Prečo Existuje Súkromné Vlastníctvo: Pilier Slobody a Prosperity

Súkromné vlastníctvo je koncept, ktorý sa tiahne celou históriou ľudstva a je základným kameňom modernej ekonomiky. Od prvých foriem vlastníctva v prehistorických dobách až po komplexné systémy súčasnosti, súkromné vlastníctvo formovalo spoločnosť, právo a obchod. Prečo je však súkromné vlastníctvo také dôležité a prečo pretrváva napriek rôznym výzvam a kritikám? Tento článok sa zaoberá podstatou súkromného vlastníctva, jeho výhodami a historickým kontextom, aby poskytol ucelený pohľad na túto kľúčovú tému.

Úvod do Súkromného Vlastníctva

Súkromné vlastníctvo je nadovšetko? Táto otázka rezonuje v spoločnosti, keď sa stretávame s dôsledkami developerských projektov, ktoré zasahujú do životného prostredia. Faktom je, že súkromné vlastníctvo je viac ako len právo na oplotenie pozemku. Je to komplexný systém práv a povinností, ktorý ovplyvňuje hospodársky rast, ochranu životného prostredia a slobodu jednotlivcov.

Definícia a Charakteristiky Súkromného Vlastníctva

Definícia vlastníckeho práva predstavuje základný pilier kapitalizmu a právneho systému zameraného na súkromné vlastníctvo. Toto právo poskytuje jednotlivcom a organizáciám možnosť mať vo vlastníctve a riadiť svoje majetky podľa vlastných preferencií. Súčasťou tohto práva sú aj povinnosti, vrátane nutnosti platiť dane spojené s vlastnením majetku a zároveň rešpektovať práva ostatných.

Presné legislatívne znenie vlastníckeho práva znie: “Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.”

Existuje päť základných charakteristík vlastníckeho práva:

Prečítajte si tiež: Vývoj súkromného vlastníctva

1. Právo na vlastnenie: Tento základný princíp umožňuje jednotlivcom a korporáciám byť vlastníkmi nejakého druhu majetku. Takýto majetok môže zahŕňať hmotné aktíva, ako sú nehnuteľnosti, vozidlá a pozemky, ako aj nehmotné aktíva, ako sú práva na duševné vlastníctvo, patenty, obchodné značky a obchodné tajomstvá.
2. Právo na používanie: Majiteľ má plnú slobodu pri rozhodovaní o využívaní svojho majetku podľa svojich osobných potrieb a preferencií. Súčasťou tejto slobody je kontrola nad spôsobom použitia majetku a možnosť rozhodovať o jeho využití. Majiteľ nehnuteľnosti má právomoc určiť, či ju bude sám obývať, poskytne ju na prenájom niekomu inému alebo ju využije pre iné účely napríklad na rekreáciu, vždy však musí dodržiavať právne predpisy užívania a nemôže zasahovať do práv ostatných.
3. Právo na zisk z majetku: Vlastník majetku má právo generovať zisk z jeho využívania alebo predaja. To znamená, že môže získať financie z prenajímania nehnuteľností, predávania produktov, prijímania dividend z investícií alebo profitovania z predaja patentov a licenčných práv.
4. Právo na dispozíciu s majetkom: Majiteľ má plné právo disponovať so svojím majetkom, či už prostredníctvom jeho predaja, darovania alebo prevodom. Táto právomoc vlastníkovi umožňuje určiť, kto sa stane budúcim vlastníkom, či už prostredníctvom predaja, závetu alebo daru.
5. Právo na právnu ochranu: Právne systémy chránia vlastnícke práva, poskytujúce rôzne právne nástroje na ich zabezpečenie. To zahŕňa možnosť využitia súdnych procesov na obranu proti nelegálnemu využívaniu alebo neoprávnenému prevzatiu majetku, ako aj proti porušeniam duševného vlastníctva, ako sú autorské práva a patenty.

