
Pôžička, výpožička a nájom sú tri právne inštitúty, ktoré sa v bežnom živote často zamieňajú. Hoci majú niektoré spoločné znaky, v skutočnosti ide o odlišné právne vzťahy s rôznymi právnymi dôsledkami. Prehľadné rozlíšenie týchto pojmov je kľúčové pre správne pochopenie práv a povinností, ktoré z nich vyplývajú.
Pôžička je právny vzťah, pri ktorom veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú veriteľ (ten, kto požičiava) a dlžník (ten, kto si požičiava).
Predmetom pôžičky sú obvykle peniaze, ale môžu to byť aj iné veci určené podľa druhu, teda veci zastupiteľné (napr. ovocie, zelenina, sadivo, stavebný materiál). Dôležité je, že pri pôžičke sa nevracajú tie isté veci, ale veci toho istého druhu. Predmetom pôžičky nemôže byť nehnuteľná vec.
Poskytovanie peňažnej pôžičky je obvykle spojené s platením úrokov, ktoré sú odplatou za užívanie peňažnej sumy (istiny). Výška úrokov je stanovená dohodou zmluvných strán, ale nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, aby nedošlo k úžere. Od úrokov je potrebné odlišovať úrok z omeškania, ktorý predstavuje sankciu za omeškanie s vrátením požičaného peňažného dlhu. Výška úroku z omeškania je stanovená osobitným predpisom. Ak nie sú v zmluve dohodnuté úroky, ide o bezúročnú pôžičku a dlžník vráti veriteľovi iba požičanú sumu (istinu).
Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje osobitnú formu, takže ju možno uzavrieť ústne alebo konkludentným spôsobom. Pri pôžičke peňazí sa však vždy odporúča písomná forma. Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie (kvitanciu) o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.
Prečítajte si tiež: Kľúčové aspekty interview a diskusného príspevku
V zmluve o pôžičke sa uvádzajú zmluvné strany (meno/názov, adresa/sídlo, IČO, bankové spojenie, štatutárny zástupca), predmet zmluvy (poskytnutie peňažnej čiastky), doba, na ktorú sa pôžička poskytuje, miesto plnenia (kde má dlžník vrátiť požičanú sumu), výška požičanej sumy a mena, v ktorej sa požičiava. Ak sa dohodnú úroky, uvedie sa v zmluve ich výška.
Veriteľ je povinný odovzdať dlžníkovi dohodnutú sumu peňazí. Dlžník je povinný vrátiť veriteľovi požičanú sumu v dohodnutom čase, v takom istom množstve a v takej istej mene. Ak je dohodnutý úrok, je dlžník povinný vrátiť aj úrok. Veriteľ je povinný prijať vrátený dlh od dlžníka. Ak nie je doba vrátenia dlhu určená, platí, že dlžník je povinný vrátiť dlh v prvý deň po tom, čo ho veriteľ vyzval na vrátenie peňazí.
Zmluva o pôžičke zaniká splnením, teda splatením dlhu.
Výpožička je právny vzťah, pri ktorom požičiavateľ prenecháva vypožičiavateľovi určitú vec na dočasné bezplatné užívanie. Subjektmi tohto právneho vzťahu sú požičiavateľ (ten, kto prenecháva vec) a vypožičiavateľ (ten, komu sa vec prenecháva).
Predmetom výpožičky je individuálne určená vec, ktorá má individuálne znaky, ktoré ju odlišujú od iných vecí. Táto vec sa musí vrátiť po uplynutí dohodnutej doby. Vec sa nemá spotrebovať, pretože sa musí bez porušenia podstaty vrátiť požičiavateľovi. Jedným zo základných znakov výpožičky je jej bezodplatnosť.
Prečítajte si tiež: Charakteristika diskusného príspevku a slávnostného prejavu
Zákon nevyžaduje pre zmluvu o výpožičke stanovenú osobitnú formu.
V zmluve o výpožičke musia byť uvedené zmluvné strany (meno/názov, adresa/sídlo, štatutárny zástupca, IČO, bankové spojenie), určenie veci, ktorá je predmetom zmluvy, doba, počas ktorej sa môže vec využívať vypožičiavateľom, a práva a povinnosti zmluvných strán.
