Polovičný úväzok a podmienky vyplácania PN: Komplexný prehľad

Skrátený pracovný úväzok sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Avšak, práca na polovičný úväzok má svoje špecifiká, najmä v oblasti sociálneho poistenia. Tento článok sa zameriava na aspekty sociálneho poistenia pri práci na polovičný úväzok na Slovensku, vrátane nároku na nemocenské dávky (PN), materskú dovolenku, dovolenku a ďalšie benefity.

Definícia a charakteristika skráteného pracovného úväzku

Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.

Na Slovensku pracuje na skrátený, najčastejšie polovičný pracovný úväzok, podľa Eurostatu približne 4% zamestnancov. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.

Mzda a odvody pri skrátenom úväzku

Zamestnanecovi na skrátený úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Konkrétny príklad vyplácania mzdy zamestnancom pracujúcim na skrátený úväzok je nasledovný:

Spoločnosť zamestnáva troch zamestnancov, ktorí všetci pracujú na trvalý pracovný pomer. Zamestnanec č.1 pracuje na plný pracovný úväzok (8 hodinový), zamestnanec č. 2 pracuje na 3/4 pracovný úväzok (6 hodinový) a zamestnanec č.3 na polovičný pracovný úväzok (4 hodinový). Ak je mesačná mzda zamestnanca pracujúceho na plný pracovný úväzok stanovená na sumu 800 EUR/mes., tak zamestnancovi č.2, ktorý pracuje na 3/4 pracovný úväzok bude vyplatených 600 EUR/mes. a zamestnancovi č.3, ktorý pracuje na polovičný pracovný úväzok bude vyplatená presná polovica, čo je 400 EUR/mes.

Prečítajte si tiež: Polovičný invalidný dôchodok: Postup a kritériá

Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. Od tohto roka musia zamestnanci na krátkom pracovnom úväzku platiť vyššie zdravotné odvody. Ešte vlani ich odvádzali zo svojich skutočných príjmov. Tento rok už musia platiť zdravotné odvody najmenej z minimálneho vymeriavacieho základu, vypočítaného zo sumy životného minima (234,42 eura). Ak by pritom vypočítaný odvod nedosiahol túto sumu, rozdiel by musel doplatiť len zamestnanec, nie zamestnávateľ. Minimálne zdravotné odvody nemusia platiť napríklad zamestnanci, ktorí sú zároveň poistencami štátu, osobou so zdravotným postihnutím či vyhlásení za nezvestných.

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Teda na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Ak je osoba nie je v čase, kedy je na 1 deň prihlásená kódom 2Y ako zamestnanec napr. zároveň zamestnaná u iného zamestnávateľa, nie je SZČO, nie je poistencom štátu, osobou so zdravotným postihnutím, potom sa na túto osobu pravidlá o minimálnom preddavku vzťahujú. Ak bude za zamestnanca pokladaný celých 31 dní (resp. 30, resp. 28), príjem bude mať nulu a nesplní podmienky podľa § 16a ods.

V prípade ak je zamestnanec zároveň poistencom štátu podľa §11 ods. 7 a 8 zákona č. 580/2004 Z. z. tak sa neho vzťahuje výnimka z minimálneho preddavku zamestnanca ( a rovnako aj výnimka z minimálneho poistného zamestnanca v rámci RZ - vid §13b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. Ak zamestnanec podpísal zamestnávateľovi oznámenie o neuplatnení dopočtu do minimálneho preddavku, potom platí preddavky z reálne dosiahnutých príjmov v danom mesiaci, v RZ sa uplatňuje minimálne poistné pričom sa zohľadňujú výnimky z minimálneho poistného (§13b ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.

Podpísané oznámenie na uplatnenie OP na mesačnej báze sa pre zamestnanca oplatí iba pri príjme cca 330,-eur/mesiac, nakoľko celková suma odvedeného preddavku za spoločnosť za mesiac, kryje celú sumu minimálneho preddavku a v RZZP nevznikne zamestnancovi nedoplatok ?

Prečítajte si tiež: Polovičný úväzok a dôchodok na Slovensku

Aj na takého zamestnanca sa vzťahuje minimálny preddavok, avšak len jeho alikvótna časť pripadajúca na dni kedy nebol zároveň považovaný za poistenca štátu z titulu poberania náhrady príjmu a nemocenského (§11 ods. 7 písm. m) bod 1 zákona č. 580/2004 Z.

Vplyv skráteného úväzku na dôchodok

Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku.

Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.

Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému. Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.

Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu. Príklad: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur.

Prečítajte si tiež: Informácie o príspevku na auto

Dovolenka a skrátený úväzok

Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.

Nemocenské dávky (PN) a skrátený úväzok

Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.

Aj zamestnanec pracujúci na polovičný úväzok má právo na náhradu mzdy za čas strávený na vyšetrení u lekára, ošetrení, očkovacích činnostiach a pri čerpaní nemocenských dávok, ak sa to nedalo zrealizovať mimo pracovného času. Právny rámec poskytuje zamestnancom právo na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, za predpokladu, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo ich pracovného času.

Materská dovolenka a skrátený úväzok

Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.

Ďalšie benefity a skrátený úväzok

Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.

Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút.

