Poplatok za Záložné Právo na Obchodný Podiel: Podmienky a Postup

Úvod

Záložné právo na obchodný podiel predstavuje dôležitý nástroj zabezpečenia pohľadávok. V tomto článku sa zameriame na podmienky a postup zriadenia záložného práva na obchodný podiel, ako aj na práva a povinnosti zúčastnených strán.

Čo je Záložné Právo?

Zabezpečovacie prostriedky zmluvne uľahčia veriteľovi vymáhanie zmluvného záväzku, ak si dlžník nesplní svoju časť záväzku. Zabezpečovacími prostriedkami je tak veriteľovi umožnené okrem možnosti vymáhania záväzku súdnou cestou zvýšenie právnej istoty. Cieľom zabezpečovacích prostriedkov je „zabezpečiť“ splnenie pohľadávky veriteľa, a to posilnením jeho postavenia, a zároveň „motivovať“ dlžníka, aby platil svoje dlhy načas. Zabezpečovacie prostriedky vznikajú buď z dohody ako dvojstranného právneho úkonu (napr. zmluvná pokuta), alebo z jednostranného právneho úkonu (napr. písomné uznanie záväzku), alebo na základe zákona (napríklad zádržné právo k zásielke podľa ustanovenia § 628 Obchodného zákonníka).

Z pohľadu povahy majú zabezpečovacie prostriedky akcesorickú a subsidiárnu povahu. Zásada akcesority predstavuje závislosť zabezpečovacieho záväzku od zabezpečovaného záväzku. Zásada subsidiarity sa uplatní v prípade, ak hlavný záväzok nemožno realizovať a následne dochádza k uplatneniu vedľajšieho zabezpečovacieho záväzku, ktorý zabezpečuje iná osoba ako dlžník.

Subjekty Záložno-Právneho Vzťahu

Záložno-právny vzťah má svoje podstatné náležitosti a vlastnosti, ktoré ho odčleňujú od iných právnych vzťahov. Subjekty vyjadrujú účastníkov záložno-právneho vzťahu, ktorými sú:

• Veriteľ (záložný veriteľ): Subjekt, v prospech ktorého je záložné právo zriadené.
• Dlžník (záložný dlžník): Subjekt, ktorý uzavrel so záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva.
• Záložca: Subjekt, na ktorého majetku sa zriadilo záložné právo. Vo väčšine prípadov bude táto osoba totožná so záložným dlžníkom, s výnimkou niektorých prípadov.

Zriadiť záložné právo na svoj majetok môže ktokoľvek, ak má spôsobilosť platne prevádzať takéto majetkové hodnoty.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a koncesionárske poplatky

Predmet Záložno-Právneho Vzťahu

Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o zriadení záložného práva je určenie predmetu zmluvy. Predmetom záložno-právneho vzťahu je záloh, ktorý musí byť v zmluve určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu, alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť (§ 151b ods. 4 OZ). Záloh predstavuje časť majetku záložcu, ktorá slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa.

Druhy Vecí Ako Predmet Záložného Práva

Základné delenie vecí je po právnej stránke na veci hnuteľné a nehnuteľné. Toto delenie je dôležité z dôvodu rozličného prístupu ku zriadeniu a vzniku záložného práva, ale aj z dôvodu možnosti rozličného určenia vecí v zmluve o zriadení záložného práva. Nehnuteľné veci môžu byť určené iba jednotlivo, resp. individuálne (neexistujú 2 rovnaké nehnuteľnosti), zatiaľ čo hnuteľné veci sa môžu určiť jednotlivo ale aj druhovo.

Záložné právo sa môže zriadiť aj na časť určitej veci, resp. na spoluvlastnícky podiel k nej. Záložné právo sa môže zriadiť aj na nehmotný majetok, akým sú napr. peňažné pohľadávky, práva duševného vlastníctva (napr. patenty, práva na software), ale aj cenné papiere.

Záložné Právo na Pohľadávky

Mimoriadne zaujímavým predmetom záložných zmlúv bývajú pohľadávky, najmä tie z obchodného styku. Tie predstavujú v mnohých prípadoch podstatnú časť majetku podnikateľa, nakoľko ide o aktívum s pomerne vysokou likviditou a relatívne nízkym rizikom jeho znehodnotenia. Preto je často vhodné zriadiť záložné právo na súhrn podnikateľových pohľadávok voči jeho dlžníkom, prípadne aj na bankový účet, na ktorý sa inkasujú platby.

V prípade peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi založenej pohľadávky neexistuje žiadny právny účinok, pokým mu existencia záložného práva nebola oznámená. Toto oznámenie poddlžníkovi nie je síce podmienkou vzniku záložného práva, ale pokým nebol o tom upovedomený, môže poddlžník svoj dlh splatiť priamo dlžníkovi. Po upovedomení plní však poddlžník záložnému veriteľovi. Na rovnakom princípe funguje aj záložné právo na bankovom účte.