Historický Vývoj Súkromného Vlastníctva a Podnikania

História súkromného vlastníctva siaha až do prehistorických čias. Prvými formami vlastníctva boli osobné predmety, nástroje a prístrešky, ktoré si ľudia vytvárali pre svoje prežitie. S rozvojom poľnohospodárstva v neolitickej revolúcii, ktorá začala približne 10 000 rokov pred naším letopočtom, sa pojem vlastníctva rozšíril na pôdu. Pôda sa stala kľúčovým zdrojom bohatstva a moci, pretože umožňovala produkciu potravín a podporovala vznik prvých civilizácií.

V starovekých civilizáciách, ako boli Mezopotámia, Egypt, Čína a India, sa súkromné vlastníctvo pôdy a majetku stalo bežným. Právne systémy týchto spoločností už obsahovali prvé formy majetkového práva, ktoré chránili vlastníkov pred neoprávneným zásahom. V Mezopotámii napríklad existovali zmluvy a zákonníky, ktoré regulovali vlastnícke vzťahy, čo dokazuje pokročilú úroveň obchodu a vlastníctva v tejto oblasti.

Súkromné Vlastníctvo v Starovekom Grécku a Ríme

V starovekom Grécku a Ríme sa súkromné vlastníctvo ešte viac rozvinulo. Grécko, s jeho mestskými štátmi (polis), vytvorilo právny systém, ktorý podporoval vlastnícke práva a podnikanie. V Aténach sa rozvinul trh s nehnuteľnosťami a obchod, čo viedlo k vzniku triedy bohatých obchodníkov a vlastníkov pôdy.

Rímske impérium ďalej rozvinulo koncept súkromného vlastníctva prostredníctvom svojho právneho systému, ktorý sa stal základom pre mnoho moderných právnych kódexov. Rímske právo rozlišovalo medzi verejným a súkromným majetkom a poskytovalo ochranu pre súkromných vlastníkov. Tento právny rámec umožnil rozvoj podnikania a obchodu na rozsiahlej úrovni, čím sa Rím stal centrom ekonomickej aktivity v starovekom svete.

Stredovek a Feudalizmus

S pádom Rímskeho impéria a nástupom stredoveku došlo k významným zmenám v koncepcii súkromného vlastníctva. Európa sa ponorila do obdobia feudalizmu, kde pôda bola hlavnou formou bohatstva a moci. Feudálni páni vlastnili veľké pozemky a prenajímali ich poddaným, ktorí na nich pracovali výmenou za ochranu a podiel na úrode. Súkromné vlastníctvo existovalo, no bolo úzko prepojené so sociálnymi a politickými vzťahmi.

Prečítajte si tiež: Kľúčová pozícia v starostlivosti o dekubity

V tomto období sa však začali formovať prvé cechy a remeselnícke združenia, ktoré môžeme považovať za predchodcov moderného podnikania. Tieto organizácie regulovali kvalitu a ceny výrobkov, zabezpečovali vzdelávanie nových remeselníkov a chránili záujmy svojich členov. S rozvojom miest a obchodných ciest sa začal objavovať aj nový ekonomický model založený na obchode a službách.

Renesancia a Nástup Kapitalizmu

Renesancia priniesla obrovský rozmach obchodu a podnikania v Európe. Obnovený záujem o klasické vzdelanie, umenie a vedu viedol k rozvoju nových technológií, ktoré podporovali rast ekonomiky. Objavenie nových obchodných ciest a kolonizácia nových území otvorili európskym obchodníkom a podnikateľom obrovské možnosti na zisk.

Súkromné vlastníctvo sa stalo jedným z pilierov nového ekonomického systému - kapitalizmu. Tento systém, založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a voľnom trhu, umožnil rozvoj priemyslu, bankovníctva a medzinárodného obchodu. Prvé obchodné spoločnosti, ako napríklad Východoindická spoločnosť, získali monopolné práva na obchod v určitých oblastiach a stali sa mocnými ekonomickými hráčmi.

Priemyselná Revolúcia a Moderný Kapitalizmus

Priemyselná revolúcia, ktorá začala v 18. storočí, priniesla zásadné zmeny v oblasti podnikania a vlastníctva. Súkromné podnikanie sa presunulo z malých dielní a remeselných cechov do veľkých tovární a priemyselných podnikov. Technologické inovácie, ako parný stroj a mechanizované výrobné linky, umožnili masovú produkciu a rýchly rast priemyslu.

