Postpenitenciárna starostlivosť a úlohy probačného a mediačného pracovníka

Úvod

Kriminalita mládeže predstavuje závažný spoločenský problém, ktorý si vyžaduje efektívne riešenia. V tejto súvislosti zohráva probácia a mediácia kľúčovú úlohu pri riešení konfliktov a znižovaní kriminality. Cieľom tohto článku je poukázať na význam postpenitenciárnej starostlivosti a úlohy probačného a mediačného pracovníka v procese resocializácie páchateľov, najmä mladistvých a prvopáchateľov.

Význam probácie a mediácie

Probačná a mediačná služba (PMS) má zásadný význam pri riešení konfliktov a znižovaní kriminality, najmä u mladých ľudí a prvopáchateľov. Pomáha im nezostať poznačenými za jeden trestný čin na celý život a aktívnym prístupom im umožňuje odstrániť prekážky návratu do spoločnosti. Efektivita trestných opatrení v oblasti delikvencie detí a mládeže je diskutabilná, najmä v prípade trestu odňatia slobody, ktorého účinnosť je sporná a z ekonomického hľadiska neefektívna.

PMS by mala mať k dispozícii nástroje na dosiahnutie zmien v správaní maloletých a mladistvých delikventov a na zabránenie opakovanému delikventnému správaniu. Jej zmyslom je pozitívne viesť mladistvého k usporiadanému životu a k odstráneniu príčin a následkov spáchaného trestného činu.

Vývoj probačnej a mediačnej služby na Slovensku

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky pripravuje už niekoľko rokov zásadnú rekodifikáciu trestnoprávnych kódexov. V máji 2000 schválila vláda SR legislatívny rámec rekodifikácie Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorého filozofickým základom sa stala idea restoratívnej justície. Trest odňatia slobody by sa mal ukladať len v nevyhnutnom prípade, ak nie je možné nájsť iné riešenie trestnej veci. Na realizáciu alternatív sa predpokladalo zriadenie PMS, ktorá má byť budovaná ako centralizovaná služba zohľadňujúca lokálne špecifiká.

Zámerom zriadenia PMS je posilnenie práva poškodených trestnými činmi, aktívna pomoc pri resocializácii páchateľa a jeho bezproblémovom návrate do spoločnosti po spáchaní trestného činu, pri súčasnom výchovnom pôsobení voči celej spoločnosti. PMS sa chce zaradiť medzi inštitúcie, ktoré budú aktívne pôsobiť v rámci programov prevencie kriminality. Na podporu činnosti PMS pripravilo ministerstvo spravodlivosti novelu Trestného poriadku, ktorá zavádza inštitút zmieru. Pri splnení zákonom predpokladaných podmienok môže so súhlasom obvineného a poškodeného súd a v prípravnom konaní prokurátor rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie. Jednou z podmienok je, že obvinený nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenie na náhradu škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom. Pri rokovaní páchateľa s poškodeným sa mediácia využíva ako forma riešenia sporu, ktorý vznikol medzi oboma stranami spáchaním trestného činu.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

V októbri 2001 začala svoju činnosť pracovná skupina pre prípravu pilotného projektu PMS, zriadená v sekcii trestného práva. Jej členmi sa stali zástupcovia orgánov činných v trestnom konaní (sudcovia, prokurátori, príslušníci justičnej polície a z Prezídia policajného zboru SR) a rovnako tak zástupcovia tretieho sektoru. Od roku 2002 spustilo Ministerstvo spravodlivosti SR pilotný projekt probačnej a mediačnej služby, ktorý sa mal realizovať bez toho, aby došlo k novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku. Preto bolo potrebné nájsť priestor pre činnosť probačných a mediačných úradníkov.

