
Súčasná globalizovaná spoločnosť prináša množstvo zmien, ktoré si vyžadujú adekvátne reakcie. Tieto zmeny so sebou prinášajú nielen pozitívne, ale aj negatívne vplyvy, na ktoré je dospelý človek nútený reagovať. Vplyvy globalizácie, digitalizácie a nástup sociálno-patologických javov, ktoré v minulosti neboli tak rozšírené, si vyžadujú nové prístupy a zručnosti. Efektívnym nástrojom na riešenie týchto situácií a učenia sa, ako na ne reagovať, je práve vzdelávanie dospelých.
V súčasnej spoločnosti sme neustále konfrontovaní s globalizáciou, snažíme sa pochopiť jej vplyvy a následne na ne uvážlivo reagovať. Vďaka prepojeniu ekonomík a vzniku nadnárodných spoločenstiev sa z ľudí stávajú akýsi nadobčania, čo mení koncept občianstva. Do povedomia čoraz viac vstupuje pojem globálne občianstvo. Občianstvo predstavuje viac zodpovednosti a teritórium nezohráva takú významnú úlohu, najmä v politickej a verejnej doméne občianstva. Existuje rozdiel medzi občianstvom a aktívnym občianstvom, kde prvý prípad predstavuje skôr právne vymedzenie a druhý precvičovanie zodpovednosti.
Dnešná spoločnosť býva označovaná aj ako občianska, ktorej rozvoj a podpora patria medzi základné témy. Občiansku spoločnosť možno vysvetliť ako celok, ktorý charakterizuje súčinnosť troch oblastí - občania, štátne inštitúcie a občianske inštitúcie a zároveň predstavuje hodnoty občianskej slobody a plurality demokracie. Funkčný model občianskej spoločnosti vyžaduje spoluprácu a dopĺňanie sa jednotlivých sektorov. Práve oblasť vzdelávania je považovaná za významnú v súvislosti s rozvojom a podporou občianskej spoločnosti, ako aj v súvislosti s globalizáciou.
Vzdelávanie dospelých (andragogika) je veda o výchove dospelého človeka, ktorá sa zaoberá intencionálnou socializáciou dospelého a problematikou pomoci dospelému andragogickými prostriedkami vo všetkých oblastiach jeho života. Vzdelávanie dospelých predstavuje výchovu, vzdelávanie a poradenstvo pre dospelého človeka v ťažkej/zložitej životnej situácii. Objektom vzdelávania dospelých je dospelý jednotlivec a jej predmetom andragogická edukačná realita. Vzdelávanie dospelých môže pomôcť meniť životy a pretvárať spoločnosti a je kľúčovým nástrojom pre riešenie niektorých výziev, ktorým dnes čelí svet. Môže napomôcť pri riešení nerovností medzi ľuďmi, boja proti xenofóbii, radikalizácií, nezamestnanosti, podpore digitalizácie, pri získavaní nových zručností a pod. Vzdelávanie dospelých je často spájané aj s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a ukrýva v sebe pozitívnu odpoveď na mnoho problémov dnešného sveta a zároveň predstavuje benefity tak pre jednotlivca, ako aj pre celú spoločnosť. Dospelí sa musia čoraz častejšie vyrovnávať s rôznymi zmenami a vzhľadom na starnúcu populáciu je potrebné, aby kontinuálne získavali nové zručnosti a kompetencie.
Občianske vzdelávanie, ako súčasť konceptu celoživotného učenia sa, predstavuje jednu zo základných foriem nadobudnutia kľúčových kompetencií. Občianske vzdelávanie je zamerané na formovanie vedomia práv a povinností osôb v ich občianskych, politických, spoločenských aj rodinných roliach a spôsob ako tieto role zodpovedne a účinne naplňovať. Má jasne formulovaný cieľ - formovanie aktívneho občana a podporuje aktívnu participáciu a záväzky v komunite. Za jeden z čiastkových cieľov občianskeho vzdelávania môžeme považovať nadobudnutie občianskych kompetencií. Aktívne občianstvo predstavuje vedomosti, zručnosti a postoje, ktoré dokáže jednotlivec využiť v rámci participácie na verejnom živote. Zároveň ide o schopnosť človeka prekročiť kognitívnu dimenziu učenia a aktívne využiť svoje zručnosti, prípadne si osvojiť nové na rôznych úrovniach v rámci vzdelávacieho prostredia. Aktívne občianstvo okrem získavaní vedomostí obsahuje aj postoje a zručnosti, ktoré vyúsťujú do participácie v občianskej spoločnosti, v komunitnom či politickom živote a sú charakteristické vzájomným rešpektom a nenásilím, uskutočňované v súlade s princípmi ľudských práv a demokracie. Občianske vzdelávanie možno charakterizovať ako výchovu, vzdelávanie, aktivity a činnosti podporujúce rozvoj občianskych kompetencií, aktívnej participácie v rámci komunity a spoločnosti, politickej gramotnosti a zároveň aktivity, ktoré pomáhajú mladým a dospelým získať hodnoty a zaujať postoje k aktuálnym politickým a spoločenským otázkam.