Vznikli nové formy podnikania, ako sú akciové spoločnosti, ktoré umožňovali rozšírenie kapitálu a zdieľanie rizika medzi viacerými investormi. Súkromné vlastníctvo nadobudlo nové formy v podobe akcií a podielov v spoločnostiach, čím sa otvorili možnosti investícií a podnikania pre širšiu verejnosť. Moderný kapitalizmus sa stal dominantným ekonomickým systémom, ktorý umožnil rozvoj svetovej ekonomiky a životnej úrovne. Súkromné vlastníctvo a podnikanie sa stali základom pre inovácie, tvorbu pracovných miest a ekonomický rast.

Prečítajte si tiež: Kontroly počas PN

Súkromné Vlastníctvo a Podnikanie v 20. a 21. storočí

V 20. storočí sa pojem súkromného vlastníctva a podnikania ďalej vyvíjal. Po druhej svetovej vojne sa kapitalizmus stal základom ekonomického rastu v západnom svete, zatiaľ čo socialistické krajiny experimentovali s kolektívnym vlastníctvom. S pádom komunizmu v 90. rokoch 20. storočia sa kapitalizmus stal dominantným systémom na celom svete.

V 21. storočí sa súkromné vlastníctvo a podnikanie stretávajú s novými výzvami a príležitosťami. Globalizácia, technologický pokrok a digitálna revolúcia priniesli nové formy podnikania, ako sú start-upy, online platformy a gigová ekonomika. Súkromné vlastníctvo sa stáva čoraz viac virtuálnym, keďže nehmotné aktíva, ako sú softvér, patenty a duševné vlastníctvo, nadobúdajú väčší význam.

Výhody Súkromného Vlastníctva

Súkromné vlastníctvo je nielen v zhode s našou morálnou intuíciou a jediným spravodlivým riešením spoločenského usporiadania, ale tiež základom ekonomickej prosperity. (H.H.Hoppe)

Friedrich August von Hayek (1899 - 1992): "Systém súkromného vlastníctva je najdôležitejšou zárukou slobody nielen pre tých, ktorí ho vlastnia, ale aj pre ostatných."

Vlastnícke práva dokážu motivovať súkromných vlastníkov, aby využívali zdroje spôsobom, ako všetci ostatní. Súkromní vlastníci majú motiváciu starať a spravovať svoj majetok. Dôvodom je, že vlastnícke práva internalizujú prínosy a náklady správania sa vlastníkov. Ak majitelia nehnuteľností nevenujú náležitú pozornosť údržbe ich majetku, nemajú prospech z hľadiska zvýšenej hodnoty vlastného zdroja. Majitelia nehnuteľností majú stimul, aby zvážili dlhodobé dôsledky svojich činov. Vlastníci majú právo na budúce peňažné toky spojené s ich majetkom. Vlastníci majú motiváciu, aby zabezpečili, aby sa ich zdroje využívali udržateľným spôsobom. Napríklad majiteľ rybárskeho revíru sa snažia udržiavať chov, pretože to zabezpečí, že ziskovosť jeho zdroja v dlhodobom horizonte maximalizovaná.

Dobre zadefinované vlastnícke práva majú zásadný význam pre udržanie a zlepšovanie životného prostredia. Musia existovať stimuly pre vlastníkov, aby sa starali o to, čo vlastnia. Aby zvážili dlhodobé dôsledky svojich činov. Táto skutočnosť je v rozpore s tým, ako sa mnohí pozerajú na kapitalizmus, ktorý je často charakterizovaný ako motor pre okamžitý zisk bez ohľadu na dlhodobé následky.

Jasne definované vlastnícke práva motivujú vlastníkov k starostlivosti o ich majetok, čo sa prejavuje v rýchlejšom raste populácie slonov v oblastiach, ktoré umožňujú súkromné vlastníctvo. Nedostatok osobného vlastníctva vedie k nadužívaniu, pretože každý jedinec vníma svoje vlastné náklady a prínosy a zanedbáva širšie dôsledky svojich činov.

