
Invalidný dôchodok je dôležitou súčasťou sociálneho systému, ktorý má zabezpečiť príjem pre osoby, ktorých zdravotný stav im obmedzuje schopnosť pracovať. Mnohí invalidní dôchodcovia sa zaujímajú o možnosti pracovať popri poberaní tohto dôchodku, najmä ak ich invalidita presahuje 70 %. Tento článok sa zameriava na podmienky, možnosti a obmedzenia spojené s poberaním invalidného dôchodku nad 70 % a zároveň s výkonom zárobkovej činnosti.
Na to, aby osoba mala nárok na invalidný dôchodok, musia byť splnené tri základné podmienky:
Osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Osoba je invalidná, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy má trvať alebo sa predpokladá, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (invaliditu) posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie. Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).
Prečítajte si tiež: Predaj nehnuteľnosti v dôchodkovom veku a zdravotné odvody
V prípade, ak osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac do 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu. Vždy však musí ísť o ochorenia, ktoré ovplyvňujú schopnosť pracovať, čiže znižujú celkovú zárobkovú schopnosť osoby.
Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, kedy bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne.
Potrebný počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok ku dňu uznania invalidity:
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období kedy je osoba nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia 18 rokov veku.
V prípade, že pre priznanie invalidného dôchodku chýba nejaká časť potrebnej doby zamestnania, odporúčame kontaktovať Sociálnu poisťovňu, za účelom možnosti dodatočného spätného zaplatenia poistného na toto chýbajúce obdobie.
Prečítajte si tiež: Predčasný dôchodok a odvody
Mnohí invalidní dôchodcovia sa zaujímajú, či môžu popri poberaní invalidného dôchodku pracovať, aj keď sú invalidní na viac ako 70 %. "Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis nevylučuje súčasné poberanie invalidného dôchodku a výkon primeranej zárobkovej činnosti. Výška zárobku taktiež nie je obmedzená. Poberateľ invalidného dôchodku teda môže vykonávať zárobkovú činnosť bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť," tvrdí hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Žiadny zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Aj keď zákon umožňuje invalidným dôchodcom pracovať, je dôležité dodržiavať určité pracovné podmienky a obmedzenia, ktoré súvisia so zdravotným stavom a platnou legislatívou.
Podľa § 87 Zákonníka práce je maximálna dĺžka pracovnej zmeny stanovená na 12 hodín (pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase). Zamestnanec musí mať zabezpečený odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok.
Zamestnávateľ je povinný vyplácať mzdu podľa skutočne odpracovaných hodín a podľa dohodnutej mzdy v pracovnej zmluve. Ak zamestnávateľ vypláca inú sumu „na ruku“ a inú „na papieri“, ide o nelegálne konanie (tzv. „šedá mzda“), čo je porušenie § 119 a nasl. Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin. Ak je zamestnanec riadne prihlásený do Sociálnej poisťovne a zamestnávateľ za neho odvádza poistné, má nárok na nemocenské dávky.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok: čo potrebujete vedieť
Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín má zamestnanec nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce).
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času a vydať zamestnancovi výplatnú pásku. Ak zamestnávateľ vedie zamestnanca na nižší úväzok, než v skutočnosti pracuje, ide o závažné porušenie zákona.
Čiastočný invalidný dôchodca má rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.
Ak je zamestnanec uznaný za osobu so zdravotným postihnutím (napr. je držiteľom preukazu ZŤP alebo má zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na jeho zdravotné obmedzenia. V takom prípade sa odporúča predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť zdravie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže mu prácu nadčas nariadiť len s jeho súhlasom.
V nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Ak má invalidný dôchodca podozrenie, že zamestnávateľ porušuje jeho práva, odporúča sa:
Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených v ust. § 69 ods. 1 Zákonníka práce.
Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Zamestnanec sa môže skúsiť dohodnúť so zamestnávateľom na skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby zamestnanec skončil pracovný pomer na dohodu, dohodli by sa na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f)."
Ak už má osoba schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpi do zamestnania po skončení PN. Dôchodok jej z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môže poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môže vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ jej to zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.
Ak podľa lekárskeho posudku je pracovný limit zamestnanca na 8 hodín denne, zamestnávateľ sa bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa. Pri niektorých druhoch ochorení, najmä psychického charakteru, je práca dokonca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie.
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
Kde:
Invalidné dôchodky sa valorizujú, čo znamená, že sa pravidelne zvyšujú, aby sa zohľadnil rast cien a životných nákladov. Zvýšenie je určené o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, ktoré je vykázané Štatistickým úradom SR (tzv. dôchodcovskou infláciou).
Invalidný dôchodok možno znížiť alebo odňať výlučne na základe zmeny zdravotného stavu. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Trvanie invalidity skúma posudkový lekár Sociálnej poisťovne.
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti spíše so žiadateľom zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by žiadateľ mal mať všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a lekárske správy preukazujúce jeho nepriaznivý zdravotný stav.
Po podaní žiadosti posúdi invaliditu posudkový lekár, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od podania žiadosti, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní.
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia proti nemu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni.
Pán Igor je invalid z mladosti - ako 5-ročný mal ťažký úraz s trvalými následkami. Dňa 3.8.2023 dovŕšil 18 rokov a od tohto dňa je Sociálnou poisťovňou uznaný za invalida z mladosti, s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75 %. Od vzniku nároku na invalidný dôchodok (3.8.2023, kedy má 18 rokov) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 46 rokov. Suma invalidného dôchodku (ID) invalida z mladosti, ktorý má nárok na invalidný dôchodok, aj keď nespĺňa podmienku dosiahnutia požadovaného počtu rokov dôchodkového poistenia v období pred vznikom invalidity, a ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.
Pani Ivana sa narodila v roku 1992 a k 3.8.2023 má 31 rokov. K 3.8.2023 získala 6 rokov dôchodkového poistenia. Od vzniku invalidity (3.8.2023) do dovŕšenia dôchodkového veku (ten je 64 rokov, prípadný počet vychovaných detí sa nezohľadňuje) je 33 rokov. K obdobiu dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, čo je 6 rokov, sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, čo je 33 rokov. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, ale súčasne najviac 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 2 ZSP.
Pán Ivan sa narodil v roku 1995 a k 3.8.2023 má 28 rokov. V roku 2021 bol pán Ivan v čase od 1.3.2021 do 30.9.2021 evidovaný ako nezamestnaný. Pán Ivan si preto ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok (v súlade s § 142 ods. 3 ZSP) dodatočne doplatil poistné za dobu, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Suma invalidného dôchodku (ID) občana, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí v súlade s § 73 ods. 4 ZSP.