
Európa čelí novým geopolitickým výzvam, ktoré si vyžadujú posilnenie jej nezávislosti a zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť. V tomto kontexte nadobúdajú zmluvy, ktoré upravujú vzájomné vzťahy a záväzky medzi štátmi, mimoriadny význam. Tento článok sa zameriava na aktuálne zmluvy v kontexte slovenskej politiky, ich vývoj a význam pre európsku integráciu a bezpečnosť.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii zdôraznila, že Európa sa musí stať nezávislejšou. Podľa jej slov je európsky spôsob života, demokratický základ a dôvera občanov spochybňované novými spôsobmi. Poukázala na to, že nezávislosť Európy nie je v rozpore s transatlantickým putom, ale naopak, silná Európa je nezávislá Európa.
Von der Leyenová tiež uviedla, že Európa v oblasti obrany dosahuje výsledky, pričom výdavky na obranu sa zvýšili takmer o 80 percent oproti obdobiam pred vojnou na Ukrajine. Zdôraznila však, že Európa musí ísť nad rámec samotných výdavkov a uviesť do praxe klauzulu o vzájomnej obrane v Európe, ktorá je povinnosťou v rámci Zmluvy o Európskej únii - článku 42(7).
Článok 42(7) Zmluvy o Európskej únii hovorí o kolektívnom záväzku členských štátov stáť pri sebe v prípade agresie. Von der Leyenová to zjednodušila slovami „jeden za všetkých a všetci za jedného“. Táto klauzula je dôležitým prvkom európskej bezpečnosti a solidarity.
Amsterdamská zmluva, podpísaná 2. októbra 1997 a účinná od 1. mája 1999, bola výsledkom Medzivládnej konferencie vedúcich predstaviteľov členských štátov Európskej únie. Jej cieľom bolo pripraviť EÚ na globalizáciu ekonomiky a súvisiace problémy, na boj proti terorizmu, medzinárodnému zločinu a obchodovaniu s drogami, ekologické a ďalšie problémy. Zmluva zjednotila tzv. „tri piliere“ Európskej únie a mala rozhodujúci význam pre budúcnosť procesu európskeho zjednocovania.
Prečítajte si tiež: Zmeny v parkovaní v Bratislave
Lisabonská zmluva nadobudla platnosť 1. decembra 2009 a podstatne zmenila dve zmluvy, na ktorých stálo Európske spoločenstvo a Európska únia. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa formálne stala Zmluvou o fungovaní Európskej únie a označenie Zmluvy o Európskej únii zostalo zachované. Lisabonskou zmluvou zostala nedotknutá Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.
Lisabonská zmluva formálne a materiálne integruje Európske spoločenstvo do Európskej únie. Zrušenie trojpilierovej štruktúry znamenalo, že prestala byť aktuálna štruktúra Európskej únie založená na dominancii piliera tvoreného Európskym spoločenstvom. Zmena rozhodovania v Rade Európskej únie obmedzila oblasti, v ktorých musí byť rozhodovanie jednomyseľné, týmito oblasťami sú: dane, zahraničná politika, obrana a sociálne zabezpečenie.
Lisabonská zmluva zachovala základné pramene práva - nariadenia, smernice a rozhodnutia. Rámcové rozhodnutia, ktoré boli vydávané v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach, sa stali minulosťou a budú nahradené smernicami.
Legislatívny akt môže na Komisiu delegovať právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými sa dopĺňajú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. V názve delegovaných aktov sa uvádza slovo ‚delegovaná‘ alebo ‚delegované‘.
Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Rozšírila sa aj pôsobnosť Súdneho dvora Európskej únie o oblasť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach.
Prečítajte si tiež: Sociálna a vzdelávacia politika
Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.
V oblasti zahraničnej politiky zostáva vylúčené prijímanie legislatívnych aktov, ale ustanovujú sa spoločné zásady a ciele pri vykonávaní vonkajšej politiky. Európska rada dáva Únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority.
Zmluvy sa môžu meniť a dopĺňať v súlade s riadnym revíznym postupom. Vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Komisia môžu predložiť Rade podnety na revíziu zmlúv.
V Bratislave sa aktuálne rieši otázka regulovaného parkovania. Pracuje sa na príprave ďalších zón v spolupráci s jednotlivými mestskými časťami. Od 10. júna 2024 je možná platba parkovacieho lístka aj prostredníctvom SMS.
Pre osoby ŤZP sa pripravuje zlepšenie dostupnosti parkovania vo všetkých zaregulovaných lokalitách. Budú vyznačené nové vyhradené miesta pre ŤZP a registrované osoby získajú 90 % zľavu z hodinovej sadzby.
Prečítajte si tiež: Súčasná politika a slušnosť
Na nabíjacie miesta pre elektromobily sa vzťahujú rovnaké podmienky ako na bežné parkovacie miesta. Elektromobily budú mať zľavu 50 % z hodinového parkovného v cieľovej lokalite.
Kontrola parkovania sa vykonáva pomocou objektívnej zodpovednosti. Pracovník alebo skenovacie vozidlo skontroluje, či každé odparkované auto má platnú parkovaciu kartu alebo zaplatenú hodinovú tarifu.
Slovenská republika od svojho vzniku 1. januára 1993 aktívne budovala vlastnú zmluvnú základňu. Podpísala 1024 dvojstranných zmlúv a uzavrela 248 mnohostranných zmlúv. Prioritná pozornosť sa venovala skvalitneniu zmluvnej základne, najmä s ohľadom na vytvorenie najvýhodnejších podmienok pre medzinárodnú spoluprácu.
V rôznom štádiu rozpracovania je 54 dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Proces modifikácie investičnej dohody bol ovplyvnený členstvom SR v EÚ.
Slovenská republika má 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V rôznych štádiách prípravy sa nachádzajú návrhy zmlúv s Nemeckom, Macedónskom a Mexikom.
tags: #politika #aktualne #zmluva #vysvetlenie