Prečítajte si tiež: Prehľad služieb v domovoch dôchodcov v Nitre

Obmedzenia Predmetu Záložného Práva

Existuje len veľmi málo obmedzení ohľadom majetkových hodnôt, na ktoré nie je možné zriadiť záložné právo. Pôjde napríklad o niektoré štátom vlastnené aktíva alebo veci uložené v sklade, ak bol na ne vydaný skladiskový záložný list. V ostatných prípadoch ostáva jedinou podmienkou už vyššie zmienená právna prevoditeľnosť veci. Ak je obmedzená právna prevoditeľnosť pred zriadením záložného práva, nemôže prísť prostredníctvom nej k zabezpečeniu.

Záložné Právo k Predmetom Duševného Vlastníctva

Záložné právo je tak možné zriadiť zmluvou napr. k predmetu duševného vlastníctva, ktoré sa týka napr. ochranných známok, patentov, úžitkových vzorov a dizajnu. Toto záložné právo vzniká dňom zápisu do príslušného registra vedeného Úradom priemyselného vlastníctva.

Záložné Právo k Bytom a Nebytovým Priestorom

Aj keď sa byty a nebytové priestory môžu javiť ako nehnuteľnosti, predstavujú samostatnú právnu kategóriu s vlastnou právnou úpravou. Pokiaľ ide o vznik záložného práva, tak jediné, čo ich s nehnuteľnosťami spája, je okamih, ktorý sa považuje za ich vznik. Týmto okamihom je ich registrácia, resp. zápis do katastra nehnuteľností. Napriek tomu, že reálne sú byty a nebytové priestory súčasťou určitého bytového domu, sú z hľadiska práva samostatnými predmetmi právnych vzťahov, ktoré sú schopné prevodu. Z tohto dôvodu predstavujú byty a nebytové priestory samostatnú kategóriu predmetov záložno-právnych vzťahov. Spolu s nimi sa záložné právo vzťahuje aj na ich príslušenstvo, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.

Záložné Právo na Podnik

Občiansky zákonník pripúšťa možnosť zriadiť záložné právo na celý podnik alebo aj na jeho časť. Záložný veriteľ má potom právo na výkon záložného práva predajom celého podniku alebo celej jeho časti, ale iba v tom prípade, ak bolo záložné právo registrované nielen na podnik ako celok, ale aj na jednotlivé jeho aktíva, ktoré si vyžadujú registráciu v osobitných registroch. Ak je záložné právo zriadené na podnik alebo jeho časť ako celok, musí byť táto skutočnosť uvedená v registri záložných práv. Pri zriaďovaní záložného práva na podnik alebo je časť, treba vychádzať z definície podniku, ktorú nám ponúka § 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník: „Podnikom sa … rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania.

Predmetom totižto nemusí byť iba samotný záloh podľa §151d ods.1 OZ ale aj jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, pričom riešenie ich právneho vzťahu k samotnému zálohu ako predmetu konkrétneho záložno-právneho vzťahu ponecháva v prvom rade na zmluvných stranách. V opačnom prípade zákon v 151d ods. 2 OZ ustanovuje, že „záložné právo sa vzťahu aj na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo … Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu.”

Prečítajte si tiež: Pochopte rozdiel medzi príspevkom a poplatkom

Práva a Povinnosti v Záložno-Právnom Vzťahu

Zriadenie záložného práva znamená pre subjekty z neho zaviazané a oprávnené, že po dobu jeho platnosti im prislúchajú určité práva a povinnosti, a to jednak voči zálohu, ako aj voči sebe navzájom a zároveň aj voči tretím osobám. Zákon stanovuje, ktoré práva a povinnosti sa vzťahujú na jednotlivé subjekty a to v závislosti od toho, či ide o posesórne alebo neposesórne záložné právo, resp. u koho sa záloh počas trvania záložného práva nachádza, no zároveň si môžu subjekty dojednať aj niektoré iné práva a povinnosti v záložnej zmluve, ktoré však nemôžu odporovať účelu záložného práva a zákonu.

V prípade obsahu záložno-právneho vzťahu je tiež potrebné odlišovať práva a povinnosti, ktoré sa viažu k záložnému právu pred splatnosťou alebo po splatnosti zabezpečenej pohľadávky, pretože k nadobudnutiu a výkonu práv, resp. splnenia povinností súvisiacich so záložným právom viažucim sa k splatnej zabezpečovanej pohľadávke nemusí vôbec prísť.

