
Daň z pridanej hodnoty (DPH) je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľského prostredia na Slovensku. Platitelia DPH majú právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré nakúpili na účely svojho podnikania. Toto právo však podlieha určitým podmienkam a pravidlám, ktoré upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. V tomto článku sa zameriame na problematiku posledného zdaňovacieho obdobia a s tým súvisiace vysporiadanie dane, ako aj na ďalšie dôležité aspekty odpočítavania DPH.
Súčasťou základného princípu fungovania DPH je možnosť platiteľa odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených za účelom jeho podnikania. Možnosť odpočítania dane z nakúpených tovarov a služieb je podmienená vznikom daňovej povinnosti pri ich dodaní (predaji). Znamená to faktické, nielen formálne uplatnenie dane na faktúre. Právo odpočítať daň sa vzťahuje na zdaniteľné osoby registrované podľa § 4 zákona o DPH a zahraničné osoby registrované podľa § 5 a § 6 zákona o DPH. Možnosť odpočítania dane je podmienená vznikom daňovej povinnosti pri ich dodaní (predaji).
Z princípov DPH vyplýva, že právo na odpočítanie dane nevzniká zdaniteľným osobám, ktoré nie sú platiteľmi DPH, t. j. podnikateľom - neplatiteľom, a právnickým osobám, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami.
Zákon neumožňuje právo na odpočítanie dane (podľa § 49 ods. 3 zákona o DPH) v prípade, ak platiteľ dane nakúpené tovary a služby použije výlučne na realizáciu zdaniteľných plnení, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 - § 41 zákona o DPH.
Podľa § 49 ods. 6 zákona platiteľ dane môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby predmetná činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.
Prečítajte si tiež: Ukončenie platenia výživného
Špecifikácia dane z hľadiska jej odpočítateľnosti a rozsahu odpočítanej dane vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Ročné zúčtovanie odpočítanej dane sa týka len tých platiteľov DPH, ktorí v priebehu kalendárneho roka boli povinní predbežne odpočítať daň, pričom táto povinnosť im nemusela vzniknúť v každom zdaňovacom období. Ročné zúčtovanie DPH vykonávajú platitelia DPH v súvislosti s daňou, ktorá sa viaže k ich nákupom („vstupnej“ dani). „Výstupná“ DPH, t. j. Zúčtovanie vstupnej dane sa vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka.
S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností tých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok.
Koeficient vyjadruje prostredníctvom výšky dosiahnutých výnosov (príjmov) platiteľa pomer tej jeho podnikateľskej činnosti, pri ktorej je daň odpočítateľná, k jeho celkovej podnikateľskej činnosti. Podľa § 50 ods. 2 zákona platí, že do čitateľa koeficientu vstupujú výnosy (príjmy) bez dane z dodaných tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná.
Cieľom pri výpočte koeficientu je, aby bol vyjadrením hlavnej, nie vedľajšej činnosti platiteľa. Z uvedeného vyplýva, že na to, aby platiteľ mohol vypočítať koeficient, musí vychádzať nielen z údajov uvedených v daňových priznaniach za všetky zdaňovacie obdobia roku, ale aj z údajov uvedených v evidencii pre DPH podľa § 70 zákona, ktoré neuvádza v daňovom priznaní.
Prečítajte si tiež: Započítavanie rokov do dôchodku pri rodičovskej dovolenke
Platiteľ, ktorý si predbežne odpočítaval daň podľa ročného koeficienta z roku 2005 alebo koeficienta vypočítaného odhadom, vypočíta koeficient z príslušných údajov za celý rok podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. Osoba, ktorá sa stane platiteľom DPH v priebehu kalendárneho roku, vypočíta koeficient z údajov za obdobie, v ktorom mala postavenie platiteľa dane. Platiteľ zistí definitívne odpočítanie dane za rok, keď vypočítaným ročným koeficientom vynásobí daň z tovarov a služieb, pri ktorých v rámci roku predbežne odpočítaval daň.
