Porovnanie žánrov: Interview, diskusný príspevok a príležitostný prejav

Tento článok sa zameriava na porovnanie interview, diskusného príspevku a príležitostného prejavu. Cieľom je poukázať na ich charakteristické znaky, štruktúru a využitie v rôznych komunikačných situáciách.

Interview: Dialóg pre informácie

Interview, alebo rozhovor, je spravodajský žáner publicistického štýlu, ktorý má podobu dialógu. Nejde však o bežný rozhovor, ale o dialóg riadený novinárom s cieľom získať a sprostredkovať informácie o konkrétnej osobnosti alebo udalosti.

Charakteristické znaky interview

• Spravodajský žáner: Cieľom interview je priniesť nové a aktuálne informácie.
• Forma dialógu: Rozhovor prebieha formou otázok a odpovedí medzi novinárom a osobou, s ktorou sa robí interview.
• Informačný slohový postup: V interview prevláda informačný slohový postup, ktorého cieľom je podať fakty a informácie čo najobjektívnejšie.
• Interview je realizované rozpravou: pri ktorom obidvaja účastníci komunikačného aktu vystupujú ako rovnocenní partneri.
• Po jazykovej stránke je interview príťažlivým žánrom, pretože umožňuje spájanie dvoch komunikantov s potenciálne odlišným vzťahom ku komunikovanej realite a navyše s vlastným personálnym štýlom a s vlastným idiolektom.

Štruktúra interview

Interview má svoju typickú štruktúru, ktorá zahŕňa:

• Titulok: Často ide o myšlienku, ktorá vzišla z rozhovoru a má upútať pozornosť čitateľa.
• Podtitulok: Podtitulok má za úlohu informovať o osobnosti, s ktorou sa rozhovor uskutočnil, a často uvádza aj dôvod, prečo bol rozhovor realizovaný. Má najmä informovať, prináša meno osobnosti, často dôvod, prečo sa rozhovor uskutočňuje.
• Stručná charakteristika osobnosti: Táto časť predstavuje osobnosť, s ktorou sa rozhovor vedie, a býva graficky zvýraznená. Pri všeobecne známej osobnosti ju môže nahradiť text, ktorý vysvetľuje, prečo sa interview uskutočňuje. Býva graficky zvýraznená, predstavuje osobnosť, s ktorou redaktor vedie rozhovor. Pri všeobecne známej osobnosti ju môže nahradiť text, ktorý vysvetľuje, prečo sa interview uskutočňuje (napr. fotografia
• Otázky a odpovede: Jadro interview tvoria otázky a odpovede, ktoré sú zvyčajne písané v stĺpcoch a graficky odlíšené. Otázky a odpovede tvoria jadro interview, bývajú písané v stĺpcoch a graficky odlíšené.
• Údaj o autorovi otázok: Na konci interview sa uvádza meno autora, ktorý kládol otázky.
• Podpis autora: Interview je ukončené podpisom autora.
• Interview, Diskusný príspevok, Príležitostný prejav.

Interview ako spravodajský rozhovor a dialogizovaná správa

Interview možno chápať ako spravodajský rozhovor, ktorý je zároveň dialogizovanou správou. Predstavuje osobnosť spoločenského života formou dialógu, no zároveň prináša nové informácie. Dôležitým aspektom seriózneho interview je autorizácia, teda potvrdenie pravdivosti záznamu osobou, s ktorou bol rozhovor vedený. K etike seriózneho publicistu patrí, aby sa definitívnu podobu interview autorizovať (potvrdiť pravdivosť záznamu osobu, s ktorou rozhovor robil).

Diskusný príspevok: Vyjadrenie názoru a argumentácia

Diskusný príspevok je subjektívny slohový útvar, ktorý sa využíva v spoločensko-politickej a pracovnej komunikácii. Jeho cieľom je vyjadriť mienku o prerokovávanej veci, prezentovať súhlas alebo nesúhlas a podporiť svoj názor argumentmi. V spoločensko-politickej a pracovnej komunikačnej sfére je oveľa jednoduchší ako vedecký diskusný príspevok. Diskutérovi stačí vyjadriť svoju mienku o prerokovanej veci, nesúhlas alebo súhlas.

Prečítajte si tiež: Kľúčové aspekty interview a diskusného príspevku

Charakteristické znaky diskusného príspevku

• Subjektívny slohový útvar: Diskusný príspevok odráža osobný názor a postoj diskutujúceho.
• Vyjadrenie mienky: Diskutujúci vyjadruje svoj názor na danú tému.
• Argumentácia: Svoj názor podporuje argumentmi, dôkazmi, príkladmi alebo odvolávaním sa na autority. Svoj názor môže podporiť argumentmi (napr. citovaním právnickej alebo odbornej literatúry..)
• Reakcia na dianie: Diskusný príspevok reaguje na prebiehajúcu diskusiu a nadväzuje na predchádzajúce príspevky.
• Diskusný príspevok je špecifický žáner rečníckeho štýlu, ktorý sa vyznačuje hybridnou povahou. Kombinuje v sebe prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva predovšetkým výkladový slohový postup, pričom kladie dôraz na argumentáciu. V niektorých častiach príspevku však môžu prevládať aj úvahové prvky.

