Pracovné možnosti a obmedzenia pre osoby s polovičným invalidným dôchodkom pri práci na dohodu

Nepriaznivý zdravotný stav môže prinášať rôzne znevýhodnenia v pracovnom živote. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím je preto podporované rôznymi spôsobmi, aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo. Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité správne chápať používané pojmy.

Kto je považovaný za občana so zdravotným postihnutím v pracovnom práve?

V pracovnom práve je za občana so zdravotným postihnutím považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Dôležité je rozlišovať túto definíciu od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP nemusí byť automaticky uznaná aj za invalidnú, hoci táto kombinácia je možná.

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Táto aktivita nemá vplyv na ich invalidný dôchodok, ktorý im nebude odobratý ani krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania môžu zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.

Povinnosti zamestnávateľov a výhody zamestnávania zdravotne postihnutých

Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých môže byť pre zamestnávateľa výhodné aj z iných dôvodov.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Polovičný invalidný dôchodok: Postup a kritériá

Zmena minimálnej výšky preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov od 1. januára 2025:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránené dielne a chránené pracoviská

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Chránená dielňa

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Prečítajte si tiež: Polovičný úväzok a dôchodok na Slovensku

Pomoc v práci: Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Práca na dohodu a obmedzenia pracovného času pre osoby s invalidným dôchodkom

Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Obmedzenia pracovného času

Pracovať 14 hodín denne je v rozpore s § 87 Zákonníka práce, ktorý stanovuje maximálnu dĺžku pracovnej zmeny na 12 hodín (pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase). Navyše, musíte mať zabezpečený odpočinok medzi zmenami a minimálny týždenný odpočinok.

Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť.

Práca nadčas

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Prečítajte si tiež: Informácie o príspevku na auto

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Práca cez víkendy

V nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Dôležité rady a odporúčania

• Predložte zamestnávateľovi doklad o Vašom zdravotnom stave resp. posudok o invalidite, aby bol informovaný o Vašich obmedzeniach.
• Kontaktujte inšpektorát práce (www.ip.gov.sk), kde môžete podať podnet aj anonymne, ak máte podozrenie na porušovanie zákonov.
• Preverte si v Sociálnej poisťovni, na aký úväzok ste prihlásená.
• Ak Vám zamestnávateľ vypláca inú sumu „na ruku“ a inú „na papieri“, ide o nelegálne konanie (tzv. „šedá mzda“), čo je porušenie § 119 a nasl. Zákonníka práce a môže ísť aj o trestný čin.
• Pri pracovnej zmene dlhšej ako 6 hodín máte nárok na prestávku na odpočinok a stravovanie v trvaní najmenej 30 minút (§ 91 Zákonníka práce).

Práva zamestnanca počas PN a výpoveď

Aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až e).

Skončenie pracovného pomeru

Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexituje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených v ust. § 69 ods. Najprijateľnejšou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia.

Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Vplyv zamestnania na invalidný dôchodok

Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Práca nadčas: Čo potrebujete vedieť

Práca nadčas je v mnohých povolaniach bežnou súčasťou pracovného života. Zamestnávatelia ju využívajú na pokrytie nečakaných pracovných náporov alebo na splnenie mimoriadnych úloh, zatiaľ čo pre zamestnancov môže znamenať dodatočný príjem. Avšak práca nadčas musí byť vykonávaná v súlade so zákonom a nesmie presahovať zákonom stanovené limity. Zákonník práce presne určuje, kedy a v akom rozsahu môže byť práca nadčas nariadená, aké má zamestnanec práva a aké príplatky mu za ňu patria.

Definícia práce nadčas

Práca nadčas je v Zákonníku práce v § 97 definovaná ako práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času vyplývajúceho z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Bežná pracovná doba je časový úsek, počas ktorého je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Podľa Zákonníka práce je maximálna týždenná pracovná doba 40 hodín.

Kedy môže zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas?

Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas, avšak len v určitých prípadoch a za dodržania stanovených podmienok. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Čo sa týka dovolenky, zamestnávateľ má právo nariadiť nadčas aj počas nej.

Maximálny rozsah práce nadčas

Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín v kalendárnom roku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad rozsah ustanovený v prvej vete ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období najviac štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.

Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas

Zamestnanci majú nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, čo môže výrazne zvýšiť ich celkový príjem. Práca nadčas priamo ovplyvňuje výšku mzdy zamestnanca prostredníctvom mzdového zvýhodnenia. Podľa § 121 má zamestnanec nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne, namiesto mzdového zvýhodnenia môže zamestnanec čerpať náhradné voľno v rozsahu vykonanej práce nadčas. Celkový pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie presiahnuť 12 hodín denne.

