Prednostný Záložný Veriteľ: Definícia a Postavenie v Konkurze

Záložné právo je štandardný zabezpečovací právny prostriedok s vecnoprávnymi účinkami, ktorý má bohatú históriu a patrí medzi najpopulárnejšie zabezpečovacie nástroje. Legislatívny kontext úpravy záložného práva sa nachádza nielen v hmotnoprávnych predpisoch, ale aj ako procesný nástroj v podobe možnosti zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v exekučnom konaní. Návrh na zriadenie exekučného záložného práva je možné podať aj samostatne, bez požiadavky na vymoženie pohľadávky. Môže tak existovať hmotnoprávne záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy a procesné záložné právo zriadené exekútorom.

Hmotnoprávne a Procesné Záložné Právo: Príklad

Spoločnosť A (záložca) uzatvorila záložnú zmluvu s bankou B (záložný veriteľ) na zabezpečenie svojho peňažného záväzku voči banke. Tá istá spoločnosť A dlhuje spoločnosti C peňažnú sumu za neuhradené faktúry. Spoločnosť C získala exekučný titul a iniciovala exekučné konanie, v rámci ktorého exekútor zriadil exekučné záložné právo. Následne je na spoločnosť A vyhlásený konkurz. Banka B aj spoločnosť C si prihlásili svoje pohľadávky.

Otázky Vyvstávajúce v Konkurze

1. Budú mať obaja veritelia (banka B, spoločnosť C) postavenie zabezpečených veriteľov?
2. Môže sa z pôvodne nezabezpečenej pohľadávky stať pohľadávka zabezpečená prostredníctvom zriadenia exekučného záložného práva?
3. Môže tak pôvodne nezabezpečený veriteľ úspešným zriadením exekučného záložného práva „predbehnúť“ ostatných nezabezpečených veriteľov?
4. Majú tieto dva typy záložných práv (hmotnoprávne a procesné) v konkurze rovnaké právne postavenie?

Rozporuplná Judikatúra Najvyššieho Súdu SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) zaujal v tejto otázke nejednotný postoj.

NS SR: Exekučné Záložné Právo Vytvára Zabezpečenú Pohľadávku

V niektorých rozhodnutiach NS SR stotožnil právne postavenie hmotnoprávneho a procesného záložného práva.

• Rozhodnutie spis. zn. 1 Obo 141/2007: „Zákon o konkurze a vyrovnaní nerozlišuje pre stanovenie poradia pohľadávky spôsob vzniku záložného práva. Hovorí o veriteľoch pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom. Nemožno preto z oddeleného poradia vylúčiť pohľadávky, ktoré boli zabezpečené exekučným záložným právom. Exekučné záložné právo bolo zriadené pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a do vyhlásenia konkurzu nebolo zrealizované. Žalobca má teda pohľadávku zabezpečenú záložným právom a treba ho z hľadiska ustanovenia § 28 ZKV považovať za oddeleného veriteľa.“
• Rozhodnutie spis. zn. 2 Obo 53/2010: „Zákon nerozlišuje či ide o záložné právo zriadené zmluvou, zákonom, správnym orgánom, resp. exekútorom. Oddelenými veriteľmi sa totiž zo zákona stávajú veritelia pohľadávok, ktoré boli zabezpečené záložným právom. Aj exekučné právo sa zriaďuje pre pohľadávku, ktorej nositeľom je jej veriteľom. Na jeho postavenie v konkurze nemá žiaden vplyv skutočnosť, že exekučné konanie sa vyhlásením konkurzu prerušuje, pretože zriadené záložné právo nezaniká, nemožno ho len vykonať. Právo každého oddeleného veriteľa potom spočíva v tom, že sa jeho pohľadávka uspokojuje zo zabezpečeného majetku, ktorý bol v konkurze speňažený.“

NS SR: Exekučné Záložné Právo Nevytvára Zabezpečenú Pohľadávku

Naopak, v iných rozhodnutiach NS SR obmedzil účinky procesných právnych nástrojov.

