Poskytnutie predlekárskej starostlivosti: Postup a dôležité informácie

Pracovné prostredie so sebou prináša rôzne riziká, ktoré môžu ohroziť zdravie zamestnancov. Preto je nevyhnutné zabezpečiť na pracoviskách bezpečné podmienky a prijať opatrenia na ochranu zdravia pri práci (BOZP). Okrem bežných pracovných situácií sa môžu vyskytnúť aj mimoriadne udalosti, ktoré si vyžadujú špeciálnu pozornosť a pripravenosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o poskytovaní predlekárskej starostlivosti v kontexte BOZP, s dôrazom na prevenciu, prípravu na mimoriadne situácie a postupy pri poskytovaní prvej pomoci.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) v kontexte mimoriadnych situácií

Starostlivosť o BOZP je nevyhnutná aj v čase mimoriadnych situácií a núdze. Hlavným účelom ochrany práce je riadiť existujúce a možné nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré sa vyskytujú v práci, a riziká z nich vyplývajúce pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, a to aj vo chvíľach mimoriadnych situácií. Zabezpečuje sa nimi prevencia poškodenia zdravia a narušenia bezpečnosti aj v čase mimoriadnej situácie - bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia.

Mimoriadna situácia na pracovisku: Definícia a charakteristika

Mimoriadna situácia na pracovisku je stav, pri ktorom existujú neštandardné pracovné podmienky. Možno ju charakterizovať ako nežiaducu, náhle vzniknutú a potenciálne nebezpečnú situáciu s možným a spravidla s reálne existujúcim ohrozením bezpečnosti, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Priamym dôsledkom mimoriadnej situácie spravidla je bezprostredné a vážne ohrozenie života a zdravia a následná mimoriadna udalosť - z hľadiska predmetu záujmu BOZP je ňou pracovný úraz (pomliaždenina, popálenina, zlomenina, strata končatiny, akútna otrava…). Zo širšieho pohľadu je ňou stav vyvolaný prírodnými vplyvmi (napr. záplavy, silný víchor a iné živelné pohromy a nadväzujúce poškodenia zdravia), v špecifických prípadoch tiež situácia vzniknutá v dôsledku terorizmu a jej následky na bezpečnosť a zdravie a tiež situácie, ktoré môžu vyústiť do náhlej zdravotnej príhody.

Z hľadiska potenciálneho vzniku bezprostredného a vážneho ohrozenia života a zdravia je nevyhnutné zvýšenú pozornosť mať predovšetkým pri uvádzaní technologických zariadení do prevádzky a ich odstavovaní z prevádzky, pri zavádzaní nových pracovných postupov, počas odstávok, údržby a pod. Všeobecne je potrebné zvýšenú pozornosť venovať tiež konaniu a správaniu sa rizikových skupín zamestnancov, najmä nových, mladých a starších zamestnancov a zamestnancov vstupujúcich do pracovného procesu po dlhodobej prestávke v práci.

Prevencia vzniku mimoriadnych situácií

Skutočná prevencia vzniku mimoriadnych situácií sa realizuje už v štandardnom pracovnom procese tak, aby sa predišlo týmto nedobrým až krízovým okolnostiam. Nevyhnutné je zabezpečovať po celý čas používania a prevádzky ich bezpečný a zdravie neohrozujúci stav a vykonávať príslušné kontroly a údržbu.

