
Svätá spoveď a sväté prijímanie tvoria základ kresťanskej výchovy. Pravidelná spoveď pomáha udržiavať dušu čistú a pripravenú na prijatie Božieho milosrdenstva. Zriedkavá spoveď môže viesť k zanedbaniu duchovného života a znetvoreniu duše. Dôležité je nielen spovedať sa často, ale aj usilovať sa o zanechanie hriechov. Lepšie je nespovedať sa vôbec, ako sa spovedať zle.
Mnoho kresťanov sa spovedá, avšak nie vždy s náležitou prípravou. Diabol drží človeka v otroctve prostredníctvom troch hlavných prekážok: nedostatočnej úprimnosti, nedostatočnej ľútosti a slabého predsavzatia. Hanba a strach často vedú k zamlčaniu hriechov. Je však dôležité si uvedomiť, že spovedník obdivuje dôveru kajúcnika, miluje ho a váži si ho.
Odporúča sa vybrať si stáleho spovedníka a nemeniť ho bez vážnej príčiny. Pravidelná mesačná spoveď u stáleho spovedníka umožňuje hlbšie duchovné vedenie. Dôležité je modliť sa za svojho spovedníka a riadiť sa jeho radami, uchovávať ich v pamäti od jednej spovede k druhej. Mnohí menia spovedníka, ale nerozhodnú sa zmeniť svoj život.
Nasledujúce kroky pomôžu pri príprave a priebehu svätej spovede:
Medzi neodpustiteľné hriechy patria napríklad:
Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku
Mnohí ani nevedia, že nemôžu ísť na svätú spoveď a sväté prijímanie od momentu, keď začali spolu bývať v jednej domácnosti. Prečo nemôžu ísť na spoveď? Lebo súčasťou svätej spovede je snaha naozaj sa polepšiť a zanechať hriešny spôsob života, a v tomto prípade sa do neho opäť vrátim. A ďalším problémom je verejné pohoršenie. Tí, ktorí vás poznajú, sa môžu pýtať: Ako je to možné, že oni žijú spolu bez manželstva a chodia aj na sväté prijímanie? Azda Boh - Cirkev zmenili svoje prikázania? Cirkev si nemôže svojvoľne vykladať Boží zákon. Ona ho má chrániť. A nestačí ani, že si povieš vo svojom vnútri - ja toto nepovažujem za hriech - človek nie je meradlom dobrého a zlého konania - meradlom pre nás je Boží zákon.
Opovážlivým spoliehaním sa na Božie milosrdenstvo sa prehrešuje ten, kto takto nejako uvažuje: "Bože, ja si budem hrešiť, koľko chcem, do toho sa mi nestaraj, ty mi to len všetko pekne na spovedi odpúšťaj." To je drzosť pred Bohom. Neprehrešuje sa ten, komu v rôznych okolnostiach hriechu napadne myšlienka - čo už, vyspovedám sa.
Nezanedbávam konanie dobra?
Pri nedávnom stretnutí vyzval pápež František preláta Opus Dei , aby naďalej zdôrazňoval význam sviatosti zmierenia. Otec Fergus O'Connor vo farnosti Panny Márie Kráľovnej Pokoja v Dubline, ktorá je zverená do pastoračnej starostlivosti Prelatúre Opus Dei, ponúka svojim farníkom jednoduchý a jasný grafický návod, ako presne pristúpiť k sviatosti zmierenia. Na druhej strane návodu je niekoľko otázok, ktoré môžu pomôcť veriacim vykonať si dobré spytovanie svedomia. Mnohí farníci pozitívne reagovali na túto iniciatívu a pomôcku aj využili pred spoveďou.
Otec Fergus odpovedá na niekoľko otázok o tejto iniciatíve.
Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok
V júni v roku 2012 sa konal v Írsku Medzinárodný eucharistický kongres na mieste, ktoré je blízko našej farnosti. Využili sme túto príležitosť na niektoré úpravy v kostole, v rámci ktorých sme inštalovali aj štyri nové spovednice. Snažili sme sa vybrať spovednice, ktoré vytvárajú atmosféru príjemného miesta, sú zvukotesné, aby aj ľudia s narušeným sluchom mohli rozprávať hlasnejšie s kňazom. Potom jeden ďalší kňaz z Opus Dei navrhol, že by sme mohli načrtnúť schému jednotlivých krokov pre dobrú spoveď. Tá myšlienka sa mi veľmi zapáčila.
