
Článok sa zaoberá problematikou výmeny správcu konkurzu na základe rozhodnutia ďalšej schôdze veriteľov, s dôrazom na slovenskú legislatívu a judikatúru.
Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v konkurze je značne nevyhovujúca. Nedostatočná nosnosť a koherentnosť súčasnej legislatívy vyvolala potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní sa neukázala ako vhodná metóda novej právnej úpravy z hľadiska celkovej koncepcie insolvenčného systému. Preto sa pristúpilo k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Právna úprava konkurzu zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zákon vychádza z legislatívneho zámeru zákona o konkurze, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky. Cieľom je nastavenie rovnováhy medzi postavením strán pred konkurzom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty sa stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cena peňazí.
Pri tvorbe zákona sa vychádzalo z moderných konceptov insolvenčného práva, ktoré sa uplatňujú v Nemecku, Holandsku, Švédsku a Japonsku.
Existujú rôzne prístupy k insolvenčnému právu, ktoré možno rozdeliť do troch skupín:
Prečítajte si tiež: Výmena skúseností v starostlivosti o seniorov
Delenie právnych systémov na tzv. "anglo-americké" a "civilistické" je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.
Pozícia dlžníka v konkurze je na Slovensku v porovnaní s vyspelými krajinami veľmi slabá. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania je zanedbateľný. Dôvodom je aj snaha o oddlženie nevymožiteľných pohľadávok.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie, ktorá umožňuje podniku riešiť problémy v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania. Cieľom je dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov.
Navrhovaná právna úprava nemá dopad na štátny rozpočet a nemá ekonomický ani environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.
Právna úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad výmeny výťahov
Návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v Zelené knihe.
Konkurz je konanie, ktorého cieľom je speňažiť majetok dlžníka a rozdeliť výťažok medzi jeho veriteľov alebo vyriešiť jeho majetkové pomery iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.
Do konkurzu nemôžu byť vyhlásené štátne organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícií a fond ochrany vkladov. Dôvodom je, že za záväzky týchto osôb ručí alebo inak zodpovedá štát.
Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predlženie. Platobná neschopnosť je stav, keď dlžník nie je schopný plniť svoje splatné peňažné záväzky. Predlženie je stav, keď hodnota záväzkov dlžníka presahuje hodnotu jeho majetku.
Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. Dlžník je povinný riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.
Prečítajte si tiež: Všetko o výmene kolena a ZŤP
Alternatívou formálneho konkurzného konania je neformálna reštrukturalizácia. Cieľom je dosiahnuť uspokojenie veriteľov v čo najvyššej miere.
Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. veriteľ, ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu, že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Zákon upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, a to v prípade judikovaných pohľadávok.
V prvom rade by mal podať návrh dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. najlepšie zhodnotiť, kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojení v čo najvyššej miere. Vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku falošných záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súčasťou návrhu je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Veritelia musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul.
Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak túto povinnosť nedodrží, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať.
Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd prerušuje konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. Ak reštruktrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené.
Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia.
Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov odvolať a zvoliť iného.
Správca je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, v súlade so zákonom a v záujme veriteľov.
Reštrukturalizácia je proces, ktorého cieľom je ozdraviť podnik dlžníka a zachovať jeho prevádzku.
Súd povolí reštrukturalizáciu, ak je predpoklad, že je možné zachovať prevádzku podniku alebo jeho časti a že takto zachovanou prevádzkou bude súhrn prostriedkov na uspokojenie veriteľov vyšší, ako by tomu bolo v prípade konkurzného konania.
Po dobu reštrukturalizácie dlžník ani dlžníkov veriteľ nemôže navrhnúť konkurz.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie veriteľa PEMAX PLUS, s. r. o. proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým bol odmietnutý návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu.
Odvolací súd zistil, že okresný súd nesprávne posúdil vec, keďže nezohľadnil, že na poslednej schôdzi veriteľov nemal hlasovacie právo žiaden veriteľ. Z tohto dôvodu sa mohol počet hlasov všetkých veriteľov zvýšiť o 30 %, čo by umožnilo schôdzi veriteľov rozhodnúť o výmene správcu.
Na základe týchto zistení odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
tags: #vymena #spravcu #konkurzu #rozhodnutim #dalsej #schodze