Prečítajte si tiež: Tipy pre komunikáciu so sluchovo postihnutými
Základné princípy občianskeho vzdelávania dospelých, prijaté v roku 1976 počas konferencie v Beustelsbachu (Beustelsbašský konsenzus), sú:
Súčasná spoločnosť nám nedovoľuje zostať len na lokálnej, národnej úrovni. Z ľudí sa stávajú globálni občania a preto je dôležité venovať pozornosť globálnym téma, problémom, či výzvam, ktoré globalizovaný svet prináša. Naplnenie tejto potreby nachádzame práve v globálnom vzdelávaní. Globálne vzdelávanie otvára ľuďom oči a myseľ voči realite sveta a podnecuje ich k tomu, aby zaviedli do sveta viac spravodlivosti, rovnosti a ľudských práv pre všetkých. V dynamicky sa meniacom svete je globálne vzdelávanie celoživotný proces, ktorý predstavuje nástroj, ktorý človeka pripravuje na život. Globálne vzdelávanie je samostatným vzdelávacím prístupom, ktorý je založený na vzájomnom prepojení spoločností, krajín a ľudí, na základe vzájomného prepojenia sociálnych, kultúrnych a prírodných javov, spojením minulosti, prítomnosti a budúcnosti a zároveň uvedomenie si zložitú podstatu kognitívnych, afektívnych, fyzických a duchovných rozmerov ľudského bytia. Globálne vzdelávania nastoľuje otázky rozvoja, rovnosti, mieru, sociálnej a environmentálnej spravodlivosti. Podporou nezávislého, samostatného, kritického myslenia sa globálne vzdelávanie snaží pomôcť rozvíjať praktické zručnosti a prispieť k pozitívnym zmenám tak na lokálnej ako aj globálnej úrovni.
V rámci definícií a cieľov vzdelávania dospelých sa stretávame s javmi, ktoré možno pomenovať ako sociálno-patologické javy. Možno sem zaradiť negatívne sankcionovateľné formy deviantného správania (kriminalita, prejavy radikalizácie, rasizmu a extrémizmu), ako aj nežiadúce javy v spoločnosti (bezdomovectvo, nezamestnanosť, chudoba, a pod.). Tieto javy dokážeme z časti riešiť aj prostredníctvom vzdelávania dospelých, špecificky občianskeho vzdelávania dospelých, ktoré možno považovať za jeden z nástrojov ako prispieť k prevencií a eliminácií sociálno-patologických javov v spoločnosti. Občianske vzdelávanie je úzko prepojené so záujmovým vzdelávaním a jeho prieniky nachádzame aj v oblasti sociálnej andragogiky. Občianske vzdelávanie dospelých môžeme v rôznych podobách nájsť aj v iných subsystémoch andragogiky. Jeho uplatnenie môžeme nájsť taktiež v oblasti sociálnej andragogiky, ktorej základnou premisou je starostlivosť o dospelých, ktorí sa ocitli v situácií, ktorú nedokážu sami riešiť a je možné im pomôcť prostredníctvom edukácie. V tejto súvislosti hovoríme najmä o prevencií a eliminácií sociálno-patologických javov, ako napríklad rasizmus, extrémizmus, radikalizmus, kriminalita a pod. V kontexte prevencie a eliminácie nežiadúcich javov v spoločnosti môžeme občianske vzdelávanie dospelých vnímať v rovine jednotlivca ako aj celej spoločnosti. Aktuálnym problémom spoločnosti je práve rasizmus a extrémizmus.