Aj keď slovenské trestné právo nepoznalo v tejto dobe trest verejnoprospešných prác, ani takzvané „dohľadové“ tresty, tak bolo možné v rámci pilotného projektu uskutočňovať probačnú činnosť, pretože sudca mal podľa Trestného zákona možnosť odsúdenému uložiť určité obmedzenia a povinnosti a to pod probačným dohľadom probačného úradníka. Probačný úradník mal nielen kontrolovať, či odsúdený dodržiava nariadené obmedzenia a povinnosti, ale v spolupráci s rodinou páchateľa a s komunitou, v rámci ktorej odsúdený žije, zabezpečiť jeho resocializáciu. Prioritnou úlohou ministerstva spravodlivosti týkajúcou sa probácie, mediácie v trestných veciach a samotného výkonu práce probačných a mediačných úradníkov bola v roku 2003 príprava zákona o probačných a mediačných úradníkoch. Prijatie zákona o probačných a mediačných úradníkoch ustanovuje rôzne formy dohľadu nad obvineným a kontroly zamerané na dodržiavanie povinností a obmedzení, ktoré boli odsúdenému uložené v rámci skúšobnej doby. Vyžadujú si účasť kvalifikovaných osôb s príslušnými kompetenciami. Osoby, ktoré sa na rovnakej úrovni zaoberajú mediáciou, vytvárajú následne podmienky na uplatnenie odklonov v trestnom konaní. Návrh zákona predpokladal zriadenie inštitútu probačného a mediačného úradníka, vrátane jeho postavenia, pôsobnosti, práv a kompetencií. Súčasne so zákonom o probačných a mediačných úradníkoch prijala NR SR zákon o súdnych úradníkoch, podľa ktorého sa súčasťou odborného aparátu na súdoch stal aj probačný a mediačný úradník (spolu s vyšším súdnym úradníkom a súdnym tajomníkom). Návrh zákona bol pripravený sekciou trestného práva a predložený do legislatívneho procesu v apríli 2003. Následne po prerokovaní Legislatívnou radou vlády a vládou SR bol 28. 10.

Probácia: Skúšanie a overovanie

Pojem „probácia“ je odvodený z latinského slova „probare“, čo znamená skúšanie, overovanie. Probácia predstavuje spôsob dohľadu nad odsúdenými a môžeme ju považovať za druh trestu, ktorý sa však vykonáva na slobode. Probácia je tiež zhromažďovanie informácií o osobe obvineného a jeho sociálnej, rodinnej a pracovnej situácii. Podľa definície Organizácie spojených národov je probácia metódou zaobchádzania s vybranou skupinou páchateľov v rámci podmienečne odloženého trestu, keď je uložený dohľad, a to spolu s poskytovaním individuálneho poradenstva a ďalších podporných podmienok.

Za probáciu je v širšom slova zmysle považovaná tiež práca v oblasti výkonu trestu všeobecne prospešných prác a ďalších trestov a opatrení, ktoré obsahujú formy individuálnej práce s klientom, smerujúce k plneniu špecifických povinností a podmienok. Povinnosť probácie, resp. probačného dohľadu nad obvineným stanoví súd. Na rozdiel od mediácie je probácia povinná a jej úlohou je kontrolovať súdom uložené povinnosti a súčasne motivovať a viesť klienta k riadnemu spôsobu života. Poslaním probačnej činnosti je aj kvalifikované zaisťovanie výkonu alternatívnych trestov. Súčasťou býva i probačný program, ktorý formou výchovy, sociálnej práce a psychoterapie pomáha mladistvému odstrániť príčiny vzniku konfliktu.

Zmyslom probačnej činnosti je motivácia obvineného aktívne sa podieľať na riešení následkov a príčin spáchanej trestnej činnosti, pomoc k zmene postojov a vedeniu riadneho života. Veľký význam má probačná činnosť v humanizácii so zaobchádzaním s obvineným, odsúdeným, obžalovaným, to znamená, že v menšej miere narušuje jeho sociálne väzby a menej ho psychicky traumatizuje. Pri riešení delikventnej mládeže sa uplatňujú tie isté základné ciele a zásady probácie ako u dospelých, avšak s niektorými odlišnosťami. K mladistvému je potrebné pristupovať iným spôsobom ako u dospelej osoby, vzhľadom k tomu, že po fyzickej a hlavne psychickej stránke nie je mladistvý natoľko vyvinutý ako dospelý jedinec. Pred represívnym pôsobením na mladistvých je potrebné uprednostniť také metódy práce s nimi, ktoré môžu prispieť k eliminácii negatívnych vplyvov vonkajšieho prostredia na ich správanie a motivovať ich k rozvoju ich kladných vlastností. Je potrebné prihliadať k osobnosti mladistvého, k jeho veku a rozumovej a mravnej vyspelosti, zdravotnému stavu, ako aj jeho osobným, rodinným a sociálnym pomerom, zníženie rizika recidívy trestnej činnosti.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a reintegrácia