Odmietnutie práce nadčas

Prácu nadčas, ktorá je nariadená v súlade so zákonom a v rámci jeho stanovených limitov, nie je možné odmietnuť. Jej odmietnutie by mohlo byť považované za porušenie pracovnej disciplíny.

Kedy je nariadenie práce nadčas nezákonné?

• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý už odpracoval 150 hodín (§ 97 ods. 7 prvá veta), resp. 250 hodín (§ 97 ods. 7 druhá veta), resp. 400 hodín nadčasu za kalendárny rok (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a dovŕšil vek 50 rokov (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas nad zákonom prípustný priemer (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas zamestnancovi, ktorý pracuje v pracovnom pomere na kratší pracovný čas (§ 97 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas tehotnej žene, žene alebo mužovi trvale sa starajúcemu o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej žene alebo osamelému mužovi, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov (§ 164 ods.
• ak zamestnávateľ nariadi prácu nadčas mladistvému zamestnancovi (§ 174 ods.

Evidencia nadčasov

Správna evidencia nadčasov je kľúčová pre zamestnávateľa aj zamestnanca, pretože zabezpečuje prehľadnosť a dodržiavanie zákonných pravidiel. Zamestnávateľ musí viesť presnú evidenciu pracovného času vrátane nadčasov, aby bolo možné preukázať ich oprávnenosť. V prípade sporov je dôležité mať písomný doklad o tom, že nadčas bol nariadený zamestnávateľom, alebo s ním zamestnanec súhlasil. Mzdy a príplatky za nadčasovú prácu by mali byť transparentne uvedené vo výplatnej páske zamestnanca, aby sa predišlo nejasnostiam či nezrovnalostiam.

Dôsledky nadmerného využívania práce nadčas

Práca nadčas môže prinášať výhody pre zamestnancov aj zamestnávateľov, no jej nadmerné využívanie môže mať vážne negatívne dôsledky na fyzické, psychické a sociálne zdravie zamestnancov. Výsledky štúdie Štátneho inštitútu pre bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (NIOSH) z roku 2004 ukazujú, že práca nad 10 hodín denne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb o 60 %, dlhodobá práca nad 40 hodín týždenne vedie k nezdravým návykom (ako je konzumácia alkoholu a fajčenie) a práce nad 50 až 60 hodín týždenne spôsobujú vážne vzťahové problémy. Navyše, podľa vedcov sa pri viac ako 11 hodinách nadčasov týždenne výrazne zvyšuje riziko vzniku depresie. Tieto zistenia potvrdzujú, že nadčasy (ak sú neprimerane časté) vedú k vyčerpaniu, stresu a zdravotným problémom.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

V zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce existujú rôzne typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré môžu v niektorých prípadoch priniesť nižšie odvodové zaťaženie. Je dôležité rozlišovať medzi dohodou s nárokom na pravidelný alebo nepravidelný príjem, pretože to ovplyvňuje výšku odvodov. Ak sa odmena vypláca jednorazovo, resp. nepravidelne, ide o dohodu s nepravidelným príjmom. Výnimkou je uzavretie dohody na dobu najviac jedného kalendárneho mesiaca, ktorá sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom (odmena je vyplatená len jednorazovo, nie pravidelne).

Odvodová odpočítateľná položka

Uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov, čo im umožní získať vyššiu čistú mzdu. Táto možnosť sa vzťahuje len na jednu dohodu za mesiac. Existujú špecifické podmienky pre uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky pre študentov a zvlášť pre dôchodcov. Výška odvodovej odpočítateľnej položky je 50 % z priemernej mzdy za rok 2023 (50 % z 1 430 eur, čo je 715 eur).

Odvody pre klasických dohodárov (nie študenti ani dôchodcovia)

• Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky, t. j. bude vyššia ako 715 eur, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.

Odvody pre dohodárov - dôchodcov

• Starobní dôchodcovia: Platí u dôchodcov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku. Výnimkou je platenie poistného na garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré za dohodára platí zamestnávateľ z celej výšky odmeny bez ohľadu na to, či si dôchodca uplatňuje alebo neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku.
• Predčasní starobní dôchodcovia: Pri predčasnom starobnom dôchodku podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené. Dôchodca si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody, pretože ak presiahne určitú hranicu (stanovenú pre daný kalendárny rok), môže mu byť pozastavené vyplácanie starobného dôchodku.
• Invalidní dôchodcovia: Ak je vyplácanie invalidného dôchodku zastavené z dôvodu presiahnutia príjmu, stávajú sa samoplatiteľmi a musia zdravotné odvody platiť sami.

Odvody pre dohodárov - študentov

• Platí u študentov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku.

tags: #polovičný #invalid #pracujúci #na #dohodu #koľko