
Záložné právo je štandardný zabezpečovací právny prostriedok s vecnoprávnymi účinkami, ktorý má bohatú históriu a patrí medzi najpopulárnejšie zabezpečovacie nástroje. Legislatívny kontext úpravy záložného práva sa nachádza nielen v hmotnoprávnych predpisoch, ale aj ako procesný nástroj v podobe možnosti zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v exekučnom konaní. Návrh na zriadenie exekučného záložného práva je možné podať aj samostatne, bez požiadavky na vymoženie pohľadávky. Môže tak existovať hmotnoprávne záložné právo zriadené na základe záložnej zmluvy a procesné záložné právo zriadené exekútorom.
Spoločnosť A (záložca) uzatvorila záložnú zmluvu s bankou B (záložný veriteľ) na zabezpečenie svojho peňažného záväzku voči banke. Tá istá spoločnosť A dlhuje spoločnosti C peňažnú sumu za neuhradené faktúry. Spoločnosť C získala exekučný titul a iniciovala exekučné konanie, v rámci ktorého exekútor zriadil exekučné záložné právo. Následne je na spoločnosť A vyhlásený konkurz. Banka B aj spoločnosť C si prihlásili svoje pohľadávky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR) zaujal v tejto otázke nejednotný postoj.
V niektorých rozhodnutiach NS SR stotožnil právne postavenie hmotnoprávneho a procesného záložného práva.
Naopak, v iných rozhodnutiach NS SR obmedzil účinky procesných právnych nástrojov.
Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosť v exekúcii
V rozhodnutí zo dňa 24. októbra 2013 (NS SR, sp. zn. 5 Obdo/22/2012) NS SR rozhodol, že zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku exekučného záložného práva.
Judikatúra súdov, najmä NS SR, vykladá charakter exekučného záložného práva odlišne. Účinky exekučného záložného práva by mali byť obmedzené výlučne na exekučné konanie, bez ohľadu na to, či sa vyhlásením konkurzu exekučné konania prerušujú alebo zastavujú. Rozhodnutie NS SR vo veci 5 Obdo/22/2012 má potenciál prispieť k právnej istote v tom, že sa pozície zabezpečených veriteľov v konkurze nebudú odvodzovať od exekučného záložného práva.
NS SR mohol explicitne uviesť, že exekučné záložné právo sa v zmysle § 8 ZKR nepovažuje za zabezpečovacie právo, keďže úmysel zákonodarcu vo výpočte zabezpečovacích práv v tomto ustanovení smeroval len k hmotnoprávnym zabezpečovacím prostriedkom.
NS SR sa nevyjadril k otázke, ako posúdiť situáciu, ak pred vyhlásením konkurzu už došlo k speňaženiu majetku, na ktorom bolo zriadené exekučné záložné právo, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému. Bude sa na účely vyplatenia výťažku považovať oprávnený za zabezpečeného veriteľa?
Po citovanom rozhodnutí NS SR by malo byť nepochybné, že z oprávneného sa po vyhlásení konkurzu cez exekučné záložné právo nestane zabezpečený veriteľ. Je úlohou správcov konkurzných podstát a súdov, aby konzistentne popierali takéto zabezpečenie.
Prečítajte si tiež: Katastrálne opravy
Ak by exekučné záložné právo malo mať rovnaké postavenie ako záložné právo vzniknuté podľa OZ, prečo ho nevykonať v dobrovoľnej dražbe? Jeho účinky zrejme naozaj majú pôsobiť iba v exekučnom konaní.
K tomuto veľmi pekný výklad v beckovskom komentári k CSP (Kotrecová, A. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1155 a 1156). A tiež závery k zabezpečovaciemu opatreniu podľa CSP: "Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné práva […]. Na režim práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije § 151a a nasl. OZ. zánik záložného práva sa spravuje § 151md ods. 1 OZ a na účely konkurzu si zachováva poradie a riadnu hmotnoprávnu relevanciu." (tamtiež, s. 1156).
Podľa § 343 ods. 3 CSP platí, že: "Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím." Vyhlásenie konkurzu na "vykonateľnosti" záložného práva nič nemení t.j. do judikovania pohľadávky vykonateľné nie je. Dobrou otázkou v tejto súvislosti je, či v konkurze sa právoplatnému priznaniu pohľadávky súdnym rozhodnutím môže myslieť aj napr. (len) jej zistenie ( §32 ods. 16 ZKR). Zistenie môže mať účinky "vytvorenia exekučného titulu na pohľadávku" v prípadoch podľa § 105 ZKR t.j. ak ju úpadca nenamietol. Inak povedané, je dôležité vyjasniť, či tie slová "priznaná súdnym rozhodnutím" je potrebné vykladať gramatickým výkladom ako nevyhnutný predpoklad výkonu záložného práva, alebo použiť nejakú inú metódu. K tej "riadnej hmotnoprávnej relevancii" by som preto trochu opatrnejšie… Pre prihlasujúceho veriteľa to bude trochu asi dilema. Má právo si uplatňovať zabezpečovacie právo, ktoré nie je vykonateľné? Prihláseniu pohľadávky do konkurzu však skôr najbližšie zodpovedá jej uplatnenie pri (generálnej) exekúcii majetku dlžníka. Prihláška pohľadávky do konkurzu je povahou skôr "pripojenie sa do prebiehajúcej (generálnej) exekúcie".