Štruktúra diskusného príspevku

Diskusný príspevok má zvyčajne nasledujúcu štruktúru:

• Oslovenie: Diskusný príspevok sa začína oslovením prítomných (napr. "Vážení prítomní!"). Rešpektuje princíp zdvorilosti.
• Nadviazanie: Diskutujúci nadväzuje na predchádzajúce príspevky, referát alebo prednesený problém (súhlasne alebo nesúhlasne). Na niektoré z predchádzajúcich príspevkov, na referát alebo na prednesený problém napr.: ,, Chcela by som nadviazať na slová, ktoré už odzneli.“/,,Nemožno súhlasiť s názorom mojej kolegyne, ktorá tvrdila…“/,,Pokladám za správne uviesť…“/,,Ako sa už hovorilo…“
• Jadro: V jadre diskutujúci vyjadruje svoj vlastný názor na daný problém. Vyjadrenie vlastného názoru na daný problém: ,,Podľa mojej mienky…“/,,Dovoľujem si tvrdiť…“/,,Nazdávam sa…“/,,Je nám známe, že … , ale môj názor je…“
• Poďakovanie za pozornosť: Diskusný príspevok končí poďakovaním za pozornosť. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.

Subjektívnosť a argumentácia v diskusnom príspevku

Diskusný príspevok patrí medzi subjektívne slohové útvary, čo sa prejavuje používaním slovies v 1. osobe singuláru (napr. "ja si myslím", "ja sa domnievam"). Ak diskutujúci hovorí za skupinu ľudí, musí mať od nich poverenie. Ak však upozorňuje na zlú prácu, musí svoje tvrdenie podložiť dôkazom (uviesť príklad, svedka…). Pri upozorňovaní na nedostatky je dôležité podložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

Rozdiely oproti vedeckému diskusnému príspevku

Diskusný príspevok v spoločensko-politickej a pracovnej komunikácii je oveľa jednoduchší ako vedecký diskusný príspevok. Diskutérovi stačí vyjadriť svoju mienku a podporiť ju argumentmi, nemusí sa opierať o rozsiahly vedecký výskum.

Príležitostný prejav

Príležitostný prejav je hovorenou úvahou, ktorá sa často využíva v rečníckom štýle. Je hovorenou úvahou. Jazyk ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu - metafory, prirovnania, opakovacie figúry, ale aj rečnícka otázka, zvolania, citát atď.

Charakteristika príležitostného prejavu

• Patrí medzi žánre rečníckeho štýlu.
• Je určený na slávnostné a verejné príležitosti.
• Jeho cieľom je zaujať poslucháča.
• Využíva výrazové prostriedky umeleckého štýlu.
• Často obsahuje rečnícke otázky a zvolania.
• Príklady príležitostných prejavov: slávnostný prejav, príhovor, prívet, prednáška, diskusný príspevok.

Štruktúra príležitostného prejavu

Hoci štruktúra príležitostného prejavu nie je pevne daná, zvyčajne obsahuje tieto prvky:

Prečítajte si tiež: Charakteristika diskusného príspevku a slávnostného prejavu

• Oslovenie: Úvodné oslovenie prítomných.
• Úvod: Stručný a pútavý úvod, ktorý upúta pozornosť poslucháčov.
• Jadro: Hlavná časť prejavu, v ktorej sa rozvíja téma a prezentujú sa myšlienky.
• Záver: Zhrnutie hlavných myšlienok a záverečné posolstvo.

Jazykové prostriedky príležitostného prejavu

Príležitostný prejav využíva bohaté a rôznorodé jazykové prostriedky, ako napríklad:

• Neutrálne slová.
• Štylisticky bezpríznakové slová.
• Emocionálne slová.
• Homonymá.
• Synonymá.
• Obrazné pomenovania.
• Antonymá.
• Rečnícke otázky a zvolania.
• Citáty.

Porovnanie interview a diskusného príspevku: Kľúčové rozdiely

Slohové postupy a útvary

Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi interview a diskusným príspevkom je dôležité poznať základné slohové postupy a útvary.

• Slohový postup: Spôsob, akým je text vytvorený (rozprávací, opisný, informačný, výkladový).
• Slohový útvar: Výsledný text, ktorý vznikne použitím nejakého slohového postupu (napr. správa, oznámenie, úvaha, výklad).

Informačný slohový postup

Používa sa v interview na stručné, vecné a objektívne informovanie o udalostiach.

Výkladový slohový postup

Využíva sa na vysvetľovanie vzťahov a súvislostí a objasňovanie príčin a následkov.

Úvaha

Úvaha je subjektívny slohový útvar, ktorý sa zamýšľa nad problémami a hľadá ich riešenia.

Prečítajte si tiež: Charakteristika pôžičky, výpožičky a nájmu

Jazykové štýly

• Publicistický štýl: Používa sa v médiách a snaží sa informovať o zaujímavostiach a aktuálnych udalostiach. Interview je typickým útvarom publicistického štýlu.
• Umelecký štýl: Používa sa v umeleckých textoch a vyjadruje subjektívny pohľad autora.
• Rečnícky štýl: Používa sa v slávnostných a verejných prejavoch.

tags: #porovnanie #žánrov #interview #diskusný #príspevok #príležitostný