Inovácie, ktoré vznikajú v slobodnej ekonomike, prinášajú celý rad výhod. Vedie to k znižovaniu objemu odpadov, stimulom je šetrenie zdrojov a zníženie výrobných nákladov.

Súkromné Vlastníctvo a Životné Prostredie

Často sa tvrdí, že kapitalizmus a životné prostredie sú v rozpore. Avšak, prínos vlastníckych práv je kľúčový pre pochopenie vzťahu medzi kapitalizmom a životným prostredím. Na rozdiel od všeobecnej mienky, trhy a životné prostredie nie sú vo vzájomnom rozpore, preto je veľmi dôležité začať premýšľať o súčasnom usporiadaní vlastníckych práv, alebo ich nedostatku. Absencia vlastníckych práv vedie k environmentálnym škodám, pretože súkromné subjekty nemajú motiváciu zohľadniť všetky náklady na ich správu.

Všeobecný hospodársky pokrok a rast pozitívne korelujú s vyššou kvalitou životného prostredia. Korelácia medzi kvalitou životného prostredia a ekonomickým rastom je nesporný. Bohatšie krajiny dokážu udržať kvalitu životného prostredia lepšie než chudobnejšie. Okrem toho, väčšie bohatstvo poskytuje občanom možnosť, aby im viac záležalo na životnom prostredí. Je to práve preto, že občania v bohatých krajinách sa nemusia obávať chorôb a toxických látok, ako tomu bolo v minulosti. Namiesto toho sa môžu zaoberať aktuálnymi otázkami životného prostredia.

Kritika Súkromného Vlastníctva

Napriek mnohým výhodám, súkromné vlastníctvo čelí aj kritike. Jednou z hlavných výhrad je, že vedie k nerovnosti v spoločnosti. Niektorí tvrdia, že súkromné vlastníctvo umožňuje hromadenie bohatstva v rukách malej skupiny ľudí, čo vedie k sociálnym rozdielom a nespravodlivosti.

Ďalšou kritikou je, že súkromné vlastníctvo môže viesť k vykorisťovaniu prírodných zdrojov a zničeniu životného prostredia. Ako sme videli na príklade developerských projektov, ziskuchtivosť spojená so súkromným vlastníctvom môže viesť k rozhodnutiam, ktoré ignorujú dlhodobé environmentálne dôsledky.

Alternatívne Pohľady na Vlastníctvo

Pri diskusii na tému vlastníctva často dochádza k zámene výrazov. Akýkoľvek predmet môže byť v súkromnom či osobnom vlastníctve. Vlastníctvo nerozdeľujeme na ‘osobné’ a ‘súkromné’ podľa objemu vlastníctva, či podľa spôsobu jeho užívania, ale podľa majetkového vzťahu užívateľa k užívanému predmetu.

• Osobné vlastníctvo je vlastníctvo svojej osoby, svojho životného priestoru a veci ktoré osoba užíva. Osobným vlastníctvom môže byť: samotné telo užívateľa, jeho oblečenie, jedlo, auto, dom, ale aj továreň, či banka (spoločenské osobné vlastníctvo).
• Súkromné vlastníctvo (kapitál) je vlastníctvo tela druhej osoby, životného priestoru druhej osoby, či veci ktoré užíva druhá osoba. Súkromnému vlastníctvu ľudského tela hovoríme otroctvo. Súkromným majetkom môže byť aj oblečenie, jedlo (aj keď v praxi je zväčša osobným vlastníctvom), auto, dom užívateľa, a samozrejme aj továreň, či banka. Súkromné vlastníctvo býva zväčša požičiavané / prenajímané za materiálny prospech. Vlastníctvo je tak využívané ako zbraň k lúpeniu - k bezprácnemu získaniu produkcie druhého človeka.

Obmedzí ťa, ak tvoje telo, tvoje trenky, tvoje auto, dom, či prácu vlastní niekto iný? Súkromné vlastníctvo obmedzuje tvoju slobodu. Človek bude plne slobodný, až bude vlastník svojho tela, svojich treniek, spolu/vlastník auta, domu a práce.