Mediácia: Mimosúdne riešenie sporov

Slovo „mediácia“ je odvodené od latinského slova medius (median), čo v preklade znamená stredný, prostredný, ležiaci medzi jedným a druhým, nestranný, nerozhodný, neurčitý. Mediácia je mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným a obvineným. Mediácia sa vykonáva len so súhlasom poškodeného a obvineného. Ak je obvineným mladistvý, na vykonanie mediácie je potrebný aj súhlas jeho zákonného zástupcu. Mediáciou sa v medzinárodných dokumentoch rozumie mimosúdne konanie, v ktorom tretia, neutrálna osoba (mediátor), pomáha stranám vyriešiť svoju konfliktnú situáciu, resp. urovnať spor, ktorý vznikol, alebo sa týka ich zmluvného alebo právneho vzťahu a dospieť k vzájomnej dohode.

Mediácia v obecnom slova zmysle predstavuje alternatívnu metódu riešenia konfliktu, pričom mediátor pomáha nájsť prijateľné riešenie danej situácie s cieľom urovnať vzájomné vzťahy strán. Zmyslom mediácie je zmiernenie, či dokonca urovnanie konfliktných stavov spojených s trestným činom, čo obvykle vedie k odstráneniu škôd a následkov, ktoré vznikli spáchaním trestného činu. Cieľom je, aby sa páchateľ stotožnil s platnými normami, hodnotami, ktoré si spoločnosť chráni zákonom, aby sa na tomto základe motivoval a preukázal snahu z vlastnej vôle napríklad obeť odškodniť. K takémuto postoju páchateľa, samozrejme, prihliadajú potom aj orgány činné v trestnom konaní. Veľkou prednosťou mediácie v trestných veciach je rôznorodosť praktických foriem jej uplatnenia a s nimi možnosť individualizácie jednotlivých prípadov. Mediácia je pre obvineného spravidla príležitosťou vyhnúť sa štandardnému trestnému stíhaniu a uloženiu trestu. Pre poškodeného je to cesta k rýchlemu dosiahnutiu odškodnenia bez zdĺhavého a často finančne náročného občianskoprávneho súdneho sporu.

Pomocou mediácie dochádza k zmiereniu strán, k vzájomnému pochopeniu, čo má veľký psychologický vplyv na páchateľa, ale aj na poškodeného. Dochádza k rýchlemu odškodneniu a náhrady spôsobnej škody.

Princípy mediácie:

• Dobrovoľnosť: Účasť na mediačnom procese a prijatie dohody je na báze dobrovoľnosti, nie je možné do tohto procesu niekoho nútiť.
• Rýchlosť: Spory prejednávané pomocou mediácie je možné riešiť rýchlo, okamžite, bez zbytočných prieťahov.
• Nízke finančné náklady: Mediačný proces nepredstavuje pre zúčastnené strany tak vysoké finančné výdavky, ako je tomu pri súdnych poplatkoch a ďalších právnych službách. Zúčastnené strany sa o výdavky delia spoločne.
• Dôvernosť: Na rozdiel od občianskeho súdneho konania, pre ktoré sa uzákonil princíp verejnosti a na pojednávaní sa tak s určitými výnimkami môže zúčastniť každý.
• Ústretovosť (psychologický aspekt): Prednosťou tohto alternatívneho spôsobu riešenia sporu, resp. hľadania vzájomného konsenzu inou ako súdnou či arbitrážnou cestou, môže byť napokon i psychologický aspekt, t. j. strany nestoja pred sudcom, v skutočnosti sa nesúdia, nemusia sa zúčastňovať na pojednávaniach, „nebojujú“ proti sebe, ale s pomocou tretej, nezávislej osoby sa snažia viesť kultivovaný dialóg, hľadajú vzájomne akceptabilné riešenie, čo v konečnom dôsledku zintenzívňuje šance oboch uspieť.