Dnes už mnoho ľudí zabudlo, ako sa majú ísť vyspovedať, alebo sa to nikdy ani nenaučili. Tento návod im pomáha preklenúť obavy z neznámeho a ukazuje im, aké jednoduché je pokľaknúť a prosiť Boha o odpustenie.
Ako obzvlášť užitočný sa ukazuje pre mladých ľudí, vo veku od 15 do 35 rokov. Žiaľ, po birmovke mnohí z nich zabúdajú na to, že majú možnosť často spočinúť v tomto Pánovom milosrdnom objatí. Keď potom uvidia tento návod, poslúži to pre nich ako dobrý impulz.
Veľmi pozitívnu. Vďaka Pánu Bohu, vo farnosti Panny Márie Kráľovnej Pokoja chodí teraz na spoveď mnoho ľudí. Myslím, že je viacero faktorov, ktoré vysvetľujú každoročný sústavný nárast počtu spovedí. Na prvom mieste je fakt, že kňazi sú k dispozícii veriacim na svätú spoveď. 20 minút pred každou svätou omšou je v spovednici kňaz a zostáva tam až do konca svätej omše. V sobotu sú kňazi k dispozícii aj niekoľko hodín. Takáto informácia sa ústne rozšíri medzi veriacimi, ľudia vedia, že sa tu dá ísť bez problémov na spoveď, a že ich tam kňaz s radosťou očakáva. Mnohých ľudí dokáže povzbudiť aj to, keď vidia iných vychádzať zo spovednice s úsmevom.
A potom samozrejme, keď Duch Svätý pobáda dušu, aby sa navrátila k Bohu, získala odpustenie hriechov, aby znovu mohla žiť v radostnej blízkosti s Kristom, tento jednoduchý a jasný návod sa ukazuje byť ako veľká pomôcka. Okrem týchto návodov ponúka naša webová stránka aj ďalšie materiály , ktoré môžu uľahčiť ľuďom zmierenie s Bohom. Niektorí nás našli jednoducho, keď do Googla zadali ,,Spoveď Dublin". Privedie ich to na našu internetovú stránku s textami pápeža Františka a Benedikta XVI., týkajúcimi sa sviatosti zmierenia. Ponúkame im tiež texty na spytovanie svedomia, s konkrétnymi otázkami, ktoré im pomôžu duchovne sa pripraviť.
Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky
Jeden ,,formát" nemôže sadnúť každému. Máme otázky pre dospelých, dospievajúcich, pre deti. Tieto otázky pre spytovanie svedomia pomáhajú či už mladým, alebo starým, aby zvažovali rôzne oblasti, v ktorých možno urazili Boha a ublížili iným ľuďom, alebo aj samým sebe.
To najdôležitejšie však je ľútosť. Každá pomôcka pre spytovanie svedomia je akoby zrkadlo nastavené nášmu vlastnému životu. Snažíme sa zhodnotiť náš uplynulý život alebo jeho časť, zhodnotiť naše skutky, slová a myšlienky, naše celkové správanie. Pri tomto hodnotení nášho života nie je však dôležité, ako sa vidíme my, ale či je náš život taký, aký má a môže byť. Už vo Svätom písme Starého zákona máme napísaný návod na život, ktorý dáva sám Boh. Je to Desať prikázaní z hory Sinaj. Vo Svätom písme Nového zákona v Evanjeliu podľa Matúša čítame: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“… „Ak chceš vojsť do života zachovávaj prikázania!“ (porov. Mt 19, 16 - 17). Môj nebeský Otec mi cez túto sviatosť podáva ruku na zmierenie. Chcem naozaj vstúpiť do priateľstva s Bohom zrieknutím sa všetkého zla? Chcem sa očistiť od všetkých hriechov? Chcem aj ja odpustiť svojim blížnym, podľa slov Ježiša Krista: „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“ (Mt 6, 12)? Vykonal som skutok kajúcnosti, ktorý mi určil spovedník? Napravil, nahradil, ospravedlnil som sa za spôsobené duchovné i materiálne škody? Usiloval som sa plniť predsavzatia od predchádzajúcich spovedí?
