Popretie pohľadávky veriteľom a podmienky oddlženia

Článok sa zaoberá problematikou popretia pohľadávky veriteľom v kontexte oddlženia, pričom analyzuje podmienky a dôsledky takéhoto konania. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o danej problematike s ohľadom na platnú legislatívu a relevantnú judikatúru.

Úvod do problematiky oddlženia

Dňa 1. marca nadobudla účinnosť nová právna úprava oddlženia fyzických osôb, ktorá je upravená v štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. Táto úprava zaviedla tri kategórie pohľadávok: bežné pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze alebo splátkovým kalendárom, pohľadávky vylúčené z uspokojenia, ktoré sa považujú za nevymáhateľné, a pohľadávky oddlžením nedotknuté.

Kategórie pohľadávok pri oddlžení

Zákonodarca v ustanoveniach §§ 166a - 166c insolvenčného zákona kategorizoval pohľadávky vo vzťahu k procesu osobného bankrotu nasledovne:

1. "Bežné" pohľadávky (§ 166a): S týmito pohľadávkami sa má narábať v štandardnom režime, t.j. majú byť zahrnuté do uspokojenia.

2. "Netolerované" pohľadávky (§ 166b): Tieto pohľadávky majú byť z uspokojenia v akejkoľvek podobe cielene vylúčené a zákonodarca ich kvalifikuje ako nevymáhateľné.

   Prečítajte si tiež: Popretie Pohľadávok: Detailný Rozbor

3. "Privilegované" pohľadávky (§ 166c): Tieto pohľadávky sú oddlžením nedotknuté, t.j. môžu byť vymáhané aj po oddlžení.

Dôsledky rozhodnutia súdu o oddlžení

Ak súd rozhodne o oddlžení (osobnom bankrote), t.j. vyhlási konkurz alebo určí splátkový kalendár, ide o dôvod na zastavenie konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania z dôvodu vyhlásenia osobného bankrotu rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor.

Zastavenie exekučného konania

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných do 31. marca rozhodoval exekučný súd podľa ustanovenia § 57 ods. 2 EP, ktorý umožňoval zastaviť exekúciu, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona, ktorým je v danom prípade § 167f ods. 2 a § 168b ods. 1 insolvenčného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu však nie je prípustné odvolanie.

Ak by exekučný súd posúdil vec tak, že vyhlásenie osobného bankrotu predstavuje prípad „neprípustnej exekúcie“ s poukazom na insolvenčný zákon, mohol by rozhodnúť podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP a súčasne exekučné konanie zastaviť. Proti tomuto rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP je v zmysle § 58 ods. 1 EP prípustné odvolanie.

V exekučných konaniach podľa predpisov účinných od 1. apríla, je príslušným exekučným orgánom na zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia osobného bankrotu priamo súdny exekútor, ktorý rozhoduje podľa § 61n ods. 1 písm. g) EP.

Prečítajte si tiež: Správca a popretie pohľadávok

Povinnosti exekučného orgánu

Exekučný orgán - tak exekučný súd, ako aj súdny exekútor - je povinný vykonať všetko potrebné tak, aby relevantne zistil, aký je charakter exekučne vymáhanej pohľadávky, t.j. či je jej vymáhanie procesom oddlženia dotknuté alebo nie. Dôrazne je nutné odmietnuť postup spočívajúci vo vydaní rozhodnutia o zastavení exekučného konania „bez ďalšieho“, t.j. bez toho, aby exekučný orgán zistil všetky relevantné skutočnosti.

Popieracie právo v konkurze

Zákonodarca (z neznámeho dôvodu) ustanovil „popieracie“ pravidlá výhradne pri konkurze. Pravidlo o popieraní pohľadávok prihlásených do konkurzu je normované v § 167l ods. 5 insolvenčného zákona, podľa ktorého prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť len iný prihlásený veriteľ. Popieracie právo (a ani povinnosť) tak nie je priznané správcovi a správca nemá vytvorený žiadny zákonný priestor. Rovnako vo vzťahu k dlžníkovi je nutné konštatovať, že ani jemu neprináleží popieracie právo.

Návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka

Ide o zakotvenie kontroly nepoctivého zámeru ex post proti zneužitiu inštitútu oddlženia, a to prostredníctvom veriteľskej aktivity v podobe podania návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetného návrhu má každý veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Veriteľ má právo domáhať sa zrušenia oddlženia v lehote šiestich rokov, ktorá začína plynúť od vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak súd príde k záveru, že dlžník nesledoval oddlžovacím konaním poctivý zámer, rozhodne o zrušení oddlženia. Hlavným účinkom právoplatného rozsudku o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka je skutočnosť, že pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť.

Ďalšie práva veriteľov

Veriteľovi zostáva nedotknuté právo v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa § 42a a § 42b OZ jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má takisto nedotknuté právo v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým bolo zriadené záložné právo, vecné bremeno alebo iná ťarcha na majetku dlžníka. Správca je povinný vykonať základné šetrenie pomerov dlžníka a rozsiahlejšie šetrenia ohľadom pomerov dlžníka vykoná správca len na základe podnetu veriteľa, pričom veriteľ má povinnosť uhradiť náklady tohto zisťovania.

Námietky veriteľov proti splátkovému kalendáru

Nezabezpečení veritelia môžu namietať proti 10% minimálnej výške vyššieho uspokojenia prostredníctvom splátkového kalendára oproti oddlžovaciemu konkurzu v zmysle § 168c ods. 5 ZKR. Každý veriteľ, ktorý môže byť splátkovým kalendárom dotknutý, má právo podať u správcu v lehote 90 dní námietku proti zverejnenému návrhu splátkového kalendára.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Modely oddlženia v Európe

V štátoch EÚ je možné rozlíšiť tri hlavné modely oddlženia: nordický, germánsky a románsky. Nordický model je založený na princípe dobrej viery/poctivého zámeru dlžníka. Germánsky model nelimituje prístup dlžníkov k možnosti oddlženia, avšak proces oddlženia sa riadi striktnými pravidlami súdom určeného platobného plánu. Anglo-americký model predpokladá, že po likvidácii dlžníkovho majetku dôjde k automatickému oddlženiu od všetkých zvyšných dlhov dlžníka bez ohľadu na to, aká výška peňažných prostriedkov bola reálne veriteľom určená na uspokojenie ich pohľadávok. Kontinentálny model kladie väčší dôraz na ochranu záujmov veriteľov a usiluje o to, aby sa dosiahlo najväčšie možné uspokojenie pohľadávok veriteľov v rámci konania o oddlžení.

Nedostatky súčasnej právnej úpravy oddlženia

Súčasná právna úprava oddlženia na Slovensku obsahuje prvky kombinácie právnej úpravy oddlženia v Dánsku a Francúzsku. Avšak, existujú aj kritické názory na súčasné nastavenie oddlženia. Podľa niektorých odborníkov je nastavenie ODK vykrivené a predstavuje obrovskú dieru v ochrane spotrebiteľa. Kritika sa týka najmä vylúčenia akéhokoľvek kontrolného mechanizmu, ktorý by nezávisle posúdil pohľadávky veriteľov.

tags: #popretie #pohľadávky #veriteľom #oddlženie #podmienky