Prečítajte si tiež: Postup pri poskytovaní predlekárskej starostlivosti

Kľúčové preventívne opatrenia

1. Zabezpečovať, aby stavby, ich súčasti a pracovné priestory, pracovné prostriedky a pracovné postupy boli zamestnancami po celý čas prevádzky používané tak, aby neohrozili život a zdravie.
2. Vykonávať údržbu pracoviska, pracovných prostriedkov a zariadení, najmä tých, ktoré sú určené na prevenciu alebo vylúčenie nebezpečenstiev a čo najskôr odstraňovať každú zistenú poruchu, ktorá má vplyv na BOZP.
3. Pravidelne čistiť a udržiavať pracovisko, pracovné prostriedky a zariadenia, najmä zariadenia určené na prevenciu alebo vylúčenie nebezpečenstiev.
4. Zreteľne označovať pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie, príslušným bezpečnostným a zdravotným označením.
5. V priestoroch s nebezpečnými látkami zabezpečiť, aby neboli prekročené prípustné hodnoty množstva a koncentrácie týchto látok v pracovnom ovzduší a zabrániť prieniku a úniku týchto látok do priestoru pracovísk.
6. Zabezpečiť, aby komunikácie k únikovým východom a samotné únikové východy boli vždy a trvalo voľné a priechodné.
7. Zabezpečiť náhradné osvetlenie v priestoroch, v ktorých pri poruche hlavného osvetlenia môže nastať požiar, výbuch alebo v ktorých môžu byť osoby inak ohrozené.
8. Vybaviť priestory a pracoviská s nebezpečnými látkami dostatočným množstvom asanačných prostriedkov.
9. Vykonávať opatrenia na zabezpečenie varovných a iných komunikačných systémov potrebných na signalizovanie zvýšeného rizika v priestoroch s chemickými faktormi.
10. Používať vhodné postupy na meranie karcinogénov alebo mutagénov, najmä na včasné zistenie mimoriadnych expozícií pri nepredvídateľnej udalosti alebo havárii.

V zásade ide o dôslednú realizáciu tých istých opatrení na zaistenie BOZP, ktoré sa používajú v prevádzke firiem, napríklad o uplatňovanie všeobecných zásad prevencie, plnenie požiadaviek na bezpečnosť stavieb, pracovných priestorov, pracovných prostriedkov a pracovných postupov, oboznamovanie a informovanie zamestnancov a tiež vykonávanie preventívnych lekárskych prehliadok vo vzťahu k práci.

Príprava na mimoriadne situácie

Preventívne a ochranné opatrenia na bezproblémové zvládnutie mimoriadnej situácie (núdze, krízy) z hľadiska BOZP sa musia pripraviť vopred. Rámcové elementárne povinnosti zamestnávateľov pre prípad vzniku mimoriadnej situácie upravuje § 8 zákona č. 124/2006 Z. z. Rozsah a kvalita opatrení musia zodpovedať existujúcim a možným nebezpečenstvám a ohrozeniam a z nich vyplývajúce rizika - tie vyplývajú z posúdenia rizika, ktoré je povinný každý zamestnávateľ vykonať pre každú pracovnú činnosť a následnej jeho povinnosti vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP. Vykonať potrebné opatrenia (aj pre riadne pracovné podmienky, aj pre mimoriadne situácie) znamená, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť na to potrebné materiálne prostriedky, organizačné väzby a spôsobilé osoby. Tieto opatrenia je povinný nachystať vopred a nečakať až na vznik mimoriadnej situácie.

Na účely prípravy na mimoriadnu situáciu sa musí predpokladať výskyt mimoriadnej situácie, jej následky a opatrenia na jej zvládnutie. Základnou úlohou je pripraviť opatrenia vykonateľné v čase mimoriadnej situácie - v núdzi, strese, pri zraneniach. Na ich kreovanie sa spravidla modelujú možné mimoriadne situácie a pre ne sa postupne formulujú potrebné postupy, organizácia, prostriedky, ľudia, sústava vyrozumenia a komunikácie, kontakty a vzdelávanie. Čiastkové výsledky sa samozrejme využívajú aj v prevencii vzniku mimoriadnej situácie.

