
Sucho predstavuje pre poľnohospodárstvo na Slovensku čoraz závažnejší problém, ktorý sa v dôsledku klimatických zmien stáva takmer každoročnou realitou. Hoci sa suché obdobia vyskytovali aj v minulosti, ich frekvencia a intenzita sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, čo má negatívny dopad na úrodu a hospodárenie poľnohospodárov. Tento článok sa zameriava na problematiku odškodňovania poľnohospodárov za škody spôsobené suchom, podmienky pre získanie kompenzácií, výzvy, ktorým čelia poľnohospodári pri uplatňovaní nárokov, a možné riešenia na zmiernenie negatívnych dopadov sucha na poľnohospodárstvo.
Podľa aktuálnej mapy sucha sa začínajúce sucho objavuje v oblasti severného Slovenska, predovšetkým Oravy a Kysúc, s postupným presahom čoraz viac smerom na stredné Slovensko. Zrážky, ktoré priniesol marec, deficit vlahy čiastočne zmiernili. Skúsenosti z operatívneho monitoringu meteorologického a pôdneho sucha, ktorý sa robí od roku 2015, ukazujú, že marec zvykol byť suchý, čo spôsobovalo problémy pri vschádzaní plodín. Taktiež dlhodobé analýzy od roku 1961 ukazujú, že suché obdobia, ktoré sa prvých 30 rokov vyskytovali skôr v chladnej časti roka, teda od septembra do februára, sa momentálne vyskytujú v teplej časti roka - čiže od jari do leta.
Sucho netrápi len poľnohospodárov na Slovensku. Výrazne boli suchom v uplynulých rokoch postihnuté viaceré krajiny Európy. Kontinent je podľa Európskej klimatickej agentúry najrýchlejšie otepľujúcim sa na svete. Najohrozenejšie klimatickou zmenou sú najmä lokálne ekonomiky, ktoré sú závislé na turizme, poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove.
Odborníci konštatujú, že v budúcnosti môže sucho viac ohrozovať iné oblasti Slovenska, ako doteraz. Vplyv predpovedí najdlhších období sucha je významný pre okresy Medzilaborce a Snina. Napríklad obec Brezovec v Snine má v budúcnosti zaznamenať viac ako 70 po sebe nasledujúcich dní sucha. Najvyššie počty suchých dní za rok sa očakávajú v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota.
Škody, ktoré spôsobuje sucho, dosahujú v poľnohospodárstve miliónové rozmery už každoročne. Medzi najviac postihnuté regióny patria regióny okolo Trnavy, Nitry, Galanty, Veľkého Krtíša, Nových Zámkov či Levíc. Napríklad v roku 2019 boli zaznamenané škody celkovo na ploche 111 tisíc hektárov, pričom dosiahli výšku 23,5 milióna eur. Najviac zasiahnuté plodiny boli kukurica, repka ozimná a pšenica ozimná. V roku 2020 škody dosiahli 22,5 milióna eur, a to na ploche 104 tisíc eur.
Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr
Štát si uvedomuje vážnosť situácie a snaží sa poľnohospodárom pomáhať prostredníctvom odškodňovania za škody spôsobené suchom. V roku 2022 štát vyčlenil 50 miliónov eur na odškodnenie poľnohospodárov za sucho. Išlo o ďalšie odškodnenie poľnohospodárov za sucho - predošlé vyplatil štát v roku 2018.
Poľnohospodári uvítali rozhodnutie vlády o kompenzácii strát v poľnohospodárskej výrobe. Avšak, odškodňovanie nie je zo strany štátu systémové. Pestovatelia by skôr privítali vznik rizikového fondu, kam by prispievali poľnohospodári a štát. O vytvorení rizikového fondu hovorí aj programové vyhlásenie aktuálnej vlády.
Zatiaľ čo o rizikovom fonde sa stále len rozpráva, do reality už pred časom prišlo dotovanie poistenia v poľnohospodárstve.
Poistenie proti suchu má uzavreté 17 percent poistencov. Tak ako pri suchu, aj pri iných faktoroch v rámci poistenia môžu poľnohospodári aj tento rok čerpať od štátu dotáciu na poistné.
Upísanie - poistenie rizika, sucho je rozdelené podľa takzvaných pestovateľských zón, respektíve podľa s nimi súvisiacich termínov podľa pásiem. Pestovateľ v Komárne, na rozdiel od pestovateľa na Orave alebo spod Tatier, má odlišné vegetačné a agrotechnické termíny od sejby až po zber. Z tohto dôvodu je pre plnohodnotné krytie sucha pre všetky vegetačné fázy pre južné a stredné časti Slovenska koniec marca maximálny možný termín k poisteniu sucha. Poľnohospodári v spomenutých oblastiach majú na uzatvorenie tohto poistenia posledné dni.
Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na odškodnenie ZŤP
Voči suchu sa aktuálne dajú poistiť pšenica ozimná, raž ozimná, ovos ozimný, triticale ozimné, slnečnica, sója a kukurica na zrno aj siláž.
Poľnohospodári sa stretávajú s rôznymi výzvami a problémami pri uplatňovaní nárokov na odškodnenie za sucho. Medzi najčastejšie patria:
Na zmiernenie negatívnych dopadov sucha na poľnohospodárstvo je potrebné prijať komplexné opatrenia na viacerých úrovniach:
Stúpajúci výskyt suchých období zmení poľnohospodársku výrobu, varuje analýza Inštitútu environmentálnej politiky. Už roky poľnohospodári vo veľkom nepestujú napríklad zemiaky na severe krajiny. Kedysi tradičná pestovateľská zemiakárska oblasť - Liptov, Orava a Spiš, už nehrá primárnu úlohu v produkcii zemiakov. Tie pricestovali za vodou na juh Slovenska, kde sú závlahové systémy. Vzhľadom na nie ideálnu situáciu so závlahami a ich dostupnosťou pre poľnohospodárov sa však niektoré plodiny, závislé od vody, začínajú vytrácať nielen z niektorých lokalít Slovenska, ale zaznamenávajú výrazný prepad pestovateľských plôch oproti minulosti naprieč krajinou. Sebestačnosť v niektorých plodinách sa na Slovensku za uplynulé desaťročia výrazne znížila.
Prečítajte si tiež: Podmienky odškodnenia
tags: #polnohospodári #odškodnenie #sucho #podmienky