Podnikanie popri skrátenom úväzku

Ak sa ako zamestnanec rozhodnete založiť si popri práci aj živnosť, tak podľa Zákonníka práce platí, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

Ak by ste sa rozhodli podnikať (aj popri TTP), nevzniká Vám hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti. Táto povinnosť sa posudzuje k 1.7. (resp. 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. To znamená, ak by ste začali podnikateľskú činnosť vykonávať v priebehu roka 2022, povinnosť platenia odvodov na sociálne poistenie sa bude posudzovať k 1.7.2023 (resp. k 1.10.2023 ak by ste podali odklad) na základe daňového priznania za rok 2022. Ak by Vaše podnikateľské príjmy za rok 2022 presiahli hranicu 7266€, začínali by ste platiť odvody od júla/októbra 2023, inak nie. Príjem sa testuje každý rok a ak je nižší, odvody do Sociálnej poisťovne neplatíte. V opačnom prípade by Vám Sociálna poisťovňa odvody vypočítala podľa podaného daňového priznania. V roku 2023 pôjde o sumu 200,72€.

Preddavky do zdravotnej poisťovne popri súbehu s TTP pri začiatku podnikania neplatíte, odporúčam si ich platiť v dobrovoľnej výške, aby ste nemali prípadný vysoký nedoplatok. Po podaní daňového priznania Vám zdravotná poisťovňa prepočíta Vaše podnikateľské príjmy, vypočíta celkové odvody a odpočíta Vami zaplatené preddavky. Po prvom roku podnikania Vám už zdravotná poisťovňa vypočíta mesačné preddavky podľa príjmov z daňového priznania.

Od svojich príjmov si môžete odpočítať paušálne alebo reálne výdavky (náklady). Môžete si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manžela či dôchodkové sporenie, daň znížiť o daňový bonus na deti, ak si ich neuplatňujete priamo v TPP. Resp. sa ešte raz všetky nároky prepočítajú. Pri živnosti si musíte podávať elektronicky daňové priznanie k dani z príjmov typ B, kde sa uvedú všetky príjmy aj zo živnosti aj s TPP.

Podpora v čase skrátenej práce

Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje na zamestnanca, ktorý je so zamestnávateľom v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, a to bez ohľadu na dĺžku a rozvrhnutie pracovného času. Doba, na akú je pracovný pomer uzavretý, nie je pre poskytnutie podpory rozhodujúca, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky. Zamestnávateľ je však povinný zachovať pracovné miesto najmenej 2 mesiace po skončení mesiaca, za ktorý mu bola poskytnutá podpora.

Podpora v čase skrátenej práce sa poskytuje len na zamestnanca, ktorý je so zamestnávateľom v pracovnom pomere. Ak je žiadateľ zamestnávateľom na účely zákona o sociálnom poistení, zamestnáva svojho zamestnanca v pracovnom pomere (nie napr. v štátnej službe, na dohodu apod.) a spĺňa podmienky poskytnutia podpory, môže o podporu požiadať.

Ak má zamestnávateľ časti (prevádzkareň, organizačná zložka), ktoré nie sú zamestnávateľom, obmedzenie činnosti sa určuje v každej z nich samostatne. Ak má zamestnávateľ časť, ktorá je zamestnávateľom, žiadosť podáva sama za seba. Určenie obmedzenia činnosti zamestnávateľa vychádza z počtu zamestnancov takto určeného zamestnávateľa.

V prípade vonkajšieho faktora, ktorý je iný ako mimoriadna situácia, výnimočný, núdzový stav alebo mimoriadna okolnosť, o podpore rozhoduje osobitná komisia ústredia práce. Podpora sa poskytuje na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní.

Ak zamestnávateľ požiada o poskytnutie podpory, je povinný poskytnúť zamestnancovi za čas trvania prekážky náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi vyplatiť nižšiu sumu.

Systém poskytovania podpory v čase skrátenej práce je zavedený ako stály, stabilný, predvídateľný a zákonom garantovaný nástroj pasívnej politiky trhu práce. Predstavuje právne nárokovú podporu, ktorá je účelovo určená na náhradu mzdy zamestnanca v čase skrátenej práce.

Poskytovanie podpory sa nebude realizovať obdobne, ako to bolo v prípade Prvej pomoci. Podpora sa poskytuje zamestnávateľovi, ktorý požiada o poskytnutie podpory najneskôr do 10. dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý žiada o podporu. Podpora v čase skrátenej práce sa zamestnávateľovi poskytuje za kalendárny mesiac, a to v úhrne najviac 6 mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.

Podpora sa poskytuje na pracovné miesto zamestnanca, ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10% ustanoveného týždenného pracovného času. Táto podmienka je splnená ak zamestnanec v kalendárnom týždni dosiahne počet hodín na prekážke najmenej 10% z ustanoveného týždenného pracovného času.

Dávky v nezamestnanosti a skrátený úväzok

Na poskytnutie dávky v nezamestnanosti je potrebné splnenie podmienky účasti na poistení v nezamestnanosti. Hlavnou podmienkou je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní). Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov. Limitovaná je len maximálna dávka v nezamestnanosti a to od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci.

Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili.

Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.

Vo všeobecnosti poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

tags: #polovičný #úväzok #a #vyplácanie #PN #podmienky