Kroky prípravy na mimoriadnu situáciu

1. Identifikácia nebezpečenstiev a ohrození: Tvorí sa zoznam nebezpečenstiev a ohrození a kvantitatívne alebo kvalitatívne sa určuje ich potenciál pre vznik mimoriadnej situácie.
2. Posúdenie rizika: Identifikované nebezpečenstvá a ohrozenia, ktoré sa vyskytujú alebo sa môžu vyskytovať pri pracovných činnostiach, sú vstupnými predpokladmi na posudzovanie rizika pre zdravie aj z hľadiska mimoriadnej situácie - slúžia na určenie pravdepodobnosti vzniku poškodenia zdravia zamestnanca pri práci a stupeň možných následkov na zdraví.
3. Stanovenie úloh a postupov: Opatrenia a postupy potrebné na zvládnutie vzniknutej mimoriadnej situácie a minimalizovanie jej následkov, na rýchly a koordinovaný postup po jej vzniku, príp. krízovej situácie výrazne závisia od vopred dobre uváženého, vyhodnoteného a stanoveného určenia konkrétnych úloh a postupu pre konkrétne pracovné funkcie vo firme i pre vonkajšie záchranné zložky.

Krízový manuál: Havarijný a traumatologický plán

Firma sa riadi pred vznikom i po vzniku mimoriadnej situácie vo veciach týkajúcich sa mimoriadnej situácie. Tento povinne písomne vypracovaný postup - krízový manuál - môže byť nazvaný ako celok napr. krízový plán alebo sa skladá z viacerých častí jednotlivo nazvaných ako havarijný plán, evakuačný plán, traumatologický plán a pod. Musia byť primerane často prehodnocované a aktualizované tak, aby postupy a plány vzhľadom na skutočné pracovné procesy a pracovné podmienky zodpovedali čo najviac skutočným okolnostiam v čase mimoriadnej situácie. Oba dokumenty zohľadňujú identifikované reálne a predpokladateľné nebezpečenstvá a ohrozenia existujúce vo firme, resp. aj v okolí firmy, ak sa účinky prípadných mimoriadnych udalostí vzniknutých mimo firmy môžu prejaviť vo firme. Vychádzajú z relevantných faktov o firme a o jej činnosti.

Havarijný plán

Havarijný plán (jeden dokument alebo súbor dokumentov) má, vzhľadom na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 124/2006 Z. z. a svoje poslanie v oblasti BOZP, obsahovať predovšetkým jednoznačné a ľahko pochopiteľné postupy a prostriedky, ktoré sa budú vo firme realizovať po vzniku mimoriadnej udalosti (havárie).

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Traumatologický plán

Traumatologický plán upravuje organizáciu (postupy) na poskytnutie prvej pomoci vo firme tak, aby bola poskytnutá zranenej osobe včas a správne a aby sa minimalizovali možné zdravotné komplikácie vyplývajúce zo zranenia, ku ktorému môže dôjsť v prostredí firmy. Určuje úlohy príslušných riadiacich zamestnancov a osôb poskytujúcich prvú pomoc. Vymedzuje urgentné stavy (napríklad zástava srdca, dýchania, bezvedomie…), možné druhy poranení, zásady a pokyny na poskytnutie prvej pomoci pri jednotlivých poraneniach (napríklad pri vonkajšom krvácaní, šoku, požití chemikálie, poleptaní pokožky, zásahu elektrickým prúdom, mechanickom poranení oka alebo jeho zásahu chemickou látkou, popálení…) a zásady starostlivosti o zranených. Ak rozmiestnenie zdravotníckych prostriedkov na pracovisku neurčuje havarijný plán, tak ich určí traumatologický plán.

Činnosť zamestnancov po vzniku mimoriadnej situácie

Určiť zásady postupu, ktorý po vzniku mimoriadnej situácie vykonajú samotní zamestnanci - vymedziť ich zásahovú činnosť dostupnými prostriedkami a evakuačnú činnosť (odchod do bezpečia). Tieto aktivity majú vykonať aj iné osoby nachádzajúce sa v dobe vzniku mimoriadnej situácie vo firme, napr. návštevníci, obchodní partneri, dodávatelia, zamestnanci externých servisných služieb. Účelom je vymedziť potenciálnu činnosť zamestnancov tak, aby dokázali aj v stresovej situácii realizovať nimi vykonateľné a nevyhnutné záchranné aktivity. Každý zamestnanec - priamy účastník mimoriadnej situácie - musí vykonať možné bezprostredné úkony na odstránenie alebo eliminovanie mimoriadnej situácie a minimalizovanie jej následkov (povinnosť vykonať opatrenia na zabránenie škody na zdraví i na majetku alebo na jej obmedzenie ustanovuje § 178 ods. 2 Zákonníka práce).