Požičiavateľ je povinný prenechať dohodnutú vec vypožičiavateľovi na užívanie po celú dohodnutú dobu na riadne užívanie veci a nebrániť mu v užívaní veci. Požičiavateľ je povinný vypožičiavateľa oboznámiť so všetkými skutočnosťami, faktami, pravidlami, návodom, technickou normou, oprávneniami, ktoré sú potrebné vedieť pri riadnom používaní veci. Požičiavateľ nezodpovedá za vady vypožičanej veci. Vypožičiavateľ je povinný chrániť vypožičanú vec pred poškodením, zničením, stratou. Vypožičiavateľ nesmie užívaním vec poškodiť. Vypožičiavateľ je povinný vypožičanú vec vrátiť požičiavateľovi najneskôr do konca určenej dohodnutej doby.
K ukončeniu výpožičky dochádza riadnym a včasným vrátením vypožičanej veci vypožičiavateľom požičiavateľovi, pred uplynutím dojednanej doby v prípade, že vypožičanú vec vypožičiavateľ už nepotrebuje, alebo ak ju nevyužíva riadne alebo v rozpore s účelom, ktorému vec slúži.
Nájom je právny vzťah, pri ktorom prenajímateľ prenecháva nájomcovi vec na dočasné užívanie za odplatu (nájomné). Všeobecné ustanovenia týkajúce sa nájmu sú obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Osobitné zákony upravujú napríklad nájom bytu alebo nebytových priestorov.
Prečítajte si tiež: Rozdiely medzi interview, diskusným príspevkom a prejavom
Pokiaľ ide o prenájom bytu / domu, zmluvné strany si môžu vybrať, podľa ktorého zákona uzavrú svoju nájomnú zmluvu.
Občiansky zákonník priznáva viac práv nájomcovi, ktorý je tzv. slabšou stranou v nájomnom vzťahu a preto ho tento zákon zvýhodňuje v mnohých situáciách, napr. priznáva mu ochranu v prípade niektorých finančno-sociálnych komplikácií, priznáva mu právo na bytovú náhradu či na preplatenie niektorých opráv či úprav v byte a mnoho ďalších.
Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.“ Výpovedné dôvody sú teda pre prenajímateľa striktne určené a ak sa s nájomcom nedohodne na iných, nemôže vypovedať nájomnú zmluvu z iných dôvodov ako z tých zopár špecifických dôvodov, ktoré ustanovuje OZ.
Azda najzásadnejšie ustanovenia na ochranu nájomcov sú ďalej ustanovenia o ochrane nájomcov v hmotnej núdzi a o bytových náhradách. Nájom osobám v hmotnej núdzi, ktorý by mal skončiť po uplynutí výpovednej doby, keď výpoveď dal prenajímateľ z dôvodu nezaplatenia nájomného.
Ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka sú tiež ustanovenia o bytových náhradách. V prípadoch daných v OZ nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Keďže Občiansky zákonník chráni prevažne nájomcov, zaviedol fikcie v prospech nájomcov, priznáva im viac práv, kým prenajímateľov obmedzuje (napr. pri výpovedných dôvodoch) a jeho mnohé ustanovenia sú priaznivejšie pre nájomcov, znevýhodnený prenajímateľ by si zlepšil svoje postavenie ak by sa s budúcim nájomcom dohodol na uzavretí nájomnej zmluvy podľa Zákona o krátkodobom nájme bytu.
Zmluvné strany sa môžu v nájomnej zmluve dohodnúť na peňažnej zábezpeke alebo tzv. depozite či vratnej kaucii.
Užitočným mechanizmom, ktorý majú zmluvné strany na ukončenie nájmu je možnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy, ktorú tento zákon dáva obom zmluvným stranám. Na rozdiel od úpravy Občianskeho zákonníka tiež výslovne osobitne upravuje moment ukončenia nájomnej zmluvy.
Zákon stanovuje, že pri odstúpení od zmluvy sa nájomná zmluva zrušuje ihneď od daného okamihu - tzv. „ex nunc“, t. j. Zmluvné strany sa môžu vo svojej nájomnej zmluve dohodnúť, z akých dôvodov bude možné odstúpiť od nájomnej zmluvy a zo dňa na deň tak ukončiť svoj nájomný vzťah. Zákon o krátkodobom nájme tak dáva zmluvným stranám akúsi väčšiu voľnosť, avšak treba pamätať, že by nemalo ísť o dôvody, ktoré by boli napr. v rozpore s dobrými mravmi.