Prvé z prikázaní obsahuje prikázanie viery, nádeje a lásky k Bohu, povinnosť pravej poklony a zákaz uctievať iných bohov. Prijímal som v poslušnosti Božie zjavenie? Veril som Svätému písmu a svätej Cirkvi, prostredníctvom ktorej aj dnes Boh vysvetľuje svoje zjavenie a odhaľuje pravdy viery? Počúval som pozorne Božie slovo? Vzdelával som sa v náboženských vedomostiach? Bol som ľahkomyseľný a nerozvážny vo vyjadreniach o svojej viere? Hanbil som sa vyznať svoju vieru prežehnaním sa, kresťanským pozdravom alebo verejným prihlásením sa k svojej cirkvi a obradu? Prestával som dúfať v Božiu pomoc a milosrdenstvo v duchovnom, ako aj v telesnom živote? Veril som, že mi chce Boh odpustiť všetky hriechy, alebo naopak som si myslel, že nepotrebujem Božiu pomoc a milosrdenstvo? Myslel som si, že sa nepotrebujem obrátiť, polepšiť, konať dobro, že ma Boh aj tak spasí? Bol som ľahostajný voči Božej dobrote? Bol som nevďačný voči Božej láske a neodplácal sa láskou za lásku? Bol som vlažný, povrchný a odmietal Boha ako prvého v svojom živote? Dával som prednosť stvoreným veciam pred Stvoriteľom? Upadal som do duchovnej znechutenosti? Modlil som sa často a pravidelne? Bola moja modlitba oslavná, ďakovná, odprosujúca za slabosti a hriechy alebo väčšinou len prosebná? Bol som ochotný zrieknuť sa nejakých časných dobier pre svojho Boha? Zachoval a dodržal som sľuby, ktoré som dal Bohu ako prejavy svojej vďačnosti, oddanosti, alebo ako záväzky za vypočuté prosby? Bránil som iným v prežívaní náboženského života? Bol som poverčivý? Veril som vešteniu, horoskopom, rôznym magickým úkonom? Pokúšal som Boha tak, že som chcel aby mi dokazoval svoju dobrotu, alebo všemohúcnosť plnením mojich túžob a mojej vôle? Pristúpil som k sviatostiam, zvlášť k Eucharistii s ťažkým hriechom? Zaobchádzal som dôstojne s posvätnými a posvätenými vecami? Správal som sa k Bohu zasväteným osobám a na posvätných miestach úctivo? Myslel som si, že si môžem sväté veci, zvlášť sviatosti, kúpiť, alebo som sa to aj pokúšal urobiť? Staral som sa o náboženský rast svojich detí? Napomínal a poučoval som tých, čo z akéhokoľvek dôvodu zastávali mylné učenie, alebo sa vyhlasovali za ateistov?
Druhé prikázanie obsahuje príkaz mať v úcte Pánovo meno. Používal som Božie meno, meno Božieho Syna Ježiša Krista, Bohorodičky Panny Márie alebo svätých s úctou? Vyjadroval som sa o nich s láskou? Používal som ich zbytočne, v zlozvyku, v hneve, v preklínaní? Volal som Boha za svedka vo falošnom sľube, alebo v krivej prísahe? Vnútorne alebo navonok som sa rúhal Bohu, Cirkvi, svätým alebo posvätným veciam? Odvolával som sa na Boha, aby som niekoho zviedol na zlo a hriech? Dal som svojim deťom dôstojné krstné mená? Usiloval som sa, ak som mohol, aby moji príbuzní a známi dávali svojim deťom dôstojné krstné mená? Konal som úkony prežehnania, poklony, modlitby, kresťanské pozdravy a pod. s úctou?
Tretie prikázanie pripomína povinnosť slávenia sviatočných dní. Bol som účastný na liturgických sláveniach v nedele a sviatočné dni, alebo som ich vynechal z lenivosti, ľahostajnosti? Prichádzal som včas na obrady Cirkvi? Bezdôvodne skôr som odchádzal a spôsoboval tak pohoršenie a zlý príklad? Zapájal som sa aktívne do týchto slávení spoločnou modlitbou, spevom, úkonmi prežehnania a poklony, počúvaním Božieho slova a pod.? Bol som svojím správaním, oblečením pri bohoslužbách na povzbudenie, či pohoršenie spoločenstvu veriacich? Zapájal som sa do duchovných aktivít vo svojej farnosti (spoločné náboženské akcie, púte, aktivita v náboženských spoločenstvách)? Zachoval som dostatočný odpočinok na zotavenie ducha i tela? Správne som využil voľný čas aj na pestovanie rodinného, kultúrneho, spoločenského a náboženského života? Doprial som aj iným odpočinok a to zvlášť vo sviatočné dni? Podporoval som priamo či nepriamo také praktiky, ktoré iným znemožňovali prežiť sviatočné dni v posväcovaní a odpočinku (nedeľné nákupy, spoločensko-kultúrne a športové akcie)?