Zaujímavá diskusia v Právnom obzore - Džačár a Földes (PO 6/2016) argumentujú, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením je záložným právom procesným a nejde o hmotnoprávne záložné právo v zmysle § § 151a a nasl. OZ. Števček a Kotrecová (PO 2/2017) kontrujú, že ide o klasické záložné právo v zmysle úpravy v OZ (vrátane otázok ako poradie a uhradzovacia funkcia).
I. Daňové záložné právo, zriadené v daňovom konaní ako výsledok činnosti správcu dane pri zabezpečení daňového nedoplatku ( § 71 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z. v znení do 31. augusta 2007) v dôsledku vyhlásenia konkurzu nezaniká a je zabezpečovacím právom podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. II. Správca dane s takýmto daňovým záložným právom ako veriteľ má právo na oddelené uspokojenie v konkurze a má sa na neho prihliadať ako na zabezpečeného veriteľa.(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2019, sp. zn. 1Obdo/34/2018)
Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností - zmeny a postup
Ústavný súd mal príležitosť vyjadriť sa k diskusii o zabezpečovacích opatreniach, ku ktorým sme tu minule citovali výmenu medzi Džačárom / Földesom a Števčekom / Kotrecovou. Keďže ústavná sťažnosť bola jediným "opravným prostriedkom" proti rozhodnutiu okresného súdu konajúceho ako konkurzný súd, pristála vec rovno na ústavnom súde. Ústavný súd síce v rámci zdržanlivosti pri výklade podústavného práva sťažnosť odmietol, obiter dictum však vyjadril viacero zaujímavých myšlienok k zabezpečovacím opatreniam v konkurze. "17. Úlohou ústavného súdu nie je zjednocovať rozdielne právne názory všeobecných súdov, ktoré vyplývajú z rozdielnych pohľadov právnej vedy. Osobitne to platí vtedy, ak základom týchto právnou vedou skoro začatých, no judikatúrou a legislatívou stále neuzavretých diskusií sú obdobím vzniku a obsahom nepreviazané právne normy relatívne oddelených systémov či už hmotného práva na strane jednej alebo procesného práva na strane druhej alebo exekučného (civilného procesného práva) na strane jednej a konkurzného práva na strane druhej. 18. Potreba naznačenia systematického riešenia problému, ktorý vyplynul z ústavnej sťažnosti sťažovateľa, je asi nevyhnutným predpokladom na to, aby sa táto diskusia posunula smerom k…
Financovanie kúpy nehnuteľnosti je často zabezpečené hypotekárnym úverom. Finančná kríza môže viesť k dražbe nehnuteľnosti, čo je efektívne riešenie krízovej situácie dlžníka.
Kúpa nehnuteľnosti na dobrovoľnej alebo exekučnej dražbe nie je bežná, hoci predstavuje cenové zvýhodnenie. Dobrovoľná dražba je však kontroverzný inštitút pre možný nesúlad s ústavným právom (právo na ochranu obydlia a vlastnícke právo).
Dobrovoľnú dražbu iniciujú záložní veritelia (banky, spoločenstvá vlastníkov, správcovia bytových domov) na výkon záložného práva. Na dražbe môže speňažovať majetok aj samotný vlastník, konkurzný správca a iní záložní veritelia. Dražba je súčasť výkonu zmluvného alebo zákonného záložného práva.
Záložní veritelia (banky) vykonávajú zmluvné záložné právo, spoločenstvá vlastníkov a správcovia zákonné záložné právo. Domáhanie sa zaplatenia pohľadávky súdnou cestou je zdĺhavé a nákladné. Byty sú likvidné a ľahko zobchodovateľné, preto záujem realitných investorov sa obracia na dražby bytov. V súčasnosti je viac dobrovoľných dražieb bytov ako exekučných. Navrhovateľ ani vydražiteľ nie sú povinní poskytnúť predchádzajúcemu vlastníkovi náhradné bývanie.
Pred účasťou na dražbe si treba preveriť byt a vykonať due diligence (posúdiť právne vady). Úspech dražby ovplyvňuje atraktivita nehnuteľnosti, dostupnosť informácií, vyhodnotenie rizík a skúsenosti vydražiteľa. Problémy nastávajú po vydražení bytu a zaplatení vydraženej sumy.