Výsledkom mediácie je jasne formulovaná, zrozumiteľná a prakticky uskutočniteľná dohoda, ktorá je spoločne prijateľná pre všetkých zúčastnených. Na rozdiel od súdneho riadenia sa na jej podobe podieľajú všetci účastníci mediačného procesu. Dohoda musí byť v písomnej forme a potvrdená podpismi, iba takto nadobúda charakter právnej zmluvy.

Delikvencia detí a mládeže

„Dieťa“ je nedospelý človek vo veku do 15 alebo do 18 rokov, v širšom zmysle akýkoľvek priamy potomok nejakého rodiča. Podľa článku Dohovoru o právach dieťaťa sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr. Nadobudnutie plnoletosti v právnom poriadku Slovenskej republiky upravuje Občiansky zákonník. Podľa Občianskeho zákonníka sa plnoletosť nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. „Mládež“ je sociálno-demografická skupina obyvateľstva vo veku od 15 do 30 rokov, t. j. mladistvý, neplnoletý alebo tzv.

Prečítajte si tiež: Význam penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti

„Delikvencia“ (z lat. delinquere = previniť sa; angl. juvenile delinquency) znamená asociálne, resp. protispoločenské správanie detí a mládeže. Je to prejav aktivity, ktorá je v rozpore s normami trestného zákona, čiže ide o páchanie trestnej činnosti.

• Delikvencia maloletých: Maloletým je osoba mladšia ako štrnásť rokov, ktorá za spáchaný trestný čin podľa Trestného zákona č.
• Delikvencia mladistvých: Za mladistvého sa podľa Trestného zákona č.
• Juvenilná delikvencia: Podľa Trestného zákona č. 300/2005 ide o delikvenciu mladistvých vo veku od osemnásť do dvadsať rokov. Takýto mladistvý je za trestný čin trestne zodpovedný, pričom súd prihliada na jeho vek ako vek blízky mladistvému.

Restoratívna justícia a úloha PMS

Probačná a mediačná činnosť vychádza z restoratívneho poňatia spravodlivosti (z anglického restore - obnoviť, uzdraviť). Restoratívna justícia sa zameriava na ujmy vzniknuté trestným činnom a usiluje sa o zohľadnenie potrieb poškodeného, podporuje zodpovednosť páchateľa za riešenie vzniknutej situácie a zapája poškodeného, páchateľa a spoločnosť do procesu riešenia. Restoratívna justícia dáva prednosť procesu založenému na spolupráci a účasti zainteresovaných strán a preferuje výsledky a riešenie vychádzajúce zo vzájomnej dohody zúčastnených.

Poslaním probačnej a mediačnej služby je prispievať k naplňovaniu trestnej spravodlivosti predovšetkým vytváraním podmienok pre uplatnenie alternatívnych postupov v trestnom konaní, zaistenie účinného výkonu alternatívnych trestov a nájdenie účinnej reakcie na spáchaný trestný čin. Za týmto účelom sa vykonáva probačná a mediačná činnosť, ktorá sa podieľa na riešení sporov medzi obvineným a poškodeným a svojimi činnosťami usiluje o urovnanie konfliktných stavov, obnovenie rešpektu k právnym normám v súvislosti s trestným riadením. Probačná a mediačná činnosť smeruje k integrácii obvineného do spoločenského života bez ďalšieho porušovania zákonov.

Úlohy probačného a mediačného úradníka

Probačnú a mediačnú činnosť vo veciach, ktoré sa prejednávajú v trestnom konaní v SR, poskytujú probační a mediační úradníci, ktorých postavenie, činnosti a úlohy vymedzuje zákon č. 550/2003 o probačných a mediačných úradníkoch. Probačný a mediačný úradník napomáha tomu, aby trestná vec mohla byť vo vhodných prípadoch prejednaná v niektorom z osobitných spôsobov trestného konania, alebo aby mohol byť uložený a riadne vykonaný trest nespojený s odňatím slobody, alebo aby mohla byť väzba nahradená iným vhodným opatrením. Medzi jeho úlohy patrí aj uskutočňovanie ďalších činností.

tags: #postpenitenciárna #starostlivosť #a #úlohy #probačného #a