Zdaňovanie zamestnanca poberajúceho starobný dôchodok

Tento článok sa zaoberá špecifikami zdaňovania zamestnanca, ktorý začal poberať starobný dôchodok, s dôrazom na zmeny v minimálnej mzde, mzdových príplatkoch, odmenách študentov na praxi a parametroch v sociálnom a zdravotnom poistení. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o daňových povinnostiach a možnostiach pre zamestnancov-dôchodcov.

Mzdové zvýhodnenia a minimálna mzda

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia (príplatky), ktorých minimálna výška je zákonom garantovaná. Táto výška závisí od sumy platnej minimálnej mzdy a určuje sa ako príslušné percento zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy. Nakoľko výška hodinovej minimálnej mzdy je od 1.1.2026 vo výške 5,259 €, zákonom garantované najnižšie sumy príplatkov boli pre rok 2026 zvýšené.

Dividendy a zdravotné poistenie

Dividenda je na účely zdravotného poistenia podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave), vyrovnací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] - pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. Osoby s majetkovou účasťou platia od 1.1.2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí. Dividendy za obdobie 1.1.2011 až 31.12.2012 poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného, percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %. Dividendy za obdobie 1.1.2013 až 31.12.2016 vyplatené od slovenskej spoločnosti podliehajú odvodu preddavku na ZP (t.j. výpočet poistného nie je raz ročne v ročnom zúčtovaní poistného) a platiteľom preddavku na ZP je slovenská spoločnosť, ktorá vypláca dividendu; od 1.1.2026 sa sadzba z týchto dividend zvýšila na 15% (pri výplate dividend do konca roka 2025 sa uplatňovala sadzba 14%).

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka (NČZD)

Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá nárok daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1.1.2021) alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období (pred 1.1.2021) a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane (t.j. vyššia ako 4 511,43 eur). Pokiaľ bol v roku 2021 váš základ dane nižší ako 19 936,22 eur máte nárok na NČZD vo výške 4 511,43 eur. Nezdaniteľnú časť základu dane je možné uplatniť len na tzv. príjmy z podnikania (napríklad. príjmy zo živnosti, príjmy z poľnohospodárskej výroby a pod. podľa § 6 ods. príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napríklad. príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, príjmy znalcov a pod. podľa § 6 ods.

Nezdaniteľné časti základu dane si nemôže uplatniť ten daňovník, ktorý v roku 2021 dosiahol tzv. „pasívne príjmy“ (napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods.

Prečítajte si tiež: Študentské dôchodkové poistenie: Sprievodca

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

Výška NČZD na manžela / manželku závisí od výšky základu dane daňovníka, ktorý si túto NČZD uplatňuje a od výšky vlastných príjmov manželského partnera (§11 ods.3 Zákona 595/2003). Treba ale dať pozor na to, ak mala manželka alebo manžel v priebehu roka príjem, o výšku tohto príjmu sa NČZD manželského partnera znižuje. Medzi takéto príjmy patrí príjem z pracovného pomeru, príjem z podnikania, materská a aj tehotenské.

• rozdiel medzi sumou 4 124,74 eur a vlastným príjmom manželky / manžela žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka / manžel mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 124,74 eur.
• rozdiel medzi sumou 13 620,22 a 1/4 základu dane daňovníka, ak manželka / manžel žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem. (Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku / manžela je nula).
• rozdiel medzi sumou 13 620,22 a 1/4 základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka / manžel mala vlastný príjem. (Ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku / manžela je nula).
• nula bez ohľadu na výšku príjmov manželky / manžela. Započítava sa sem akýkoľvek príjem (aj keď je od dane oslobodený).

NČZD na manželku / manžela je možné uplatniť iba od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§5) a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§6, ods. 1 a 2) alebo z ich úhrnu - t.j. z tzv. NČZD na manželku / manžela nie je možné uplatniť na príjmy z prenájmu (§6, ods. 3), na príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (§6, ods.4) ak nepatria do príjmov podľa §6, ods. 2 písm.

Nezdaniteľná časť základu dane na DDS (doplnkové dôchodkové sporenie) - III. pilier

Pokiaľ ste v roku 2021 platili príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013, alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu môžete si uplatniť zníženie základu dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (tzv. III. pilier). V prípade, ak spĺňate tieto obidve podmienky, môžete si uplatniť zníženie základu dane o preukázateľne zaplatenú sumu (maximálne do výšky 180 eur za rok). Toto zníženie základu dane si môžete uplatniť len zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§5) alebo z príjmov z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti (§6, ods.

Progresívne zdaňovanie a sadzby dane

Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich záviselo od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €.

Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%. Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v

Prečítajte si tiež: Možnosti získania príspevku na presťahovanie

1. 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima vrátane, t.j.
2. 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima a nepresiahne 212,4 násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 25% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 3 665,28 € a neprevyšujúcej sumu 5 029,10 € (tzv.
3. 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 212,40-násobku platného životného minima a nepresiahne 264-násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 30% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 5 029,10 € a neprevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv.
4. 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 264-násobku platného životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 35% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv.

Oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni (ZP) pri PN

Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z. Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky.

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň

Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr.

Rekreačný príspevok a súhlas rodiča zamestnanca so spracovaním osobných údajov

Od 1.1.2025 je účinná novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ustanovenia § § 152a ods. 4 ZP: "Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa odseku 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.“ Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €. Podľa usmernenia FR SR zamestnanec je povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu.

Zrážky zo mzdy

Súčasná právna úprava zamestnávateľa neoprávňuje skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené, a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Prečítajte si tiež: Prehľad o koncesionárskych poplatkoch a ZŤP

tags: #zuuctovanie #dane #zamestnanca #ktory #zacal #poberat