
Strata zamestnania môže byť pre každého zamestnanca stresujúca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch zamestnanca na výpovednú dobu a odstupné v závislosti od dôvodu ukončenia pracovného pomeru a dĺžky jeho trvania. Legislatívny rámec vychádza zo Zákonníka práce, konkrétne z § 62 upravujúceho trvanie výpovednej doby a § 76 upravujúceho výšku odstupného. Informácie sú aktuálne k marcu 2017.
Zamestnanec má nárok na výpovednú dobu a odstupné v prípade, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou z nasledujúcich dôvodov:
Výška odstupného a dĺžka výpovednej doby závisia od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa.
Výpovedná doba je časové obdobie medzi doručením výpovede a reálnym skončením pracovného pomeru. Podľa § 62 Zákonníka práce, ak pracovný pomer trval najmenej 1 rok, výpovedná doba je najmenej 2 mesiace. Dĺžka výpovednej doby zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, je 3 mesiace, ak pracovný pomer u zamestnávateľa trval aspoň päť rokov. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Výška odstupného sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru. Nasledujúce tabuľky ilustrujú vzťah medzi dĺžkou trvania pracovného pomeru a výškou odstupného:
Prečítajte si tiež: Vzdelávanie sociálnych poradcov
| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Výpovedná doba | Výška odstupného |
|---|---|---|
| Menej ako 1 rok | - | - |
| Najmenej 1 rok a menej ako 2 roky | 2 mesiace | - |
| Najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov | 2 mesiace | Najmenej 1 priemerný mesačný zárobok |
| Najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov | 3 mesiace | Najmenej 2 priemerné mesačné zárobky |
| Najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov | 3 mesiace | Najmenej 3 priemerné mesačné zárobky |
| Najmenej 20 rokov | 3 mesiace | Najmenej 4 priemerné mesačné zárobky |
| Dĺžka trvania pracovného pomeru | Výška odstupného |
|---|---|
| Menej ako 2 roky | Najmenej 1 priemerný mesačný zárobok |
| Najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov | Najmenej 2 priemerné mesačné zárobky |
| Najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov | Najmenej 3 priemerné mesačné zárobky |
| Najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov | Najmenej 4 priemerné mesačné zárobky |
| Najmenej 20 rokov | Najmenej 5 priemerných mesačných zárobkov |
Poznámka: Uvedené sumy predstavujú minimálnu výšku odstupného. Zamestnávateľ môže v podnikovej kolektívnej zmluve alebo inom vnútornom predpise zvýšiť výšku odstupného aj nad rámec stanovený Zákonníkom práce.
Ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí mu odstupné vo výške najmenej 10-násobku priemerného mesačného zárobku.
Toto ustanovenie neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, alebo ak si pracovný úraz spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť (§ 76 ods. 9 Zákonníka práce).
Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu zamestnancovi nárok na odstupné nevzniká (§ 76 Zákonníka práce neuvádza v tomto prípade nárok).
Výpočet odstupného sa realizuje na základe vzorca:
Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie
(21,74 x priemerná dĺžka zmeny x priemer na dovolenku) x násobok priemerného mesačného zárobku.
Zamestnávateľ vám môže dať výpoveď iba z dôvodu, ktorý je uvedený v § 63 Zákonníka práce. Medzi najčastejšie dôvody patria organizačné zmeny alebo zdravotné dôvody na strane zamestnanca.
Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Ďalším dôvodom je nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).
Dôvodom na výpoveď môže byť aj skutočnosť, ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce).
Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu, ktorý je uvedený medzi dôvodmi skončenia pracovného pomeru výpoveďou (§ 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce, t.j. organizačné dôvody a zdravotné dôvody na strane zamestnanca) sa často nazýva aj „výpoveď dohodou“. V takejto dohode musí byť dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený. Ak zamestnanec končí pracovný pomer bez toho, aby si odchod z práce sám zavinil, má nárok na odstupné.
Prečítajte si tiež: Pracovná náplň poradcu pre seniorov
Je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným. Odstupné predstavuje kompenzáciu pre zamestnanca za stratu zamestnania z dôvodov na strane zamestnávateľa, zatiaľ čo odchodné je jednorazový príspevok pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Aj v prípade výšky odchodného Zákonník práce určuje len spodnú hranicu určenú sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Odstupné a odchodné sa zdaňujú daňou z príjmov rovnako ako mzda a podliehajú plateniu zdravotných a sociálnych odvodov.