Starostlivosť o deti po rozchode rodičov: Sprievodca pre rodičov a opatrovníkov

Rozvod alebo rozchod rodičov je náročná životná situácia, ktorá si vyžaduje citlivý prístup a zodpovedné riešenie otázok týkajúcich sa starostlivosti o spoločné maloleté deti. Slovenský právny poriadok, konkrétne Zákon o rodine, upravuje rôzne formy starostlivosti o deti po rozvode, pričom prvoradým hľadiskom je vždy záujem maloletého dieťaťa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o jednotlivých aspektoch starostlivosti o deti, s cieľom uľahčiť rodičom orientáciu v tejto zložitej problematike.

Rozvod a úprava práv a povinností k maloletým deťom

Jedným zo spôsobov zániku manželstva je rozvod. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti, súd v konaní o rozvod manželstva zároveň upraví pomery manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti, kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, prípadne schváli dohodu rodičov o výške výživného. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Ak by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť. V prípade, ak by dieťa nadobudlo plnoletosť po právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností, nezaniká automaticky celý výrok obsiahnutý v súdnom rozhodnutí, zaniká len účinnosť výroku o zverení do osobnej starostlivosti. Ostatné rodičovské práva a povinnosti ostávajú zachované.

Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. Pokiaľ je matka počas konania o rozvod manželstva tehotná, a to bez ohľadu na štádium tehotenstva, nemôže súd vydať rozsudok, ktorý by sa vzťahoval aj na nenarodené dieťa, pretože nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, teda právnu subjektivitu, ktorú nadobudne až narodením.

Formy starostlivosti o deti po rozvode

Zákon o rodine upravuje tri základné formy starostlivosti o deti po rozvode:

• Osobná starostlivosť jedného z rodičov (výlučná starostlivosť): Súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých alebo súdom určených časoch stretávať.
• Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov: Súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ide o situáciu, keď dieťa žije striedavo s jedným a druhým rodičom v pravidelných časových úsekoch. Frekvencia osobnej starostlivosti môže byť rôzna, všetko závisí na dohode rodičov.
• Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov: Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov iba na základe ich dohody. Ide o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti.

Všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Kvalifikácia a legislatíva pre sociálnych pracovníkov

Striedavá osobná starostlivosť: Podrobnejší pohľad

Inštitút striedavej starostlivosti je v právnom poriadku Slovenskej republiky pomerne novým inštitútom, ktorý bol zavedený až novelou z roku 2010. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Doba zverenia do osobnej starostlivosti u oboch rodičov je presne určená a nemusí mať u oboch rodičov rovnaké trvanie. Keďže zákon dobu zverenia nezakotvuje, je určená rozhodnutím súdu resp. dohodou rodičov.

Podmienky pre nariadenie striedavej starostlivosti

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. V týchto prípadoch je rozhodujúce skúmanie najlepšieho záujmu dieťaťa. V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa t.j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý.

Praktické aspekty striedavej starostlivosti

Z právneho hľadiska nie je možné vysloviť záver, ako optimálne nadstaviť striedavú starostlivosť. Je to skôr otázka psychologická. Doba, po ktorú dieťa trávi čas u každého z rodičov môže byť nastavená rôzne. V praxi pôjde najčastejšie o model 2-2-3-2-2-3 týždne. Nejde o príliš krátke ani o príliš dlhé intervaly, čo zabezpečuje plynulý prechod z jednej domácnosti do druhej. Nie je však vylúčené ani striedanie po mesiaci, po 14 dňoch. Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov.

Kedy nie je striedavá starostlivosť vhodná?

Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Dieťa by malo mať vzhľadom na svoj vek určitú mieru participácie v mimosporovom konaní, a preto sa javí ako vhodné, aby súd vypočul názor dieťaťa. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja. Z psychologického hľadiska nie je vhodná striedavá starostlivosť pri deťoch s poruchami správania sa, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Striedavá starostlivosť nie je vhodná ani v prípade vzdialených bydlísk rodičov, keby by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí. Pôjde najmä o prípady, ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť.

Prečítajte si tiež: Multifunkčná starostlivosť o vlasy Matrix

Spoločná osobná starostlivosť: Nová forma starostlivosti

Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi.

Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti.

Aj pri spoločnej starostlivosti rodičia môžu spísať dokument - rodičovskú dohodu, no táto nebude prenesená do výrokov rozhodnutia súdu. Túto dohodu si môžu časom sami meniť, prispôsobovať sa okolnostiam. Nemusia mať písomne špecifikované dokonca vôbec nič, dôležité je, že sa vedia jeden druhému prispôsobiť a spolupracovať. Dôležitá je istá miera stability, aby dieťa vedelo ako bude fungovať. V prípade spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné. O výživnom zákon uvádza, že buď bude určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Rozsudok bude krátky. Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa. Výhodou je, že rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti prispôsobovať a meniť.

Táto forma starostlivosti má najprísnejšie kritériá, pretože dohoda rodičov a priaznivé podmienky spolupráce rodičov (absencia konfliktov) sú nevyhnutnosťou. Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu.

Rodičovská dohoda: Alternatíva k súdnemu rozhodnutiu

Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Pokiaľ partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať, žiadny písomný dokument - rodičovskú dohodu. Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad sociálneho popisu

Rodičovskú dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Rodičovskú dohodu Zákon o rodine vždy uprednostňuje. Rozdiel medzi rodičovskou dohodu a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípade s odbornou pomocou a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť - napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie.

Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným. Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého.

Základné aspekty rodičovskej dohody

V rodičovskej dohode či v rozhodnutí súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo v rozsudku o rozvode by mali byť upravené 4 základné aspekty výkonu tzv. rodičovských práv a povinností:

1. STAROSTLIVOSŤ o maloleté dieťaťa - súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo do spoločnej starostlivosti oboch rodičov.
2. ZASTUPOVANIE maloletého dieťaťa - zvyčajne zastupujú dieťa obaja rodičia spoločne, resp. súd určí, ktorý z rodičov bude dieťa zastupovať.
3. VÝŽIVNÉ na maloleté dieťaťa - zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti).
4. STYK rodiča s maloletým dieťaťom - zvyčajne je právo kontaktu s dieťaťom určené vyslovene tomu rodičovi ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Určenie styku nie je povinné, pretože vyplýva priamo zo zákona. Možno tiež požiadať ponechať styk neurčený.

Sú aj ďalšie špecifické aspekty, ktoré možno podľa okolností zahrnúť do rodičovskej dohody či súdneho rozhodnutia, napr. úprava prázdnin, sviatkov, cestovania do zahraničia a pod.

Výlučná osobná starostlivosť: Práva a povinnosti rodičov

Ak je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.

Výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Rodičovské práva a povinnosti, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

Rozhodovanie o dieťati pri výlučnej starostlivosti

Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci.

Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd.

Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého: Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.

Zastupovanie a správa majetku dieťaťa pri výlučnej starostlivosti

Aj pri zastupovaní a správe majetku dieťaťa platí v podstate to isté, čo bolo uvedené vyššie. To znamená, že aj keď je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti rodiča, druhý rodič má stále právo dieťa tiež zastupovať a spravovať aj jeho majetok. O tom, že je rodič vylúčený zo zastupovania, či správy majetku, alebo celkovo rodičovských práv a povinností môže rozhodnúť len súd. Nie rodič, ktorému dieťa bolo zverené do výlučnej starostlivosti.

Rodičovské práva a povinnosti: Spoločné pre oboch rodičov

Byť rodičom je jedným z najnáročnejších, ale najkrajších a naplňujúcich zamestnaní. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a ich postavenie je rovnocenné. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Doba sa mení, aj otcovia chodia na materskú či rodičovskú dovolenku. Súdy vykonávajú dokazovanie, posudzujú okolnosti a rozhodujú tak, aby to bolo hlavne v najlepšom záujme dieťaťa.

Dávky a príspevky pri starostlivosti o deti

Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky.

Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa platí: „Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Zároveň zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa teda môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku.

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňový bonus suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak títo žijú spolu.

Starostlivosť o dieťa a jej formy

Starostlivosť o dieťa je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní jeho najlepšieho záujmu a práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Starostlivosť môže byť poskytovaná v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa alebo inou právnickou osobou, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu.

tags: #popis #rodica #starostlivost #o #deti