Zákaz súkromného vlastníctva si dnes väčšina z nás ani len nevie predstaviť. Podobne sa si ľudia kedysi ani len nevedeli predstaviť, že by bolo zakázané otroctvo - súkromné vlastníctvo človeka. Podobne by sme mali pokračovať v oslobodzovaní človeka a rozšíriť zákaz otroctva aj na životný priestor človeka. Súkromným vlastníctvom našej matky Zeme, ju staviame do pozície nášho otroka.

Zem, vzduch, voda, slnko nie sú výtvorom človeka - boli tu už milióny rokov pred nami. Nemôžu byť preto vlastnené človekom! Človek môže vlastniť len to, čo bolo vytvorené prácou človeka. Človek nemá morálne právo vlastniť to, k existencii čoho neprispel.

Svet je vzájomne pospájaný, preto nemôže byť všetko v individuálnom vlastníctve. Preto sa aj súkromné, aj osobné vlastníctva spájajú a vytvárajú skupinové vlastníctvo. Súkromné vlastníctvo vytvára spoločnosti: rodinné podniky, s.r.o., akciové spoločnosti, fondy, či korporácie. Vzájomná previazanosť globálneho kapitálu je dnes už tak veľká, že o ňom môžeme hovoriť ako o zjednotenom globálnom subjekte. Osobné vlastníctvo je taktiež možné zdieľať, či spájať do vyšších celkov a vytvárať tak vlastníctva spoločenské: partnerské, rodinné, obecné, družstevné, národné, štátne a neskôr snáď aj globálne vlastníctvo.

Vzdaním sa súkromného vlastníctva stratíme dôvod na väčšinu vojen. Ostanú stále nejaké teritoriálne potýčky, avšak prestaneme bojovať o životný priestor druhého - uspokojíme sa so svojim životným priestorom.

Duševné Vlastníctvo: Vlastníctvo alebo Právo na Zisk?

V článku sa pokúsime argumentovať v prospech tvrdenia, že duševné vlastníctvo nie je vlastníctvo. Kľúčovým je pochopiť definíciu vlastníctva. Na čo vlastne potrebujeme tento inštitút. Vlastníctvo potom môže byť len a práve to, čo vyhovuje jeho definícii.

Za prvé: vlastníctvo má zmysel definovať len k objektom, ktoré sú vzácne. Ak máme objekt, ktorý môže vlastniť viacero (až všetci) členovia spoločnosti bez toho, aby niekomu „chýbal“, nemá zmysel určovať vlastníctvo tohto objektu. Má zmysel definovať a brániť vlastníctvo len k takým objektom, ktoré je možné „ukradnúť“. T.j. Za tretie: každý môže so svojim vlastníctvom narábať podľa svojho uváženia.

Povedzme, že pred vynálezom kolesa ľudia nepoužívali vozy, ale sane. Proste ťahali „bedňu“ po zemi. Bolo to náročné, pretože trenie s podložkou bolo vysoké a hlavná časť energie sa spotrebovala na prekonanie trenia, nie na posun bedne. Potom niekto vymyslel koleso. Vynálezca kolesa ho vynašiel preto, aby ho mohol používať. A preto, keď s kolesovým vozom prvý krát vyšiel na ulicu, stal sa vynález verejným. Pre priemerne inteligentného človeka, ktorý videl kolesový voz, nebol žiadny problém, výhradne pomocou svojho vlastníctva a bez zásahu do vlastníctva vynálezcu, zostrojiť a používať svoj kolesový voz. Z doteraz vzácnej informácie (na kolesách to pôjde ľahšie) sa stala verejná informácia. Dostupná každému bez toho, aby o ňu jej vynálezca prišiel.

Samozrejme, vynálezca si mohol svoju informáciu chrániť, mohol kolesá používať v uzavretom priestore, kde sa nedostane veľa ľudí… Akurát by si sám paradoxne obmedzil možnosti využívania svojho vynálezu. Toto je proste základná vlastnosť tohto sveta, pomocou ktorej sa spoločnosť vyvíja a postupuje dopredu. Vynálezcovi nového lieku predsa nikto nebráni, aby ten liek vyrábal. Nikto mu neberie (a to sa ani nedá) chemický vzorec zlúčeniny účinnej látky, ktorá lieči.