Poskytnutie predlekárskej prvej pomoci

Niekedy môžu nastať situácie, keď poskytnutie prvej pomoci laikom zachráni život. Autonehoda, úraz, popálenie, otrava alebo vdýchnutie cudzieho telesa sú udalosti, ktoré sa môžu stať. Včasná a správne poskytnutá predlekárska pomoc zásadným spôsobom ovplyvní úspešnosť následnej odbornej starostlivosti.

Základné kroky pri poskytovaní prvej pomoci

1. Zaistenie bezpečnosti: Pred poskytnutím prvej pomoci je potrebné zabezpečiť miesto nehody a minimalizovať riziká pre seba aj pre zraneného.
2. Zhodnotenie stavu zraneného: Zistíme, či je zranený pri vedomí, či dýcha a či má pulz.
3. Privolanie pomoci: Ak je to potrebné, privoláme záchrannú službu (112).
4. Poskytnutie prvej pomoci: Podľa stavu zraneného poskytneme prvú pomoc, napríklad zastavenie krvácania, umelé dýchanie, masáž srdca, stabilizovaná poloha.

Prvá pomoc deťom

Niekedy môžu nastať situácie, keď poskytnutie prvej pomoci laikom zachráni dieťaťu život. Autonehoda, úraz, popálenie, otrava alebo vdýchnutie cudzieho telesa sú udalosti, ktoré deti neobchádzajú. Včasná a správne poskytnutá predlekárska pomoc zásadným spôsobom ovplyvní úspešnosť následnej odbornej starostlivosti.

Zaistenie priechodnosti dýchacích ciest

Základným krokom pri poskytovaní prvej pomoci je zaistenie priechodnosti dýchacích ciest. Ak treba, priemiestnime dieťa do bezpečia, ale vždy šetrne, na najkratšiu možnú vzdialenosť, s minimálnymi zmenami polohy, aby sa nezhoršilo jeho zranenie. Zistíme, či nás dieťa vníma, či reaguje na hlas, alebo dotyk, napríklad jemným poklepaním na chodidlo.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Pri podozrení na poranenie krčnej chrbtice (autonehoda, pád z výšky) dieťaťom radšej vôbec nemanipulujeme. Keď dýcha, reaguje na podnet, ponecháme ho v polohe, v ktorej sme ho našli, podľa možností ošetríme zranenia a privoláme lekársku pomoc.

Keď nereaguje, položíme dieťaťu ruku na čelo a ľahko a plynule mu zakloníme šiju. Súčasne priloženými špičkami prstov druhej ruky pod jeho bradou ju nadvihneme, aby sa uvoľnili dýchacie cesty. Na krk pod bradou netlačíme. Mohlo by to, naopak, viesť k uzatvoreniu dýchacích ciest. Keď v polohe, v ktorej sme dieťa našli, nie je možné uvoľniť dýchacie cesty, šetrne ho položíme na chrbát a potom dýchacie cesty uvoľníme.

Pri podozrení na poranenie krčnej chrbtice, šije a krku hlavu nezakláňame. Dýchacie cesty uvoľníme len predsunutím dolnej čeľuste. Oba ukazováky položíme pozdĺž oboch strán hlavy dieťaťa za jeho dolnú čeľusť a tú citlivo vysunieme dopredu.

Zaistenie dýchania

Keď dieťa dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy a sledujeme.

Keď nedýcha, opatrne odstránime všetky prekážky v dýchacích cestách a začneme umelé dýchanie. Mierne zakloníme hlavu a predsunieme dolnú čeľusť, palcom a ukazovákom ruky, ktorú máme položenú na čele dieťaťa, mu stisneme nos.

Ľahko otvoríme ústa, čeľusť necháme predsunutú.

Nadýchneme sa, pery priložíme tesne na ústa dieťaťa, pozvoľna vdychujeme vzduch zo svojich úst do pľúc dieťaťa počas 1 - 1,5 sekundy a pozorujeme, či sa pri tom dieťaťu dvíha a následne klesá hrudník.

