Príspevok na bývanie ako súčasť pomoci v hmotnej núdzi: Legislatívny rámec a aktuálne zmeny

Príspevok na bývanie zohráva kľúčovú úlohu v systéme sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, pretože pomáha zmierňovať dopady bytovej núdze na osoby a domácnosti s nízkymi príjmami. Tento príspevok je jedným z nástrojov, ktorými štát reaguje na problém zníženej dostupnosti primeraného bývania pre ekonomicky znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Cieľom príspevku je čiastočne pokryť náklady spojené s bývaním.

Kto má nárok na príspevok na bývanie?

Nárok na príspevok na bývanie má osoba alebo domácnosť, ktorá sa nachádza v hmotnej núdzi. To znamená, že príjem domácnosti nedosahuje životné minimum a zároveň nemá dostatočný majetok, ktorý by mohol pokryť základné životné potreby. Posúdenie hmotnej núdze sa vykonáva na základe príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov všetkých členov domácnosti.

Právny rámec pomoci v hmotnej núdzi

Právne vzťahy súvisiace s poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Tento zákon definuje hmotnú núdzu ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov.

Je dôležité zdôrazniť, že samotná existencia hmotnej núdze automaticky neznamená nárok na poskytnutie pomoci. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje len do výšky nárokov stanovených zákonom, nie do sumy životného minima. Zákon rozlišuje medzi plnoletými fyzickými osobami a fyzickými osobami.

Započítavanie príjmov

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci sa započítavajú príjmy všetkých členov domácnosti. Príjem je definovaný ako príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon však stanovuje aj výnimky, teda príjmy, ktoré sa nepovažujú za príjem (napr. 25% z materského, invalidného dôchodku, prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa, suma výživného určená na tvorbu úspor).

Prečítajte si tiež: Seniori v Banskej Bystrici a pomoc

Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Valorizácia súm

Sumy dávky a príspevkov, ktoré platia k 31. decembru kalendárneho roka, sa každoročne upravujú k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.

Povinnosti osôb v hmotnej núdzi

Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“ za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania. Dávka sa znižuje, ak osoba nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietla ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietla nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo sa nedostavila na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov sa člen domácnosti nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

Ďalšie formy pomoci

Okrem dávky v hmotnej núdzi a príspevku na bývanie existujú aj ďalšie formy pomoci:

Prečítajte si tiež: Príspevok na prvú pomoc: podmienky a postup

• Ochranný príspevok: Je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
• Aktivačný príspevok: Je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
• Jednorazová dávka: Poskytuje ju obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Formy poskytovania pomoci

Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.

Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi a jej dopady

Poslanecký návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny prináša adresnejšiu pomoc pre väčší počet domácností v hmotnej núdzi, ktoré majú nárok na príspevok na bývanie. Rozšírený príspevok na bývanie nadobudne účinnosť 15. Súčasťou schváleného návrhu je aj predsunutá mimoriadna valorizácia súm pomoci v hmotnej núdzi, a to z pôvodne stanoveného 1. januára na 1.

Cieľom novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi (zákon č. 417/2013 Z. z.) je zlepšiť adresnosť a účinnosť pomoci pre osoby v hmotnej núdzi. Najzásadnejšou zmenou je diferenciácia súm príspevku na bývanie, a to od 1 až po 5 a viac členov žijúcich v domácnosti. Doteraz platilo, že príspevok na bývanie bol stanovený buď pre jednotlivca alebo pre domácnosť s viacerými členmi, teda maximálne v 2 úrovniach. Jeho rozšírenie na päť úrovní spoločne s navýšením príspevku na bývanie je jedno z nevyhnutných opatrení v aktuálnej sociálno-ekonomickej situácii. Súčasťou novely zákona je aj jednorazové mimoriadne predsunutie valorizácie súm pomoci v hmotnej núdzi na 1. októbra 2023.

Prečítajte si tiež: Pomoc ženám zažívajúcim násilie

tags: #pomoc #v #hmotnej #núdzi #príspevok #na