Neopodstatnený a nekorektný posun vo význame nastáva preto, že vlastnícke právo sa nebadane nahradí právom na zisky z vynálezu. Podobne autor audiovizuálneho diela. Keď si začnem zarábať produkciou pesničiek skupiny Beatles, budem na to používať výhradne svoje vlastníctvo (seba samého, prípadne vlastné hudobné nástroje). Pesničky, ktoré Beatles predviedli verejne, prestali byť v tom okamihu vzácne. Pozor! Úplne iný problém je autorstvo tých pesničiek. Ja pri svojej produkcii nebudem tvrdiť, že som autorom pesničiek. Povedzme, že vždy a jasne uvediem, že autorom pesničiek je Beatles. Čo ale podľa môjho názoru vôbec nemení nič na tom, že pomocou svojho vlastníctva ich môžem interpretovať a ich interpretáciou si zarábať bez toho, aby vznikli autorom nejaké nároky voči mne. Ja si zarábam interpretáciou verejnej informácie. Nie jej autorstvom.

Podobne filmové dielo: Momentom zverejnenia na digitálnom nosiči sa z filmu stávajú nuly a jedničky, ktorých počet a poradie sú verejnou informáciou. Nemá zmysel určovať autorstvo k zhluku bitov a bajtov, ktoré boli zverejnené. Nie je možné nikomu brániť, aby na svojom majetku (digitálnom nosiči) mal uložený presne ten istý zhluk núl a jedničiek. A aby tento záznam pomocou svojho vlastníctva prezentoval a ďalej šíril. Opäť: autorom diela nikto tie nuly a jedničky nezobral. Stále ich majú a môžu s nimi voľne nakladať. Producenti audiovizuálneho diela „prišli“ len o možnosť si za verejne publikovaný zhluk bitov a bajtov zapýtať ľubovoľnú sumu.

Slovo „patent“ máme z histórie. Patenty kedysi udeľoval panovník. Povedzme, že panovník udelil právo variť pivo mestu Trnava. Ale neudelil toto právo mestám Piešťany a Svidník. Čo v skutočnosti znamenalo udelenie patentu (práva) variť pivo v meste Trnava? Znamenalo to snáď nejakú činnosť panovníka voči mestu Trnava? NIE. Znamenalo to činnosť panovníka voči mestám Piešťany a Svidník. Totiž metóda varenia piva bola verejná. Uvariť by ho vedeli aj v Piešťanoch a vo Svidníku. Akurát NESMELI. Panovník použitím násilia (resp. hrozbou jeho použitia) bránil mestám P. a S. slobodne konať. Realizácia práva variť pivo pre mesto Trnava teda v praxi znamenala násilné konanie voči mestám P. a S.

Je dôležité si uvedomiť, že autori vynálezov, audiovizuálnych diel a podobne si zaslúžia odmenu na svoju činnosť. Odmena autorom bez akejkoľvek pochyby patrí. Akurát som striktne proti tomu, aby bola odmena (hoc ako zaslúžená) realizovaná spôsobom, ktorý porušuje práva iných osôb. Som presvedčený, že korektný spôsob zabezpečenia odmeny sa dá nájsť, resp. existuje.

Problémy s Liberálnym Chápaním Vlastníctva

Uvedomujem si, že pri takom širokom spektre autorov, ktorí patria medzi socialistov alebo liberálov je zložitá akákoľvek generalizácia, ale ja sa zameriam na niektoré diela, od ktorých by som definíciu očakával, napriek tomu však autori od nej ustúpili. V tomto článku sa budem venovať niektorým liberálnym postojom k pojmu vlastníctvo, hoci aj v prípade mnohých socialistických téz existujú zásadné otázniky.