Ak sa hrudník dostatočne nedvíha a neklesá, skúsime úpravou polohy hlavy priechodnosť dýchacích ciest zlepšiť. Pokračujeme v umelom dýchaní, kým dieťa nezačne dýchať samo.

Pri dojčati vykonávame umelé vdychy do úst i nosa súčasne, ak ich zovrieme svojimi perami. Prílišné zaklonenie hlavy môže u malého dieťaťa brániť priechodnosti dýchacích ciest.

Ak sa nedarí účinne dieťa rozdýchať (nedvíha sa mu a neklesá hrudník), pravdepodobne zostáva prekážka v dýchacích cestách.

Nepriama masáž srdca

Pri dieťati, ktoré nedýcha, nemá hmatateľný pulz, nepočujeme tlkot srdca, začneme nepriamu srdcovú masáž stláčaním hrudníka, ktorú kombinujeme s umelým dýchaním.

Dlaň ruky položíme na stred hrudnej kosti. Zdvihneme prsty, aby sme netlačili na rebrá dieťaťa.

Pri dojčati objímeme rukami jeho hrudník a palce priložíme na hrudnú kosť na šírku prsta pod bod medzi prsnými bradavkami tak, že špičky prstov smerujú k hlave dieťaťa.

Väčšieho školáka a dospievajúceho masírujeme oboma dlaňami. Dlaň ruky priložíme na stred hrudnej kosti a druhú dlaň na ňu.

Ďalej je postup rovnaký:

• Hrudnú kosť dieťaťa stláčame do hĺbky tretiny až polovice priemeru hrudníka.
• Uvoľníme tlak a znovu stlačíme s frekvenciou 120-krát za minútu.
• Uvoľníme tlak a znovu stláčame hrudnú kosť v rytme 30 rýchlych kompresií hrudníka k 2 umelým vdychom. Frekvencia stlačenia hrude je minimálne 100-krát za minútu.
• V resuscitácii pokračujeme, kým dieťa nedýcha samo, alebo do príchodu záchrannej služby

Pri masáži srdca má prednosť primerane hlboké stlačenie hrudnej kosti pred mäkkým stláčaním v snahe dodržať rýchlu frekvenciu. Rovnako je dôležité, aby sa pri umelom dýchaní hrudník dobre zdvíhal a klesal pri prebiehajúcej masáži srdca, než presné dodržanie počtu dychov. Základnou stratégiou pomerov masáže srdca a umelých vdychov je zamedziť prerušovanie vonkajšej srdcovej masáže pri častom striedaní stlačenia hrudnej kosti a umelých vdychov.

Stabilizovaná poloha

Dieťa, ktoré začalo samo dýchať, ale zostáva v bezvedomí, uložíme do stabilizovanej polohy, ktorá zabraňuje zapadnutiu jazyka a nepriechodnosti dýchacích ciest. Pažu bližšie k záchrancovi uložíme pozdĺž tela. Druhá paža sa položí cez hrudník a chrbtom ruky sa pridržiava pri tvári.

Nohu ďalej od záchrancu ohneme v kolene a tlakom na ňu smerom k sebe, za stáleho pridržiavania ruky a tváre, dieťa otočíme na bok. Ohnutú nohu upravíme do pravého uhla v bedre i kolene a hlavu uložíme do záklonu. Pri dojčati na stabilnú polohu stačí, aby ležalo na boku, podopreté vankúšikom, prikrývkou. Poloha má byť stabilná. Existujú rôzne modifikácie stabilizovanej polohy. Nech sú akékoľvek, nesmie dochádzať k stlačeniu hrudníka, ktoré by ohrozovalo dýchanie. Rovnako musí byť možné jednoducho otočiť dieťa do polohy na chrbte a späť, a to i vtedy, keď je podozrenie na poranenie krčnej chrbtice. Dýchacie cesty majú byť pre záchrancu dobre dostupné a ľahko kontrolovateľné.

