Diskusný príspevok verzus slávnostný prejav: Charakteristika

Diskusný príspevok a slávnostný prejav sú dva odlišné typy rečníckych prejavov, ktoré sa používajú v rôznych situáciách a majú odlišné ciele. Diskusný príspevok sa zameriava na vyjadrenie názoru a argumentáciu v rámci diskusie, zatiaľ čo slávnostný prejav má za cieľ vytvoriť slávnostnú atmosféru, prejaviť emócie a vyvolať citový zážitok.

Diskusný príspevok

Diskusný príspevok je forma písomného alebo ústneho prejavu, ktorý slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Je dôležitou súčasťou spoločensko-politickej a pracovnej komunikačnej sféry. Na rozdiel od vedeckého diskusného príspevku je oveľa jednoduchší. Diskutujúci vyjadruje svoju mienku o prerokovanej veci, súhlas alebo nesúhlas, a svoj názor môže podporiť argumentmi, napríklad citovaním právnickej alebo odbornej literatúry. Môže hovoriť o svojich dojmoch, pozorovaniach atď. Ak však upozorňuje na zlú prácu, musí svoje tvrdenie podložiť dôkazom, uviesť príklad, svedka. Je nevyhnutné, aby diskutujúci dodržiaval program schôdze a diskutoval len o tom, čo je na programe. Diskusný príspevok patrí medzi subjektívne slohové útvary, čo sa prejavuje používaním slovesa v 1. osobe singuláru (ja si myslím, ja sa domnievam…). Ak hovoríme o skupine ľudí, musíme mať od nich poverenie.

Základné znaky diskusného príspevku

• Organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu.
• Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva.
• Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie, neodbočuje od témy.
• Subjektívno-objektívny prístup, použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.), používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov, použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky).
• Logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
• Syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia - príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).

Kompozícia diskusného príspevku

1. Oslovenie: ,,Vážení prítomní!“
2. Úvod - stručné uvedenie do témy.
3. Jadro - vyjadrenie vlastného názoru na daný problém: ,,Podľa mojej mienky…“/,,Dovoľujem si tvrdiť…“/,,Nazdávam sa…“/,,Je nám známe, že … , ale môj názor je…“
4. Záver - zhrnutie a vyvodenie záverov.
5. Poďakovanie za pozornosť.

Hodnotenie diskusného príspevku

Pri hodnotení diskusného príspevku sa dôraz kladie na:

• Vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike.
• Subjektívno-objektívny prístup, použitie 1. osoby singuláru alebo plurálu.
• Používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov.
• Použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky).
• Logickosť textu a členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie).
• Syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia, polovetné konštrukcie a pestrá modalita).

Slávnostný prejav

Slávnostný prejav je rečnícky jazykový prejav, ktorý sa zaraďuje medzi najpôsobivejšie a najdôstojnejšie. Často sa označuje aj ako hovorená hodnotiaca úvaha. V slávnostnom prejave sa oceňuje originálnosť, efektívne a tvorivé využitie jazykových prostriedkov. Ide o prejav, ktorého cieľom je vytvoriť patričnú atmosféru, prejaviť a vyvolať emócie a citový zážitok. Autor vždy prihliada na typ udalosti. Ak ide o rodinnú alebo priateľskú spoločenskú udalosť, rečník môže byť osobnejší, môže využiť anekdotu alebo nejakú vtipnú historku zo života oslávenca/priateľa, môže byť mierne, neurážlivo provokatívny, môže využívať informácie, ktoré pozná len úzky kolektív zúčastnených. Vždy však musí zachovávať úctu a dôstojnosť oslávenca i hostí.

Charakteristické znaky slávnostného prejavu

1. Verejnosť: Realizuje sa vo verejnej komunikácii, ale aj v súkromí. Využíva prostriedky iba spisovnej slovenčiny.
2. Ústnosť: Prejav musí byť vopred písomne pripravený a následne sa prednesie. Rečník pritom využíva zvukové prostriedky reči (melódia, intonácia, dôraz). Sleduje spätnú väzbu v reakciách poslucháčov.
3. Sugestívnosť: Znamená to že rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, získať ho, presvedčiť a ovplyvniť ho. Využíva prostriedky z iných jazykových štýlov.
4. Adresnosť: Rečník má publikum vždy pred sebou. Na vytvorenie kontaktu využíva „kontaktové slová“ (oslovenie…). Ďalej sa využívajú dialogizujúce gramatické kategórie tj. 1. a 2. osoba.

Kompozícia slávnostného prejavu

• Oslovenie: V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Osloviť prítomných môžeme aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Oslovenie však musí byť vždy použité funkčne. Ak sa nachádza v strede vety, vyčleňujeme ho čiarkou zľava aj sprava - pri prednese ho vyčleníme krátkou pauzou. Nedá sa s presnosťou povedať, koľkokrát treba počas prejavu použiť oslovenie. Rečník si to určuje sám, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory. Niekedy je však menej viac a nevhodne použité, príliš časté opakovanie oslovenia pôsobí rušivo a znižuje úroveň rečníckeho prejavu. Oslovenie musí byť pripravené vopred a dôkladne precvičené. Výslovnosť mien si treba overiť a pozornosť treba venovať najmä ťažšie vysloviteľným menám. V prípade, že oslovíme publikum správne, nevzbudzujeme pozornosť - nikto si to nevšimne, publikum nereaguje.
• Pomenovanie príležitosti: Jasné a výstižné pomenovanie dôvodu, pre ktorý sa prejav koná.
• Klasifikácia: Hodnotenie pojmov, analýza, porovnanie, zovšeobecnenie, vyslovenie predpokladov. Časté sú citácie, parafrázy, jednočlenné vety.
• Záverečné formulky: Blahoželanie, prianie, poďakovanie.

Druhy slávnostných prejavov

• Blahoželanie/gratulačný prejav
• Sobášny prejav/príhovor
• Stolový prejav, prípitok (pripitie, príhovor spojený s vypitím pohára liehového nápoja)
• Smútočný prejav (smútočný prejav je určený pozostalým, a preto by sa mal autor obracať na nich).

Rozdiely medzi diskusným príspevkom a slávnostným prejavom

Prečítajte si tiež: Kľúčové aspekty interview a diskusného príspevku

Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi interview, diskusným príspevkom a prejavom

Prečítajte si tiež: Charakteristika pôžičky, výpožičky a nájmu

tags: #diskusný #príspevok #verzus #slávnostný #prejav #charakteristika