude vôbec v konaní pripustený ako dôkaz, a aká bude jeho právna sila, je determinované predovšetkým procesnými tradíciami právnej kultúry, v ktorých sa tento dôkaz vykonáva - či ide o proces historicky založený na tradícii kontradiktórneho konania (napríklad v krajinách právnej kultúry common law) alebo o proces založený na tradícii inkvizičného procesu (ktorý prevládal v krajinách s vplyvmi kontinentálnej právnej kultúry). Rozdiely sa vyskytujú v prípustnosti tohto dôkazného prostriedku, forme jeho získavania a predkladania a v možnostiach výsluchu znalca v konaní, pričom v niektorých prípadoch sa v konaní predkladá súkromný znalecký posudok vypracovaný znalcom oboch strán. Zo zahraničných úprav sú na účely demonštrácie uvedených tvrdení zaujímavé nasledovné krajiny:

  • Švédsko: Strany môžu v konaní predložiť aj súkromný znalecký posudok a na jeho vyhotovenie sa vzťahuje obdobná úprava ako pre posudok vypracovaný súdom. V takomto prípade sa však priorizuje situácia, že strany sa na osobe znalca, ktorého ustanoví súd, dohodnú.
  • Dánsko: Strany si v konaní pred súdom spravidla menujú spoločného znalca, ktorého súd schváli. Znalec sa v konaní vypočúva.
  • Veľká Británia (procesné predpisy pred súdmi v Anglicku a Walese): Znalca si v spore najímajú vždy strany na základe tzv. znaleckých pravidiel. V spore môže byť menovaný aj tzv. joint expert - spoločný pre obe strany. Znalec podáva posudok priamo súdu a základom je písomné vypracovanie posudku. Na rozdiel od tejto úpravy podľa procesných predpisov v Škótsku si síce tiež znalca najímajú priamo strany, ale posudok sa podáva priamo strane.
  • USA (predpisy o konaní pred federálnych súdoch): Má silnú tradíciu súkromných znaleckých posudkov. Znalec býva v konaní vypočúvaný a podrobovaný krížovému výsluchu protistranou (ktorá tým môže napadnúť dôveryhodnosť znalca ako aj jeho posudku).

Napriek popísaným rozdielom v chápaní znaleckého dokazovania a vypracovávania súkromných znaleckých posudkov v zahraničných úpravách je možné pozorovať všeobecný trend zrovnoprávňovania znaleckých posudkov znalcov ustanovovaných súdom a súkromných znaleckých posudkov. Na druhej strane je nutné poznamenať, že aj v prípade normatívnej línie preferovanej v slovenskom civilnom procese (súkromný znalecký posudok má v sporovom konaní pôsobiť ako rovnocenný dôkazný prostriedok v porovnaní so znaleckým posudkom nariadeným súdom), nepôjde o úplne rovnaké listiny.

Prečítajte si tiež: Sprievodca napadnutím dedičstva pozemku

Konkrétne prípady napadnutia znaleckého posudku v trestnom konaní

Znalecké dokazovanie má veľký význam v trestnom konaní, najmä v oblasti hospodárskej kriminality. V tejto časti sa pozrieme na konkrétne prípady, ako sa dá napadnúť znalecký posudok v trestnom konaní.

Všeobecné zásady

  • Znalec nesmie riešiť právne otázky - t. j. na objasnenie skutočnosti, na ktorú sú potrebné odborné znalosti.
  • Znalec nesmie hodnotiť vykonané dôkazy a robiť právne závery.
  • Otázky na znalca nesmú byť sugestívne, úskočné alebo klamlivé.
  • Súd nesmie preniesť rozhodnutie na znalca.
  • Dôkaz vykonaný správcom dane nie je presvedčivejší ako znalecký posudok vypracovaný znalcom.
  • Znalec musí uviesť, aké podklady mal k dispozícii.

Príklady z judikatúry

  • Ústavný súd ČR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 52/02 uviedol, že znalecký posudok nemôže nahradiť vlastné hodnotenie súdu.
  • Ústavný súd ČR sp. zn. I. ÚS 408/05 uviedol, že ak by náklady na obhajobu boli neprimerané, nemôže to byť dôvod na záver, že nejde o trestný čin skrátenia dane.
  • Najvyšší súd ČR sp. zn. III. ÚS 299/2006 uviedol, že preskúmateľnosť znaleckého posudku je základnou vlastnosťou znaleckého posudku.