Prenajímateľ je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť podľa ust. § 7 ods. 4: „ak nájomca napriek písomnému upozorneniu opakovane porušuje povinnosti, ktorých porušenie by inak zakladalo právo prenajímateľa ukončiť nájomný pomer výpoveďou.“ Nájomca je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť podľa ust. § 7 ods.
Ako príklad iného výpovedného dôvodu odporúčame doplniť napr. že prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov, alebo že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Tieto dôvody, inak dané Občianskym zákonníkom sa totiž bez výslovnej dohody zmluvných strán nevzťahujú pre krátkodobý nájom bytu.
Podľa tohto zákona platí tiež zvýšená formálna povinnosť písomného vyhotovenia zmluvy. Písomnú formu zmluvy doplnil zákonodarca tým, že sa vymedzuje aj povinnosť vzájomného poskytnutia aspoň jedného vyhotovenia nájomnej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Osobitne upozorňujeme na znenie písm. f), podľa ktorého je nutné osobitne vyhlásiť v zmluve, že zmluva je uzavretá podľa ZKNB. Bez tohto vyhlásenia by sa na nájomnú zmluvu nevzťahoval režim ZKN a výhody s ním spojené.
Krátkodobý nájom vzniká uzavretím nájomnej zmluvy na dobu určitú, najdlhšie na dobu dvoch rokov. Je to nájom, ktorý vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.
Odporúčame nájomnú zmluvu tiež uzatvárať po tom, čo sa preveria budúci nájomcovia, ich zamestnanie, dôvody skončenia predchádzajúcich nájmov. Je potrebné preveriť či osoba nájomcu nie je rizikový prípad, nie je vedený ako dlžník a pod.
V zmluve možno zakomponovať viacero ďalších zmluvných podmienok tak, aby bola daná lepšia ochrana pre prenajímateľa v prípade skončenia nájmu a to napr. možnosťou dohodnutia peňažnej zábezpeky či, zádržného práva prenajímateľa, explicitné vymedzenie hrubého porušenia hrubých mravov (čo všetko sa považuje za porušenie hrubých mravov a je dôvodom na skončenie nájmu), kvôli ktorému bude možné efektívne ukončiť nájom. V zmluve je vhodné uviesť všetky osoby na strane nájomcu, ktorí budú spolu s ním žiť v byte (môže to byť ale tiež dvojsečné). Odporúčame spísať si pri uzavretí nájomnej zmluvy aj preberací protokol, ktorý by obsahoval detailnejší popis o byte a zariadení a o jeho stave, zaznamenal existujúce poškodenia. Protokol môže byť nahradený, alebo jeho súčasťou môžu byť fotografie bytu.
Azda najefektívnejším dojednaním v nájomnej zmluve je dohoda o nájme na dobu určitú, nie teda na neurčitý čas. Doba určitá sa všeobecne akceptuje a dobromyseľných nájomcov bežne ani nenapadne domáhať sa pokračovania nájmu. Aby si bol prenajímateľ istejší, že v nájme sa pokračovať nebude a nájomcovi to pripomenul, odporúčame prenajímateľovi pár mesiacov vopred zaslať nájomcovi list, resp. odkomunikovať s nájomcom, že bude končiť doba určitá a z jeho strany nie je záujem o predĺženie nájmu, resp. uzavretie novej zmluvy.
| Charakteristika | Pôžička | Výpožička | Nájom |
|---|---|---|---|
| Predmet | Veci určené podľa druhu (najmä peniaze) | Individuálne určená vec | Hnuteľné aj nehnuteľné veci |
| Odplatnosť | Môže byť odplatná (úroky) alebo bezodplatná | Bezodplatná | Odplatná (nájomné) |
| Vrátenie | Veci rovnakého druhu | Tá istá vec | Tá istá vec |
| Vlastníctvo | Dlžník sa stáva vlastníkom požičanej veci | Vlastníctvo zostáva požičiavateľovi | Vlastníctvo zostáva prenajímateľovi |
| Účel | Dlžník môže vec spotrebovať alebo s ňou voľne nakladať | Vypožičiavateľ má vec užívať riadne a v súlade s účelom | Nájomca má vec užívať riadne a v súlade s účelom |
| Právna úprava | § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka | § 659 až 662 Občianskeho zákonníka | Občiansky zákonník, Zákon o krátkodobom nájme bytu (Zákon č. 98/2014 Z. z.) |