Úprava v zmysle § 54 zákona o DPH sa vzťahuje k tomu majetku platiteľa, ktorý je pre účely DPH definovaný ako investičný majetok. Na ostatný majetok platiteľa sa úprava podľa § 54 zákona o DPH nevzťahuje. Kritériom rozhodujúcim o aplikácii § 54 zákona o DPH je zmena účelu použitia investičného majetku.
Za zmenu účelu použitia investičného majetku sa považuje aj zmena výšky ročného koeficientu použitého pri odpočítaní dane v nasledujúcom 5 alebo 10-ročnom období o hodnotu väčšiu ako 0,10 (t. j. Daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítavať, sa považuje za odpočítanie vo výške 0.
Uvedený inštitút úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku bol uplatňovaný od roku 2003, teda ešte za účinnosti zákona č. 289/1995 Z. z. Podľa zákona o DPH platného do 30. 4. 2004 bolo obdobie, počas ktorého sa zmena účelu sledovala, päťročné. V zmysle zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. (platného od 1. 5. 2004) bolo sledované obdobie u nehnuteľného investičného majetku zvýšené na 10 rokov.
Platiteľovi dane, ktorý je mesačným platiteľom DPH, boli doručené dňa 28.1. tri faktúry so zdaniteľným plnením 31.12. Faktúry boli doručené po podaní daňového priznania za mesiac december. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH platí, že právo na odpočítanie dane, ktoré vzniklo v decembri (a mohlo byť uplatnené v decembri t.z.,že platiteľ mal aj faktúru k dispozícii), musí byť uplatnené najneskôr za zdaňovacie obdobie december toho istého kalendárneho roka. Ak teda platiteľ požadovaný doklad nemá, môže si odpočítať daň za to zdaňovacie obdobie, v ktorom dostane doklad.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na nemocenské
Taliansky podnikateľ registrovaný pre daň v Taliansku dodal tovar v hodnote 10 000 eur z Talianska do tuzemska slovenskému podnikateľovi, ktorý je platiteľom dane dňa 28. apríla. Slovenský podnikateľ faktúru od talianskeho podnikateľa nemá k dispozícií. Daňová povinnosť vznikla 15. mája a preto nadobudnutie priznal za zdaňovacie obdobie máj (vznik daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona o DPH). Odpočítanie dane však uplatniť nemohol. Dňa 29. júna dostal faktúru s dátumom vyhotovenia 28. apríla. Daňová povinnosť vznikla už 28. apríla a slovenský podnikateľ - platiteľ dane musí podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie apríl (vznik daňovej povinnosti podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH - dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). Platiteľ dane má právo v dodatočnom daňovom priznaní uplatniť aj odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru (§ 51 ods.
V prípade, ak platiteľovi dane vznikla pri dovoze tovaru daňová povinnosť i právo na odpočítanie dane v januári (31.01.), pričom daň colnému orgánu zaplatil vo februári (10.02.), platiteľ môže daň odpočítať v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie január, keďže dodatočná podmienka, aby bola daň zaplatená správcovi dane, bude splnená do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie január. (Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane pri dovoze tovaru pri splnení podmienok uvedených v § 49 až § 51 zákona o DPH. Podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. V súlade s § 51 ods. 1 písm. d) zákona o DPH právo na odpočítanie dane platiteľ môže uplatniť vtedy, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
U samostatne zárobkovo činných osôb môže dochádzať k rôznym formám ukončenia podnikateľskej činnosti. V priebehu podnikania daňovníkov môže dôjsť k situáciám, kedy daňovník pozastaví, preruší alebo dokonca úplne skončí svoju podnikateľskú činnosť. Podľa toho, k akej situácii dôjde, upravujú ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), aký vplyv majú uvedené skutočnosti na úpravu základu dane, t. j. Uvedené je upravené práve v § 17 ods. 8 a 9 ZDP, kde je určená povinnosť daňovníkov upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou (§ 41 ods. 3 ZDP) alebo v ktorom bol na daňovníka vyhlásený konkurz (§ 41 ods.