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosť v exekúcii

• Rozhodnutie sp. zn. 1 Obdo V 52/2006-64: „V § 28 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní sú vymenované zabezpečovacie inštitúty, ktoré dávajú pohľadávkam charakter pohľadávok s právom ma oddelené uspokojenie. Ide o konkrétne vecnoprávne zabezpečovacie prostriedky presne definované a upravené v hmotnoprávnom predpise.“
• Rozhodnutie spis. zn. 1 Obo 61/2010: „Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného je inštitút realizovaný v rámci exekučného konania, čiže ide o procesný zabezpečovací inštitút… Z citovaných ustanovení ZKV jednoznačne vyplýva, že nadobudnutie práva na oddelené uspokojenie v konkurznom konaní z dôvodu exekučného záložného práva by bolo v rozpore s prerušením exekučného konania vyhlásením konkurzu podľa § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV, pokračovaním v exekučnom konaní.“

NS SR: Definitívne Obmedzenie Účinkov Exekučného Záložného Práva?

V rozhodnutí zo dňa 24. októbra 2013 (NS SR, sp. zn. 5 Obdo/22/2012) NS SR rozhodol, že zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku exekučného záložného práva.

• „Zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti je inštitút exekučného konania, ktorým sa zabezpečuje peňažný nárok oprávneného. Tento inštitút nie je možné používať mimo exekučného konania a ide o procesný zabezpečovací inštitút. Nakoľko zastavenie exekúcie je jedným z osobitných dôvodov zániku exekučného záložného práva, vyhlásením konkurzu na majetok zanikajú účinky exekučného záložného práva a správca konkurznej podstaty nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené exekučné záložné právo, speňaží. Veriteľ potom, ako jeho pohľadávka nebola uspokojená v rámci exekučného konania, nestáva sa oddeleným veriteľom v konkurznom konaní len na základe zriadenia exekučného záložného práva k nehnuteľnosti, lebo ide o procesný zabezpečovací inštitút, ktorý bol viazaný na exekúciu a jej zastavením zanikol. S týmto následkom počíta aj Exekučný poriadok, keď v ust. § 167 ods. 3 Exekučného poriadku ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť do siedmich dní od zastavenia exekúcie oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva.“

Záver

Judikatúra súdov, najmä NS SR, vykladá charakter exekučného záložného práva odlišne. Účinky exekučného záložného práva by mali byť obmedzené výlučne na exekučné konanie, bez ohľadu na to, či sa vyhlásením konkurzu exekučné konania prerušujú alebo zastavujú. Rozhodnutie NS SR vo veci 5 Obdo/22/2012 má potenciál prispieť k právnej istote v tom, že sa pozície zabezpečených veriteľov v konkurze nebudú odvodzovať od exekučného záložného práva.

Chýbajúca Argumentácia

NS SR mohol explicitne uviesť, že exekučné záložné právo sa v zmysle § 8 ZKR nepovažuje za zabezpečovacie právo, keďže úmysel zákonodarcu vo výpočte zabezpečovacích práv v tomto ustanovení smeroval len k hmotnoprávnym zabezpečovacím prostriedkom.

Nejasnosti pre Prípad Speňaženia Pred Konkurzom

NS SR sa nevyjadril k otázke, ako posúdiť situáciu, ak pred vyhlásením konkurzu už došlo k speňaženiu majetku, na ktorom bolo zriadené exekučné záložné právo, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému. Bude sa na účely vyplatenia výťažku považovať oprávnený za zabezpečeného veriteľa?

Výhľad do Budúcnosti

Po citovanom rozhodnutí NS SR by malo byť nepochybné, že z oprávneného sa po vyhlásení konkurzu cez exekučné záložné právo nestane zabezpečený veriteľ. Je úlohou správcov konkurzných podstát a súdov, aby konzistentne popierali takéto zabezpečenie.

Prečítajte si tiež: Katastrálne opravy

Diskusia k Článku "Exekučné Záložné Právo - Čo s Tebou v Konkurze?"