Keď L. v. Mises hovoril o liberalizme, spájal ho bezvýhradne s vlastníctvom: „Program liberalizmu zhrnutý do jediného slova by teda mal znieť: vlastníctvo, čo znamená: súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov." V diele Human Action sa pokúsil podať ucelený systém vlastného poznania, ktorý bol z veľkej časti opretý o ideu vlastníckeho práva. V jeho definícií vlastníctva sa však objavili len veľmi kusé informácie: „Vlastníctvo znamená plnú kontrolu služieb, ktoré môžu byť zo statku odvodené. Tento katalaktický pojem vlastníctva nesmie byť zamieňaný s právnou definíciou vlastníctva a vlastníckych práv, ako je obsiahnutá v práve rôznych krajín. Definícia právneho poňatia vlastníctva… bol nápad zákonodarcov a sudcov."

Misesove tvrdenia o vlastníctve cez plnú kontrolu služieb, ktoré zo statku môžu byť odvodené, sú problematické. Nebudem spomínať, že kontrola sa obvykle spája skôr s pojmom držba než s pojmom vlastníctvo. V tomto prípade si L. v. Mises ale dobre uvedomoval komplikácie, ktoré jeho chápanie vlastníctva prinesie najmä pre právnikov, a preto nehovoril o právnej definícii vlastníctva. Jeho názory o kontrole znamenajú problém najmä pri práve duševného vlastníctva. Pri problémoch opäť poukazuje na právnikov: „Nie je v kompetencii katalaxie púšťať sa do dôvodov, ktoré sú uvádzané pre a proti inštitútu autorských práv a patentov.

L. v. Mises uzavrel jednu z najzávažnejších otázok akejkoľvek definície vlastníctva s tým, že ide o problém vymedzenia vlastníckych práv mimo kompetencie katalaxie. Pri takomto závere ale ostáva problém, že možné vymedzenia vlastníckeho práva sa budú zásadne odlišovať. Žiaľ, ani F. A. v. Hayek, M. N. Rothbard či ďalší nedokázali v otázke vlastníctva nájsť lepšiu definíciu než Mises. Dá sa povedať, že liberálny pojem vlastníctva je z väčšej časti stále zakotvený v ideách vytvorených J. Lockom, ktorého D. Boaz označil za „prvého liberála".

Ako jeden zo základných definičných znakov vzniku vlastníctva sa často chápe tzv. non-agression principle, má ale určité nedostatky. Ako je to s vlastníctvom svojej osoby? Je prípustné dedenie bez závetu?

1. M. N. Rothbard si uvedomil, že keď sa niekto dobrovoľne predá do otroctva, stráca sa základný princíp liberalizmu - vlastníctvo svojej osoby. Preto M. N. Rothbard navrhol vytvorenie inštitútu nescudziteľných statkov, medzi ktoré patria aj osoby. Problém je ale v tom, keď prototyp vlastníctva (vlastná osoba) je vyňatá spod ius disponendi. Vychádzal z predstavy, že existujú určité statky, ktoré sú z povahy vecí nezameniteľné. Lenže ak prijmeme túto tézu, tak z tzv. vlastníctva osoby sa potom nedá odvodiť právo disponovať s inými statkami.
2. Častým problémom princípu ne-agresie je inštitút dedenia bez závetu. Celé dedenie zo zákona je odlišné od legitímneho nadobudnutia vlastníckeho práva podľa princípu ne-agresie. Tu naozaj nejde o dobrovoľný prevod vlastníctva. Keď osoba X zomrie bez závetu, vzniká otázka, ako posudzovať objekt jej vlastníckeho práva? Prečo neprichádza v prípade smrti vlastníka k tzv. prvotnému nadobudnutiu? Čo môže urobiť napr. taká upratovačka, ktorá má kľúče od domu a nájde mŕtveho majiteľa, čo na závet nepomyslel. Môže si všetko prisvojiť na základe „prvotného nadobudnutia", keďže vec už nemá vlastníka a tento ju ani dobrovoľne na iného nepreviedol? Napriek princípu ne-agresie si treba položiť otázku, prečo sa právne poriadky stále snažia uznávať pojmy ako „neopomenuteľný dedič“. Je inštitút „neopomenuteľného dediča“ porušením princípu dobrovoľného prevodu vlastníctva?

tags: #prečo #existuje #súkromné #vlastníctvo