Pôvodný vlastník je povinný odovzdať byt vydražiteľovi bez zbytočných prieťahov. Ak sa odmieta vysťahovať, vydražiteľ sa môže domáhať vypratania súdnou cestou. Takíto majitelia často maria dražbu (neumožňujú ohodnotenie bytu, obhliadky, vyhrážajú sa záujemcom). Nízky výťažok z dražby znižuje pohľadávku záložného veriteľa dlžníka (bývalého majiteľa), ktorý je aj naďalej povinný splácať svoje dlhy.
Vydražiteľ by mal riešiť prehlásenie dodávok energií, prihlásenie sa správcovi a úhrady preddavkov. Pôvodného vlastníka treba písomne upozorniť na vypratanie bytu. Komplikácie môžu nastať pri nájomnej zmluve s nájomcami alebo vecnom bremene doživotného užívania.
Bývalí vlastníci sa môžu domáhať neplatnosti dražby na súde do troch mesiacov odo dňa príklepu (pre neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ZoDD).
Záujemca o dražbu by mal zistiť, či neexistujú súdne spory o určenie vlastníckeho práva k bytu alebo sporu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. V dobrovoľnej dražbe nemožno nadobudnúť vec od nevlastníka. Je nevyhnutné posúdiť, či navrhovateľ dražby vykonáva prednostné alebo neprednostné záložné právo.
Pri výkone neprednostného záložného práva (záložné právo, ktoré je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv po prednostnom záložnom veriteľovi), prednostné záložné právo ostane viaznuť na byte. Vydražiteľ nevstupuje do „dlhov“ predchádzajúceho vlastníka, ale musí strpieť výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom.
Ak záložný veriteľ, ktorý bol navrhovateľom dražby, mal postavenie prednostného záložného veriteľa, vykonaním dražby sa byt prevedie na vydražiteľa nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov, a teda vykonaním prednostného záložného práva ostatné záložné práva zaniknú.
Banka (prednostný záložný veriteľ) evidovaná na liste vlastníctva ako v 1. poradí navrhne dražbu, byt sa vydraží, podľa § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka sa vykonaním dražby byt prevedie nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Správca alebo spoločenstvo vlastníkov pritom výslovne uvedie, že v prípade neuhradenia určitej sumy budú nútení pristúpiť k výkonu záložného práva a záverom takéhoto postupu je aj možný výkon dražby nehnuteľnosti. Bezprostrednosť hrozby výkonu záložného práva sa umocní následne momentom, kedy je vydražiteľovi oznámené začatie výkonu (zákonného) záložného práva zo strany správcu alebo spoločenstva vlastníkov.
Mnohí správcovia a niektorí dražobníci zastávajú právny názor, že časovým momentom vzniku zákonného záložného práva k bytu podľa § 15 ZoVB je nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prvým vlastníkom, resp. moment zápisu zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností.
Ustanovenie § 15 ods. 1 ZoVB výslovne ustanovuje, že predmetom záložného práva sú pohľadávky „vzniknuté“, t.j. záložné právo nemôže vzniknúť skôr, ako vznikne pohľadávka zabezpečovaná zákonným záložným právom. V danom prípade nemožno poukazovať na ustanovenie § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože toto ustanovenie upravuje zmluvné a nie zákonné záložné právo.
Pre lepšie pochopenie problematiky prednostného záložného veriteľa a jeho postavenia v konkurze je potrebné si zadefinovať základné pojmy a princípy záložného práva.
Záložné právo je vecné právo, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa (záložného veriteľa) tým, že mu dáva právo uspokojiť sa z hodnoty zálohu (predmetu záložného práva), ak dlžník (záložca) svoj dlh riadne a včas nesplní.
Predmetom záložného práva môže byť hnuteľná vec, nehnuteľnosť, pohľadávka, iné majetkové právo alebo podnik. Dôležité je, aby bol záloh dostatočne identifikovateľný a aby jeho hodnota umožňovala uspokojenie pohľadávky.
Záložné právo zaniká najmä:
Ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas, má záložný veriteľ právo na výkon záložného práva. Spôsob výkonu záložného práva závisí od dohody medzi záložcom a záložným veriteľom alebo od zákonných ustanovení. Najčastejšie spôsoby výkonu záložného práva sú:
Ak je na jednom predmete zriadených viacero záložných práv, rozhoduje o poradí ich uspokojenia čas vzniku záložného práva (princíp priority). Záložné právo, ktoré vzniklo skôr, má prednosť pred záložným právom, ktoré vzniklo neskôr. Záložní veritelia sa však môžu dohodnúť na inom poradí uspokojenia.
tags: #prednostný #záložný #veriteľ #definícia