Lucia Palková: Vykonanie Exekučného Záložného Práva v Dobrovoľnej Dražbe?

Ak by exekučné záložné právo malo mať rovnaké postavenie ako záložné právo vzniknuté podľa OZ, prečo ho nevykonať v dobrovoľnej dražbe? Jeho účinky zrejme naozaj majú pôsobiť iba v exekučnom konaní.

Juraj Gyarfas: Exekučné Záložné Právo a Zabezpečovacie Opatrenie Podľa CSP

K tomuto veľmi pekný výklad v beckovskom komentári k CSP (Kotrecová, A. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1155 a 1156). A tiež závery k zabezpečovaciemu opatreniu podľa CSP: "Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné práva […]. Na režim práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije § 151a a nasl. OZ. zánik záložného práva sa spravuje § 151md ods. 1 OZ a na účely konkurzu si zachováva poradie a riadnu hmotnoprávnu relevanciu." (tamtiež, s. 1156).

Martin Maliar: Čo Ale s § 343 ods. 3?

Podľa § 343 ods. 3 CSP platí, že: "Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím." Vyhlásenie konkurzu na "vykonateľnosti" záložného práva nič nemení t.j. do judikovania pohľadávky vykonateľné nie je. Dobrou otázkou v tejto súvislosti je, či v konkurze sa právoplatnému priznaniu pohľadávky súdnym rozhodnutím môže myslieť aj napr. (len) jej zistenie ( §32 ods. 16 ZKR). Zistenie môže mať účinky "vytvorenia exekučného titulu na pohľadávku" v prípadoch podľa § 105 ZKR t.j. ak ju úpadca nenamietol. Inak povedané, je dôležité vyjasniť, či tie slová "priznaná súdnym rozhodnutím" je potrebné vykladať gramatickým výkladom ako nevyhnutný predpoklad výkonu záložného práva, alebo použiť nejakú inú metódu. K tej "riadnej hmotnoprávnej relevancii" by som preto trochu opatrnejšie… Pre prihlasujúceho veriteľa to bude trochu asi dilema. Má právo si uplatňovať zabezpečovacie právo, ktoré nie je vykonateľné? Prihláseniu pohľadávky do konkurzu však skôr najbližšie zodpovedá jej uplatnenie pri (generálnej) exekúcii majetku dlžníka. Prihláška pohľadávky do konkurzu je povahou skôr "pripojenie sa do prebiehajúcej (generálnej) exekúcie".

Juraj Gyarfas: Ešte k Zabezpečovaciemu Opatreniu

Zaujímavá diskusia v Právnom obzore - Džačár a Földes (PO 6/2016) argumentujú, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením je záložným právom procesným a nejde o hmotnoprávne záložné právo v zmysle § § 151a a nasl. OZ. Števček a Kotrecová (PO 2/2017) kontrujú, že ide o klasické záložné právo v zmysle úpravy v OZ (vrátane otázok ako poradie a uhradzovacia funkcia).

Tomáš Čentík: Daňové Záložné Právo - R 50/2019

I. Daňové záložné právo, zriadené v daňovom konaní ako výsledok činnosti správcu dane pri zabezpečení daňového nedoplatku ( § 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z. v znení do 31. augusta 2007) v dôsledku vyhlásenia konkurzu nezaniká a je zabezpečovacím právom podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. II. Správca dane s takýmto daňovým záložným právom ako veriteľ má právo na oddelené uspokojenie v konkurze a má sa na neho prihliadať ako na zabezpečeného veriteľa.(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2019, sp. zn. 1Obdo/34/2018)

Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností - zmeny a postup

Juraj Gyarfas: Ústavný Súd k Zabezpečovaciemu Opatreniu

Ústavný súd mal príležitosť vyjadriť sa k diskusii o zabezpečovacích opatreniach, ku ktorým sme tu minule citovali výmenu medzi Džačárom / Földesom a Števčekom / Kotrecovou. Keďže ústavná sťažnosť bola jediným "opravným prostriedkom" proti rozhodnutiu okresného súdu konajúceho ako konkurzný súd, pristála vec rovno na ústavnom súde. Ústavný súd síce v rámci zdržanlivosti pri výklade podústavného práva sťažnosť odmietol, obiter dictum však vyjadril viacero zaujímavých myšlienok k zabezpečovacím opatreniam v konkurze. "17. Úlohou ústavného súdu nie je zjednocovať rozdielne právne názory všeobecných súdov, ktoré vyplývajú z rozdielnych pohľadov právnej vedy. Osobitne to platí vtedy, ak základom týchto právnou vedou skoro začatých, no judikatúrou a legislatívou stále neuzavretých diskusií sú obdobím vzniku a obsahom nepreviazané právne normy relatívne oddelených systémov či už hmotného práva na strane jednej alebo procesného práva na strane druhej alebo exekučného (civilného procesného práva) na strane jednej a konkurzného práva na strane druhej. 18. Potreba naznačenia systematického riešenia problému, ktorý vyplynul z ústavnej sťažnosti sťažovateľa, je asi nevyhnutným predpokladom na to, aby sa táto diskusia posunula smerom k…

Dobrovoľná Dražba a Výkon Záložného Práva

Financovanie kúpy nehnuteľnosti je často zabezpečené hypotekárnym úverom. Finančná kríza môže viesť k dražbe nehnuteľnosti, čo je efektívne riešenie krízovej situácie dlžníka.

Nadobúdanie Nehnuteľností v Dražbe

Kúpa nehnuteľnosti na dobrovoľnej alebo exekučnej dražbe nie je bežná, hoci predstavuje cenové zvýhodnenie. Dobrovoľná dražba je však kontroverzný inštitút pre možný nesúlad s ústavným právom (právo na ochranu obydlia a vlastnícke právo).

Iniciovanie Dobrovoľnej Dražby

Dobrovoľnú dražbu iniciujú záložní veritelia (banky, spoločenstvá vlastníkov, správcovia bytových domov) na výkon záložného práva. Na dražbe môže speňažovať majetok aj samotný vlastník, konkurzný správca a iní záložní veritelia. Dražba je súčasť výkonu zmluvného alebo zákonného záložného práva.

Realizácia Dobrovoľnej Dražby

Záložní veritelia (banky) vykonávajú zmluvné záložné právo, spoločenstvá vlastníkov a správcovia zákonné záložné právo. Domáhanie sa zaplatenia pohľadávky súdnou cestou je zdĺhavé a nákladné. Byty sú likvidné a ľahko zobchodovateľné, preto záujem realitných investorov sa obracia na dražby bytov. V súčasnosti je viac dobrovoľných dražieb bytov ako exekučných. Navrhovateľ ani vydražiteľ nie sú povinní poskytnúť predchádzajúcemu vlastníkovi náhradné bývanie.

Riziká a Povinnosti Vydražiteľa

Pred účasťou na dražbe si treba preveriť byt a vykonať due diligence (posúdiť právne vady). Úspech dražby ovplyvňuje atraktivita nehnuteľnosti, dostupnosť informácií, vyhodnotenie rizík a skúsenosti vydražiteľa. Problémy nastávajú po vydražení bytu a zaplatení vydraženej sumy.

Odovzdanie Nehnuteľnosti

Pôvodný vlastník je povinný odovzdať byt vydražiteľovi bez zbytočných prieťahov. Ak sa odmieta vysťahovať, vydražiteľ sa môže domáhať vypratania súdnou cestou. Takíto majitelia často maria dražbu (neumožňujú ohodnotenie bytu, obhliadky, vyhrážajú sa záujemcom). Nízky výťažok z dražby znižuje pohľadávku záložného veriteľa dlžníka (bývalého majiteľa), ktorý je aj naďalej povinný splácať svoje dlhy.

Ďalšie Povinnosti Vydražiteľa

Vydražiteľ by mal riešiť prehlásenie dodávok energií, prihlásenie sa správcovi a úhrady preddavkov. Pôvodného vlastníka treba písomne upozorniť na vypratanie bytu. Komplikácie môžu nastať pri nájomnej zmluve s nájomcami alebo vecnom bremene doživotného užívania.