Toto prikázanie ukazuje poriadok lásky. Boh chce, aby sme si po ňom ctili svojich rodičov a všetkých, ktorých Boh pre naše dobro obdaril svojou autoritou. Staral som sa o dobro svojho manželského partnera? Nútil som ho k nerovnoprávnym manželským zmluvám? Zodpovedne som pristupoval vo svojom manželstve k úlohe plodenia detí? Staral som sa o odovzdanie viery svojim deťom od najútlejšieho veku? Staral som sa o dobrú výchovu svojich detí a o ich dôstojné duchovné i materiálne zabezpečenie (náboženskú formáciu, vzdelanie, stravovanie, oblečenie, bývanie)? Považoval som deti za svoje vlastníctvo? Dával som dobrý príklad svojim deťom? Rozšíril som svoju službu lásky aj na ľudí vo svojom okolí, ktorí nemajú rodinné zázemie? Učil som takémuto charitatívnemu cíteniu aj svoje deti? Pestoval som dobré rodinné vzťahy aj so širším príbuzenstvom (súrodenecké vzťahy, strýkovia, tety, bratranci, sesternice)? Bol som vďačný rodičom za dar života a výchovy? Počúval som dobré rady a napomenutia svojich rodičov, učiteľov, vychovávateľov a predstavených? Správal som sa k rodičom, predstaveným úctivo? Zanedbal som povinnosť starostlivosti o dôstojný život svojich rodičov? Zanedbal som vďačnosť tým, prostredníctvom ktorých mi Boh doprial zrodenie a vzrast vo viere? Modlil som sa za svoje deti, svojich rodičov, cirkevných a občianskych predstavených? Podriadil som sa vrchnosti vo všetkom, čím chce zabezpečiť spoločné dobro, bezpečnosť a pokoj v spoločnosti? Spoluzodpovednosť za spoločenstvo vyžaduje povinnosť platenia daní, uplatňovania volebného práva a obrany vlasti.
V tomto prikázaní nám Boh predstavuje ľudský život ako posvätný dar. Pripomína nám povinnosť rešpektovať ho a chrániť od samého začiatku, až po ukončenie pozemskej existencie. Prejavoval som vďačnosť Bohu za dar života a staral sa správne ho užívať? Zachoval som potrebnú starostlivosť o telo a zdravie, tak duchovné ako aj telesné? Odkladal som sviatostné zmierenie v stave smrteľného hriechu a tak som riskoval stratu blaženej večnosti? Odkladal som návštevu lekára pri prejavení sa zdravotných ťažkostí? Dodržal som potrebnú hygienu, spánok, odpočinok, pravidelnú výživu, predpísanú liečbu a potrebnú rehabilitáciu? Chránil som svoj život, alebo som ho poškodzoval a ohrozoval fajčením, nemiernym jedením, pitím a užívaním omamných látok a drog? Ohrozoval som svoj život aj životy iných nedodržiavaním dopravných predpisov a zanedbanou starostlivosťou o technický stav svojho dopravného prostriedku? Pohŕdal som darom života tak, že som uvažoval o úmyselnom sebazmrzačení alebo o ukončení svojho života násilným spôsobom, o samovražde? Zmrzačil som svoje telo a pohŕdal darom života tak, že som nechal vykonať na sebe sterilizáciu alebo nepotrebnú amputáciu? Preháňal som kult svojho tela zbožňovaním svojej telesnej dokonalosti a športových úspechov? Prechovával som v srdci hnev, nenávisť, závisť alebo iné zlé pohnútky voči blížnemu, alebo nechcel som odpustiť a tak som duchovne niekoho trápil? Uberal som na kvalite života svojich blížnych svojou nedbanlivosťou, lenivosťou, ľahostajnosťou, nevšímavosťou alebo zanedbávaním dobra? Pohrdol som počatým životom a dal som vykonať, alebo som nahovoril, alebo vykonal, alebo spolupracoval na potrate? Používal som, alebo nútil používať, alebo doporučoval také prostriedky antikoncepcie, ktoré priamo zabíjajú počatý život? Ovládol som svoj hnev alebo som sa pobil? V hneve, z vypočítavosti, úmyselne, či z nedbanlivosti som ublížil na zdraví inej osobe, alebo spôsobil smrť? Navádzal som na fajčenie, pitie alkoholu alebo užívanie iných omamných látok, drog iné osoby, zvlášť mladistvých či deti? Podporoval som, či súhlasil s myšlienkami ponúkajúcimi eutanáziu (súhlas s úmyselným usmrtením, ukončením života starých, chorých, telesne alebo mentálne postihnutých ľudí)? Podporoval som, či súhlasil s myšlienkami rasizmu, terorizmu, vojny alebo iného násilia?
#