Milo (2005) rozlišuje tri stupne prevencie:
Realizácia rôznych vzdelávacích aktivít, ktoré smerujú do oblasti rasizmu, extrémizmu, xenofóbie a sektárstva. Podobne môžeme uvažovať aj o ďalšej cieľovej skupine, a to v rámci peniterciárnej a postpeniterciárnej starostlivosti, teda ľudia obvinení vo výkone väzby, výkone trestu odňatia slobody a následne po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti môžeme hovoriť nie len o práci s týmito ľuďmi, ale taktiež môžeme uvažovať o občianskom vzdelávaní ako o možnom alternatívnom treste. Udeľovanie alternatívnych trestov sa stáva, najmä z dôvodu preplnenia väzníc, čoraz väčším celosvetovým trendom. Udeľovanie alternatívnych trestov súvisí s presadzovaním tzv. restoratívnej starostlivosti. Hoci medzi najčastejšie udeľované alternatívne tresty patria prepadnutie majetku, trest domáceho väzenia, či peňažné tresty, postupne sa začíname stretávať aj s ďalšími formami alternatívnych trestov. Za jeden z najstarších a zároveň aj z najrozšírenejších alternatívnych trestov možno pova…
Prečítajte si tiež: Pedagóg mentálne postihnutých - pracovné možnosti
Veľmi často sa v poslednom období skloňuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“, ale už málokto spája tieto moderné slová so základnými ľudskými právami. Integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. Naproti tomu inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Keď hovoríme o inklúzii, nejde len o deti so zdravotným postihnutím. Inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, nielen deti so zdravotným postihnutím, či deti nadané, alebo deti rómske. Zároveň platí, že ak berieme inklúziu vážne, tak všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy tam, kde je to možné, a to bez ohľadu na ich odlišnosti. Náš vzdelávací systém by nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné nejakým spôsobom vyriešiť. Princíp inkluzívneho vzdelávania sa úplne vylučuje so segregovaným (oddeleným) vzdelávaním v špeciálnych školách. Rozmanití žiaci totiž môžu vytvoriť také školy, ktoré budú oveľa citlivejšie k ich konkrétnym potrebám. Zároveň sa predpokladá, že rozmanitosť môže vychovať tolerantnejšiu generáciu. Inkluzívne vzdelávanie pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím, deti si môžu vytvoriť sociálne vzťahy či priateľstvá na celý život.
Inkluzívne vzdelávanie súvisí so základným právom na vzdelanie, ktoré garantuje Ústava a celý rad medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Najdôležitejším je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Právo na vzdelanie sa považuje za kľúčové základné právo každého človeka, pretože vzdelávanie je považované za nevyhnutný prostriedok pre realizáciu iných ľudských práv. V roku 1993 prijala OSN tzv. Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a v pravidle čl. 6 sa zaoberala aj otázkou vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím. Na tieto Štandardné pravidlá nadviazalo v roku 1994 tzv. Prehlásenie zo Salamanky, ktoré už jednoznačne hovorí o inklúzii. V bode 1. tohto Prehlásenia je zdôraznená naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému. Ďalej v bode 3. sa zdôrazňuje, aby deti so zdravotným postihnutím boli vzdelávané v bežných školách.
V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je právo na vzdelanie upravené v čl. 24. Podľa článku 24 ods. 1 Dohovoru štáty, „[s] cieľom realizovať toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí (…) zaistia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach“. Slovenský text Dohovoru kostrbato prekladá pojem inkluzívny ako začleňujúci. Čo sa týka článku 24 ods. 1, toto ustanovenie znamená, že Slovenská republika musí prehodnotiť svoj vzdelávací systém a zmeniť ho tak, aby bol inkluzívny. Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru pri realizácii práva na vzdelanie štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Ďalej podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému vzdelávaniu a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť primerané úpravy.
Primerané úpravy (v angličtine „reasonable accommodation“) je právny pojem, ktorý čl. Nezaistenie primeraných úprav môže založiť diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia. Keď hovoríme o inkluzívnom vzdelávaní, hovoríme o potrebe prehodnotiť rozsah špeciálneho vzdelávania. V žiadnom prípade nejde o slepé rušenie špeciálnych škôl, ale o postupnú transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde. Zároveň musíme mať na pamäti článok 24 ods. 2, písm. Toto ustanovenie predpokladá, že takýmto prostredím môže byť aj napr. oddelená špeciálna škola. Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl. V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav, ktorý je definovaný vyššie. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Ak budeme interpretovať ustanovenia školskej legislatívy, tak prístup musí byť práve opačný. Podľa pravidiel výkladu základných ľudských práv musíme školskú legislatívu vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy (resp. Právo na vzdelanie v inkluzívnom prostredí bežnej školy, spolu s rovesníkmi bez zdravotného postihnutia, je základné ľudské právo dieťaťa s Downovým syndrómom.
Prečítajte si tiež: Sluchové pomôcky: Kto má nárok?
Absolventi magisterského programu VZDELÁVANIE DOSPELÝCH A PORADENSTVO sa môžu uplatniť ako:
Viac informácií môžete získať na online Dni otvorených dverí na PF UKF v Nitre, ktorý sa uskutoční dňa 24. 11.
tags: #postihnutie #dospelí #vzdelávanie #možnosti