Možnosť Namietať Neplatnosť Dražby

Bývalí vlastníci sa môžu domáhať neplatnosti dražby na súde do troch mesiacov odo dňa príklepu (pre neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ZoDD).

Dôvody Neplatnosti Dražby

• Predaj bytu na dražbe pred uplynutím 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva.
• Hodnota pohľadávky bez príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.
• Navrhovateľ, ktorý nie je záložným veriteľom navrhol dražbu bytu bez súhlasu záložného veriteľa.
• Dražobník vykonal dražbu bez uzatvorenia zmluvy o vykonaní dražby s navrhovateľom, oznámenie o začatí dražby nebolo zverejnené v Obchodnom vestníku.

Právne Due Diligence Pred Dražbou

Záujemca o dražbu by mal zistiť, či neexistujú súdne spory o určenie vlastníckeho práva k bytu alebo sporu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka. Je nevyhnutné posúdiť, či navrhovateľ dražby vykonáva prednostné alebo neprednostné záložné právo.

Prednostné a Neprednostné Záložné Právo

Pri výkone neprednostného záložného práva (záložné právo, ktoré je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv po prednostnom záložnom veriteľovi), prednostné záložné právo ostane viaznuť na byte. Vydražiteľ nevstupuje do „dlhov“ predchádzajúceho vlastníka, ale musí strpieť výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom.

Zánik Záložných Práv

Ak záložný veriteľ, ktorý bol navrhovateľom dražby, mal postavenie prednostného záložného veriteľa, vykonaním dražby sa byt prevedie na vydražiteľa nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, a teda vykonaním prednostného záložného práva ostatné záložné práva zaniknú.

Príklad z Praxe

Banka (prednostný záložný veriteľ) evidovaná na liste vlastníctva ako v 1. poradí navrhne dražbu, byt sa vydraží, podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vykonaním dražby byt prevedie nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Správca alebo spoločenstvo vlastníkov pritom výslovne uvedie, že v prípade neuhradenia určitej sumy budú nútení pristúpiť k výkonu záložného práva a záverom takéhoto postupu je aj možný výkon dražby nehnuteľnosti. Bezprostrednosť hrozby výkonu záložného práva sa umocní následne momentom, kedy je vydražiteľovi oznámené začatie výkonu (zákonného) záložného práva zo strany správcu alebo spoločenstva vlastníkov.

Vznik Zákonného Záložného Práva

Mnohí správcovia a niektorí dražobníci zastávajú právny názor, že časovým momentom vzniku zákonného záložného práva k bytu podľa § 15 ZoVB je nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prvým vlastníkom, resp. moment zápisu zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností.

Predmet Záložného Práva

Ustanovenie § 15 ods. 1 ZoVB výslovne ustanovuje, že predmetom záložného práva sú pohľadávky „vzniknuté“, t.j. záložné právo nemôže vzniknúť skôr, ako vznikne pohľadávka zabezpečovaná zákonným záložným právom. V danom prípade nemožno poukazovať na ustanovenie § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie upravuje zmluvné a nie zákonné záložné právo.

Záložné Právo: Základné Pojmy a Princípy

Pre lepšie pochopenie problematiky prednostného záložného veriteľa a jeho postavenia v konkurze je potrebné si zadefinovať základné pojmy a princípy záložného práva.

Definícia Záložného Práva

Záložné právo je vecné právo, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (záložného veriteľa) tým, že mu dáva právo uspokojiť sa z hodnoty zálohu (predmetu záložného práva), ak dlžník (záložca) svoj dlh riadne a včas nesplní.