Konkrétne prípady

  • Nález DNA: V prípade nálezu DNA obžalovaného na zbraniach je potrebné skúmať, či nebola databáza profilov DNA neoprávnene vedená.
  • Duševný stav: V prípade posudzovania duševného stavu obžalovaného je potrebné zabezpečiť, aby znalecký posudok bol štruktúrovaný a presvedčivý. Ak sú závery posudku nepresvedčivé, je to dôvod na vrátenie veci prokurátorovi na došetrenie.
  • Skrátenie dane: V prípade trestného činu skrátenia dane je potrebné preukázať konkrétne skrátenie dane. Ak sa nepodarí preukázať konkrétne skrátenie dane, nemožno obžalovaného uznať za vinného.

Ďalšie možnosti napadnutia znaleckého posudku v trestnom konaní

  • Výsluch znalca: V prípravnom konaní nemožno upustiť od výsluchu znalca.
  • Poučenie znalca: Znalec musí byť poučený o svojich právach a povinnostiach.
  • Prítomnosť obhajcu: Obhajca má právo byť prítomný pri výsluchu znalca a klásť mu otázky.
  • Preskúmanie odborného postupu: Ak máte pochybnosti o odbornom postupe znalca, môžete sa obrátiť na ministerstvo spravodlivosti s požiadavkou na preskúmanie.

Znalecké posudky v kontexte rodinného práva

V oblasti rodinného práva, konkrétne v sporoch o starostlivosť o deti, sú znalecké posudky často využívané na posúdenie rodičovských schopností a určenie najlepšieho záujmu dieťaťa. Tieto posudky však môžu byť problematické a je dôležité vedieť, ako ich efektívne napadnúť.

Problémy znaleckých posudkov v rodinnom práve

  • Subjektivita: Znalecké posudky sú často ovplyvnené subjektívnym názorom znalca, čo môže viesť k skresleným záverom.
  • Nedostatočná metodológia: Mnohé znalecké posudky nespĺňajú vedecké štandardy a opierajú sa o neoverené metódy.
  • Zameranie na minulosť: Posudky sa často zameriavajú na minulé správanie rodičov, pričom ignorujú ich súčasné snahy a pokroky.
  • Ignorovanie názoru dieťaťa: Znalecké posudky niekedy ignorujú názor dieťaťa alebo ho neprimerane ovplyvňujú.
  • Predsudky: Znalci môžu mať predsudky voči určitému typu rodičov (napr. matky samoživiteľky, otcovia bojujúci o starostlivosť).

Ako napadnúť znalecký posudok v rodinnom práve

  • Zamerajte sa na metodológiu: Dôkladne preskúmajte metodológiu, ktorú znalec použil. Ak je metodológia nevedecká alebo neoverená, poukážte na to súdu.
  • Poukážte na subjektivitu: Ak máte pocit, že posudok je ovplyvnený subjektívnym názorom znalca, poukážte na to súdu.
  • Predložte protidôkazy: Predložte súdu dôkazy, ktoré spochybňujú závery znaleckého posudku. Môže ísť o svedectvá, lekárske správy, školské záznamy a pod.
  • Požadujte vypočutie znalca: Požadujte, aby bol znalec vypočutý pred súdom a aby ste mu mohli klásť otázky.
  • Zamerajte sa na najlepší záujem dieťaťa: Neustále zdôrazňujte, že vaším hlavným cieľom je zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa.

Audit metodológie znaleckého posudku

Audit metodológie nie je kontrolou odbornej psychologickej činnosti znalca, ale auditom validity a reliability (platnosti a spoľahlivosti). Metodológia vedy je metadisciplína, zaoberajúca sa základnými otázkami budovania vedy a systémami vedeckého poznávania. Je to akoby kostra poznávania v jednotlivých vedných disciplínach, ako sú sociológia, psychológia, masmediálna komunikácia, matematika, fyzika, história a i. Metodológia, zjednodušene vyjadrené, sa zaoberá konštrukciou výskumných procesov. Ak je konštrukcia chybná, zrúti sa celé dielo.

K auditu dostanete aj inštrukcie, ako s ním pred súdom naložiť. Poskytneme modus operandi, podľa ktorého súd musí audit vziať do úvahy a vysporiadať sa s ním. Čiže, buď výsledky auditu presvedčivo vyvráti, alebo ich prijme. Iný postup by bol ústavne nekonformný.

Prečítajte si tiež: Vlastnícke práva na Slovensku

tags: #ako #napadnut #znalecky #posudok #v #slovenskej

Ďalšie články