Vdýchnutie cudzieho telesa

Malé dieťa uchopíme za členky, držíme ho hlavou nadol a údermi medzi lopatky sa snažíme predmet vytriasť. Alebo si ho môžeme prehnúť cez koleno, jednou rukou mu podopierame hrudník a druhou ho niekoľkokrát (5-krát) udrieme medzi lopatky. Preskúmame ústa, či sa cudzie teleso nedá odstrániť prstami. Ak údery do chrbta cudzie teleso neuvoľnili, pokračujeme údermi do hrudnej kosti.

Dieťa obrátime a položíme na chrbát, znovu tak, aby hlava bola nižšie než hrudník.

Päťkrát udrieme do dolnej časti hrudnej kosti.

Znovu skontrolujeme ústnu dutinu. Starostlivo odstránime všetky viditeľné cudzie telesá.

Uvoľníme dýchacie cesty záklonom hlavy a zdvihnutím brady alebo predsunutím dolnej čeľuste. Skontrolujeme, či dieťa dýcha.

Ak dýcha, položíme ho na bok, podoprieme prikrývkou alebo vankúšom za chrbtom, aby bolo v stabilnej polohe, a zavoláme záchrannú službu.

Keď dieťa nedýcha, začneme s umelým dýchaním. Kľakneme si za dieťa alebo ho posadíme na stoličku. Dieťa je pri manévri v predklone. Ak je v bezvedomí, malo by byť položené na chrbát.

Dlaň jednej ruky by mala byť umiestnená v strede nadbrušia. S podporou druhej ruky stlačíme dlaň prudko nahor a dozadu, akoby sme tlak smerovali do stredu hrudníka.

Dýchacie cesty uvoľníme záklonom hlavy a zdvihnutím brady alebo predsunutím dolnej čeľuste.

Ak dieťa dýcha a cudzie teleso sa podarilo vypudiť z dýchacích ciest, uložíme ho na bok do stabilizovanej polohy a zavoláme lekársku pomoc.

Ak dieťa nedýcha, skúsime 5 umelých vdychov, a ak sú dýchacie cesty aj naďalej pre prekážku nepriechodné, opakujeme údery do chrbta (5-krát) stlačením hrudníka, prípadne stlačením nadbrušia, a umelé vdychy tak dlho, kým sa dýchacie cesty neuvoľnia alebo kým dieťa nezačne samo dýchať, alebo až do príchodu záchrannej služby.

Prvá pomoc pri popálení, obarení

Ak má dieťa oblečenie presiaknuté vriacou vodou, tukom alebo žieravinou, rýchlo ho opatrne vyzlečieme, tak aby sa oblečenie nedotklo zdravej kože inde na tele.

Popáleninu ihneď rýchlo a krátko ochladíme prúdom studenej vody. Ak je to možné, sterilne ju zakryjeme a dieťa transportujeme k lekárovi.

Prvá pomoc pri otrave

Ak je dieťa v bezvedomí, skontrolujeme, či dýcha, ak nedýcha, začneme s umelým dýchaním. Potom ho uložíme do stabilizovanej polohy. Ak vracia, zaistíme vzorku vývratkov na rozbor. Pri požití saponátov, kyselín, lúhov a prchavých látok, ako napr. benzínu, vracanie nevyvolávame. Ústa vypláchneme vodou. Okamžité vypitie väčšieho množstva mlieka alebo vody po požití kyseliny alebo lúhu môže látku čiastočne neutralizovať a znížiť riziko poleptania pažeráka. Neskôr to však stráca zmysel a tekutiny sa potom skôr neodporúčajú. Pri podozrení na otravu liekmi alebo rastlinami zaistíme vzorku látky alebo rastliny, ktorú dieťa požilo, aby bolo možné zistiť, o akú otravu ide.

Podanie 3 až 10 tabliet rozdrveného živočíšneho uhlia v malom množstve vody je prospešné pri väčšine otráv, hlavne pri otravách liekmi, hubami, rastlinami.

tags: #poskytnutá #predlekárska #starostlivosť #postup