Funkcie Záložného Práva

• Zabezpečovacia funkcia: Hlavnou funkciou je zabezpečiť pohľadávku veriteľa pre prípad, že dlžník nebude schopný alebo ochotný svoj dlh splatiť.
• Uhradzovacia funkcia: V prípade nesplnenia dlhu má veriteľ právo uspokojiť sa z hodnoty zálohu, čím sa jeho pohľadávka uspokojí.
• Vplyv na úverové podmienky: Záložné právo znižuje riziko pre veriteľa, čo sa môže prejaviť v lepších úverových podmienkach pre dlžníka (napr. nižší úrok).

Druhy Záložných Práv

• Zmluvné záložné právo: Vzniká na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi záložcom a záložným veriteľom.
• Zákonné záložné právo: Vzniká priamo zo zákona, bez potreby uzatvorenia zmluvy (napr. záložné právo spoločenstva vlastníkov bytov na úhradu nedoplatkov).
• Exekučné záložné právo: Zriaďuje ho exekútor v rámci exekučného konania na zabezpečenie pohľadávky oprávneného.
• Súdne záložné právo: Zriaďuje ho súd na zabezpečenie pohľadávky v súdnom konaní.
• Daňové záložné právo: Zriaďuje ho správca dane na zabezpečenie daňového nedoplatku.

Predmet Záložného Práva (Záloh)

Predmetom záložného práva môže byť hnuteľná vec, nehnuteľnosť, pohľadávka, iné majetkové právo alebo podnik. Dôležité je, aby bol záloh dostatočne identifikovateľný a aby jeho hodnota umožňovala uspokojenie pohľadávky.

Vznik Záložného Práva

• Zmluvné záložné právo: Vzniká platným uzatvorením záložnej zmluvy a v niektorých prípadoch aj registráciou v príslušnom registri (napr. katastri nehnuteľností).
• Zákonné záložné právo: Vzniká priamo zo zákona momentom splnenia zákonných podmienok (napr. vznik pohľadávky).
• Exekučné záložné právo: Vzniká zápisom do katastra nehnuteľností na základe príkazu exekútora.

Zánik Záložného Práva

Záložné právo zaniká najmä:

• Splnením zabezpečenej pohľadávky.
• Zánikom zálohu.
• Vzdaním sa záložného práva zo strany záložného veriteľa.
• Uplynutím doby, na ktorú bolo záložné právo zriadené.
• Rozhodnutím súdu.
• Zánikom exekúcie (v prípade exekučného záložného práva).

Výkon Záložného Práva

Ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas, má záložný veriteľ právo na výkon záložného práva. Spôsob výkonu záložného práva závisí od dohody medzi záložcom a záložným veriteľom alebo od zákonných ustanovení. Najčastejšie spôsoby výkonu záložného práva sú:

• Predaj zálohu na dražbe: Verejná dražba, na ktorej sa záloh predá najvyššiemu záujemcovi.
• Súdny predaj zálohu: Predaj zálohu prostredníctvom súdu.
• Súkromný predaj zálohu: Predaj zálohu záložným veriteľom za trhovú cenu.
• Prevod vlastníctva zálohu na záložného veriteľa: Ak je to dohodnuté v záložnej zmluve, môže sa záložný veriteľ stať vlastníkom zálohu.

Poradie Záložných Práv

Ak je na jednom predmete zriadených viacero záložných práv, rozhoduje o poradí ich uspokojenia čas vzniku záložného práva (princíp priority). Záložné právo, ktoré vzniklo skôr, má prednosť pred záložným právom, ktoré vzniklo neskôr. Záložní veritelia sa však môžu dohodnúť na inom poradí uspokojenia.

Práva a Povinnosti Záložného Veriteľa

• Právo na uspokojenie pohľadávky zo zálohu.
• Povinnosť starať sa o záloh s odbornou starostlivosťou.
• Povinnosť informovať záložcu o stave zálohu.
• Povinnosť vrátiť záloh po splnení pohľadávky.

Práva a Povinnosti Záložcu

• Právo užívať záloh (ak nie je dohodnuté inak).
• Povinnosť starať sa o záloh.
• Povinnosť strpieť výkon záložného práva.
• Právo na vrátenie zálohu po splnení pohľadávky.

tags: #prednostný #záložný #veriteľ #definícia