Skončením podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti daňovníka - fyzickej osoby sa podľa § 17 ods. Pri skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti z uvedených dôvodov musí daňovník upraviť základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania daňovníka alebo ku skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti (rovnako sa posudzuje aj skončenie prenájmu). Rovnako postupuje pri úprave základu dane aj daňovník - právnická osoba, ak skončila podnikanie z dôvodu jej zrušenia s likvidáciou alebo vyhlásenia konkurzu, pričom v týchto prípadoch bude vychádzať pri úprave základu dane z § 17 ods. 8 písm.
Podľa § 17 ods. účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. zostatky vytvorených rezerv podľa § 20 ods. 9 písm. výšku pohľadávok, ktorých inkaso sa považuje za zdaniteľný príjem, okrem pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm. uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v § 19 ods. 2 písm.
Zákon č. 431/2002 Z. z. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) v § 4 stanovuje, že fyzická osoba (účtovná jednotka) vedie účtovníctvo po dobu, počas ktorej podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. Podľa § 16 ods. Podľa § 17 ods. 6 zákona o účtovníctve zostavuje účtovná jednotka účtovnú závierku vždy, keď uzavrie účtovné knihy podľa § 16 zákona o účtovníctve.
Daňovník k 30. 10. ukončí živnosť, pričom mu zostali na sklade zásoby v hodnote 10 000 eur. O hodnotu zásob (10 000 eur) musí daňovník zvýšiť základ dane pri skončení podnikania podľa § 17 ods. 8 ZDP, a to ku dňu, ku ktorému skončil podnikanie, t. j. k 30. 10., ku ktorému aj zostaví mimoriadnu účtovnú závierku. Ak by mu aj po tomto termíne plynuli nejaké úhrady alebo by musel on niečo uhrádzať, t. j. sú mu uhrádzané pohľadávky a uhrádza záväzky, ktoré vznikli ešte za čas podnikania, o tieto už upravil základ dane, a preto už nie sú zdaniteľným príjmom, resp.
Pokiaľ ste platitelia DPH, môže vám na základe daňového priznania k DPH vzniknúť nadmerný odpočet (nárok na vrátenie peňazí od štátu). K tomu dochádza vtedy, keď súčet DPH z prijatých zdaniteľných plnení (nákupov) prevýši DPH z uskutočnených zdaniteľných plnení (predajov).
Nadmerný odpočet DPH funguje tak, že platiteľ DPH, ktorý plnenie prijíma (nakupuje tovary alebo služby), môže vykonať odpočet DPH (nárok) na vstupe. Musí však pritom splniť podmienky na uplatnenie odpočtu DPH uvedené v § 49 a nasledujúcich zákona o DPH.
Či platiteľ DPH bude mať povinnosť daňovému úradu daň odviesť, alebo mu vznikne preplatok (nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu), sa dozvie na mesačnej alebo štvrťročnej báze pri podaní daňového priznania k DPH.
Nadmerný odpočet môže vzniknúť napríklad vtedy, ak vám výrazne poklesnú tržby (predaje), ktoré neprevýšia náklady (nákupy), alebo ak kúpite hodnotný majetok, z ktorého si uplatníte nárok na odpočet DPH pri jeho nákupe. V niektorých prípadoch k nadmerným odpočtom dochádza pravidelne, napríklad ak:
Pred samotným vrátením vypočítaného nadmerného odpočtu bude daňový úrad skúmať, či nemáte daňové nedoplatky na DPH a na iných daniach. Pokiaľ existujú, započíta daňový úrad nadmerný odpočet DPH s nedoplatkom dane a vráti vám len rozdiel. Daňový úrad má na vrátenie DPH 30 dní.
Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi DPH nadmerný odpočet, tak je platiteľ povinný odpočítať tento nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, tak mu daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet (alebo jeho neodpočítanú časť) do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
tags: #posledne #zadnovacie #obdobie #vysporiadanie #dane