Poradca: Výpoveď a Nárok na Odstupné

Strata zamestnania môže byť pre každého zamestnanca stresujúca. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch zamestnanca na výpovednú dobu a odstupné v závislosti od dôvodu ukončenia pracovného pomeru a dĺžky jeho trvania. Legislatívny rámec vychádza zo Zákonníka práce, konkrétne z § 62 upravujúceho trvanie výpovednej doby a § 76 upravujúceho výšku odstupného. Informácie sú aktuálne k marcu 2017.

Ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa a nárok na odstupné

Zamestnanec má nárok na výpovednú dobu a odstupné v prípade, ak s ním zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou z nasledujúcich dôvodov:

• Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti.
• Nadbytočnosť zamestnanca.
• Strata spôsobilosti zamestnanca vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku.

Výška odstupného a dĺžka výpovednej doby závisia od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa.

Dĺžka trvania pracovného pomeru a výpovedná doba

Výpovedná doba je časové obdobie medzi doručením výpovede a reálnym skončením pracovného pomeru. Podľa § 62 Zákonníka práce, ak pracovný pomer trval najmenej 1 rok, výpovedná doba je najmenej 2 mesiace. Dĺžka výpovednej doby zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, je 3 mesiace, ak pracovný pomer u zamestnávateľa trval aspoň päť rokov. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Výška odstupného v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru

Výška odstupného sa odvíja od dĺžky trvania pracovného pomeru. Nasledujúce tabuľky ilustrujú vzťah medzi dĺžkou trvania pracovného pomeru a výškou odstupného:

Prečítajte si tiež: Vzdelávanie sociálnych poradcov

Tabuľka 1: Dĺžka trvania pracovného pomeru, výpovedná doba a výška odstupného

Tabuľka 2: Dĺžka trvania pracovného pomeru a výška odstupného

Poznámka: Uvedené sumy predstavujú minimálnu výšku odstupného. Zamestnávateľ môže v podnikovej kolektívnej zmluve alebo inom vnútornom predpise zvýšiť výšku odstupného aj nad rámec stanovený Zákonníkom práce.

Ukončenie pracovného pomeru a nárok na zvýšené odstupné

Ak bol pracovný pomer ukončený výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí mu odstupné vo výške najmenej 10-násobku priemerného mesačného zárobku.

Toto ustanovenie neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, alebo ak si pracovný úraz spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť (§ 76 ods. 9 Zákonníka práce).

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca

Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu zamestnancovi nárok na odstupné nevzniká (§ 76 Zákonníka práce neuvádza v tomto prípade nárok).

Výpočet odstupného

Výpočet odstupného sa realizuje na základe vzorca:

Prečítajte si tiež: Dôchodkové sporenie

(21,74 x priemerná dĺžka zmeny x priemer na dovolenku) x násobok priemerného mesačného zárobku.

Ďalšie dôležité informácie

• Vrátenie odstupného: Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru opäť nastúpi k tomu istému zamestnávateľovi ešte pred uplynutím doby pre nárok na odstupné, je povinný pomernú časť odstupného vrátiť (§ 76 ods. 4 Zákonníka práce).
• Výplatný termín: Odstupné sa vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne, ak nie je dohodnuté inak (§ 76 ods. 8 Zákonníka práce).
• Ochranná doba: Ak je zamestnancovi daná výpoveď ešte pred začatím ochrannej doby (napr. práceneschopnosť, tehotenstvo) a výpovedná doba by sa mala skončiť počas ochrannej doby, pracovný pomer trvá a skončí sa až uplynutím posledného dňa ochrannej doby. Výnimkou je výpoveď z organizačných dôvodov, ak sa zamestnávateľ zrušuje.
• Pracovné voľno na hľadanie zamestnania: Ak ste dostali výpoveď, máte právo na pracovné voľno na vyhľadanie nového pracovného miesta v dĺžke pol dňa za týždeň.
• Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní: Zamestnávateľ je povinný vám vydať pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania a pri skončení pracovného pomeru je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (tzv. zápočtový list).

Dôvody pre skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Zamestnávateľ vám môže dať výpoveď iba z dôvodu, ktorý je uvedený v § 63 Zákonníka práce. Medzi najčastejšie dôvody patria organizačné zmeny alebo zdravotné dôvody na strane zamestnanca.

Organizačné dôvody

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. Ďalším dôvodom je nadbytočnosť zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce).

Zdravotné dôvody

Dôvodom na výpoveď môže byť aj skutočnosť, ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce).

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu, ktorý je uvedený medzi dôvodmi skončenia pracovného pomeru výpoveďou (§ 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce, t.j. organizačné dôvody a zdravotné dôvody na strane zamestnanca) sa často nazýva aj „výpoveď dohodou“. V takejto dohode musí byť dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený. Ak zamestnanec končí pracovný pomer bez toho, aby si odchod z práce sám zavinil, má nárok na odstupné.

Prečítajte si tiež: Pracovná náplň poradcu pre seniorov

Odstupné a odchodné

Je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným. Odstupné predstavuje kompenzáciu pre zamestnanca za stratu zamestnania z dôvodov na strane zamestnávateľa, zatiaľ čo odchodné je jednorazový príspevok pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Aj v prípade výšky odchodného Zákonník práce určuje len spodnú hranicu určenú sumou priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Odstupné a odchodné sa zdaňujú daňou z príjmov rovnako ako mzda a podliehajú plateniu zdravotných a sociálnych odvodov.

tags: #poradca #výpoveď #a #odstupné #nárok