Nová úprava záložného práva zaviedla efektívny spôsob zriadenia záložného práva, ktorý nevyžaduje ku vzniku záložného práva odovzdania zálohu veriteľovi (alebo tretej osobe do úschovy), ale môže ostať v rukách záložcu a v jeho užívaní, nakoľko ku jeho vzniku postačuje registrácia v príslušnom registri. Ide o neposesórne záložné právo, ktoré síce bolo známe už neskôr, no novelou bolo rozšírené aj na hnuteľné veci.

V súlade s §151i ods. 1 OZ môže záložca užívať záloh takto vzniknutého záložného práva zvyčajným spôsob, avšak musí sa zdržať všetkého, čím by sa mohla znížiť hodnota zálohu, s výnimkou bežného opotrebenia. Záložca tak môže užívať nehnuteľnosť bez akýchkoľvek iných obmedzení, t.j. prenajať, vypožičať, zaťažiť ďalším záložným právom ako aj scudziť, avšak to len do okamihu, kedy mu bude doručené oznámenia o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l OZ. Potom môže záloh previesť na inú osobu len so súhlasom záložného veriteľa.

Založenie Spoločnosti s Ručením Obmedzeným (s.r.o.)

Legislatíva ohľadom založenia spoločnosti s.r.o. sa mení z roka na rok. Zápis novej spoločnosti s.r.o. je proces, ktorý si vyžaduje pozornosť a dodržiavanie platných právnych predpisov.

Obchodné Meno a Sídlo Spoločnosti

Obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa, takže nemôže byť používané iným subjektom. Dôležité je spomenúť, že napr. bodky v názve spoločnosti neodlišujú dva subjekty. Na odlíšenie obchodného mena právnickej osoby nestačí rozdielne označenie právnej formy. Súčasťou obchodného mena právnických osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu. Obchodné meno spoločnosti musí obsahovať označenie „spoločnosť s ručením obmedzeným“, postačí však skratka „spol. s r. o.“ alebo „s. r. Sídlo spoločnosti s.r.o. je adresa na ktorej firma oficiálne sídli, má tam menovku a poštovú schránku.

Zakladatelia a Spoločníci

Spoločnosť s.r.o. zakladajú tzv. zakladatelia - prví spoločníci, ktorí sú majiteľmi spoločnosti. Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom. Spoločník môže založiť aj len jeden spoločník (tzv. jediný spoločník), ktorý je tým pádom 100 % majiteľom spoločnosti. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Okrem nároku na podiel na zisku majú spoločníci práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti a tieto vykonávajú na valnom zhromaždení.

Konateľ

Štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Konateľ zastupuje spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám. Dôležité je, že konateľom spoločnosti nemôže byť fyzická osoba, ktorá je v čase vykonania zápisu do obchodného registra vedená ako povinný v registri poverení na vykonanie exekúcie. Je potrebné, aby konateľ súhlasil s ustanovením do funkcie konateľa. Preto je súčasťou návrhu na zápis do obchodného registra podpisový vzor konateľa s podpisovým vzorom vlastnoručne podpísaným v prítomnosti notára.

Zakladateľské Dokumenty

K návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. do Obchodného registra sa prikladajú povinné prílohy, tzv. zakladateľské dokumenty. Spoločenská zmluva, resp. zakladateľská listina je základným dokumentom spoločnosti s ručením obmedzeným. Sú v nej uvedené všetky podstatné náležitosti o spoločnosti s.r.o. Podľa ustanovenia § 60 ods. 4 obchodného zákonníka ide o písomné potvrdenie správcu vkladu o splatení vkladu alebo jeho časti jednotlivými spoločníkmi.

Podnikateľské Oprávnenie

K návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra sa prikladá listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania. V praxi sa najčastejšie stretávame s tým, že dané oprávnenie je „Osvedčenie o živnostenskom oprávnení“.

Návrh na Zápis do Obchodného Registra

Podanie návrhu na zápis spoločnosti s.r.o. do obchodného registra je nevyhnutnou súčasťou procesu zápisu novej spoločnosti s.r.o. do obchodného registra. Zákon definuje obsah zápisového formulára a spolu s návrhom sa podávajú aj povinné prílohy. Od 1.11.2018 je súčasťou návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra aj zápis konečných užívateľov výhod (KUV).

Registrácia Spoločnosti a Ďalšie Povinnosti

Po úspešnom založení s.r.o. a jej registrácii na príslušnom daňovom úrade nezabudnite na to, že všetky právnické osoby vrátane s.r.o. majú povinne zriadené elektronické schránky. Je preto vo vašom záujme, aby ste si hneď po zápise s.r.o. do OR zabezpečili ako konatelia s.r.o. prístup do e-schránky s.r.o.

tags: #poplatok #za #založné #právo #na #obchodný