Postpenitenciárna starostlivosť v Slovenskej republike: Legislatívny rámec, prevencia kriminality a reintegrácia do spoločnosti

Úvod

Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec postpenitenciárnej starostlivosti na Slovensku a jej prepojenie s prevenciou kriminality. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o opatreniach a programoch, ktoré sú zamerané na pomoc osobám prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na prevenciu recidívy a reintegráciu do spoločnosti.

Prevencia kriminality ako základný pilier

Prevencia kriminality je definovaná ako cieľavedomé, plánovité, koordinované a komplexné pôsobenie na príčiny a podmienky, ktoré vyvolávajú alebo umožňujú kriminalitu a inú protispoločenskú činnosť, s cieľom ich predchádzania, potláčania a zamedzovania. Táto definícia sa vzťahuje aj na prevenciu inej protispoločenskej činnosti.

Stratégia prevencie kriminality do roku 2028

Dňa 19. apríla 2023 bola uznesením Vlády SR č. 189/2023 prijatá Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028. Táto stratégia predstavuje dôležitý dokument, ktorý stanovuje ciele a priority v oblasti prevencie kriminality na národnej úrovni. Úlohou subjektov prevencie kriminality na národnej úrovni je koordinovať preventívne aktivity na národnej a celospoločenskej úrovni. Na regionálnej úrovni je koordinačným orgánom prevencie kriminality okresný úrad v sídle kraja, ktorý v spolupráci s vyšším územným celkom rozpracúva stratégiu prevencie kriminality v súlade s prioritami a cieľmi národnej stratégie na podmienky kraja. Na miestnej úrovni je hlavným koordinačným orgánom prevencie kriminality mesto, resp. obec, ktorá si môže zriadiť poradný, iniciatívny a kontrolný orgán.

Legislatíva výkonu trestu odňatia slobody

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydalo vyhlášku podľa § 102 ods. 1 písm. a) až l) a s) a t) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2008 Z. z. Táto vyhláška upravuje rôzne aspekty výkonu trestu odňatia slobody, vrátane prijímania odsúdených do výkonu trestu, ich umiestňovania, zaobchádzania s nimi a podmienok prepustenia.

Prijímanie odsúdených do výkonu trestu

Odsúdený, ktorý je dodaný do výkonu trestu, môže byť prijatý aj iným ústavom na výkon väzby ako ústav určený na nástup do výkonu trestu v nariadení výkonu trestu. Osobnú prehliadku odsúdeného po prijatí do výkonu trestu vykoná príslušník zboru rovnakého pohlavia. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, vykoná sa záznam o odňatých veciach, prevzatí peňažných prostriedkov a cenín. Záznam podpíše príslušník zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal, odsúdený a príslušník orgánu, ktorý odsúdeného do výkonu trestu dodal. Ak je odsúdený prijatý do výkonu trestu v pracovný deň po 15.00 hodine alebo v deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja, podrobí sa lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným výkonom v najbližší pracovný deň. Ak príslušník zboru zistí na tele odsúdeného stopy po fyzickom násilí alebo zranení, zabezpečí bez zbytočného odkladu jeho prehliadku lekárom. Strelnú zbraň alebo strelivo odňaté odsúdenému pri prijatí do výkonu trestu ústav odovzdá do úschovy najbližšiemu policajnému útvaru. Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v § 23 ods.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Umiestňovanie odsúdených vo výkone trestu

Určený príslušník zboru z generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom bude odsúdený vykonávať trest. Určenie ústavu sa oznámi odsúdenému, aby mohol informovať blízke osoby. Ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo života odsúdeného alebo inej osoby, určenie ústavu sa odsúdenému oznámi po dodaní do určeného ústavu. Odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom oddiele alebo v nástupnej izbe. Umiestnenie odsúdeného a zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie. Zdravotnú spôsobilosť na zaradenie do práce posudzuje lekár.

Diferenciácia odsúdených a režim

Odsúdený na doživotný trest sa umiestňuje do diferenciačných skupín. Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. U odsúdeného prechodne premiestneného na výkon trestu do ústavu na výkon väzby sa uplatňuje režim ústavu na výkon trestu. Pedagóg oddielu organizuje a zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených spravidla 35 odsúdených; u mladistvých odsúdených oddiel tvorí spravidla 15 mladistvých odsúdených. Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia. Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu, ak sa ďalej neustanovuje inak. Oddiel odsúdených s diferenciačnou skupinou „A“, ktorý sa nachádza v stráženom objekte ústavu, je oddelený od ubytovacích priestorov ostatných diferenciačných skupín. Odsúdený zaradený na výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu.

Program zaobchádzania s odsúdenými

Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a sprístupní odsúdenému určené ciele a úlohy. Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom, špeciálnym pedagógom, pedagógom vzdelávania a sociálnym pracovníkom. Program zaobchádzania obsahuje ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce, vzťahov s vonkajším prostredím a zmysluplného trávenia voľného času. Resocializačný a výchovno-vzdelávací program predstavuje štandardizovanú individuálnu alebo skupinovú intervenčnú aktivitu v oblasti sociálnej komunikácie, sebapoznania, prípravy na trh práce, finančnej gramotnosti, zvyšovania právneho vedomia v oblasti ľudských práv, prevencie závislostí, prevencie domáceho násilia, budovania rodinných vzťahov a v ďalších oblastiach ovplyvňujúcich kriminogénne rizikové faktory recidívy trestnej činnosti. Pedagóg môže pri hodnotení programu zaobchádzania do nasledujúceho obdobia aktualizovať existujúce úlohy alebo stanoviť nové úlohy. Cieľom sociálnej práce pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych problémov alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie z výkonu trestu.

Podmienky vo výkone trestu

Odsúdeným v diferenciačných skupinách „A“ a „B“ sa povolí primeraná estetická úprava ubytovacích priestorov. O dočasnom znížení ubytovacej plochy môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských tradícií určí spravidla nutričný terapeut. Odsúdený umiestnený v minimálnom stupni stráženia v diferenciačnej skupine „A“ si môže z nakúpených surovín alebo zo surovín doručených v balíku pripravovať jedlá. Odsúdenému sa poskytuje odev, obuv a iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem. Ak odsúdený používa vlastný odev a obuv, musí mať zabezpečenú obmenu spodnej bielizne raz za týždeň a obmenu odevu a obuvi podľa potreby, najčastejšie však raz za dva týždne na vlastné náklady. Kontrolu prinesených súčastí odevu určených na obmenu vykonáva príslušník zboru v prítomnosti osoby, ktorá ich priniesla, o čom urobí záznam. Jednotlivé časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu odsúdeného, nesmú byť označené názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo v rozpore s § 40 písm. Odsúdený môže používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v množstve určenom v ústavnom poriadku. Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou, ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou. Ak odsúdený nemá pri nástupe do výkonu trestu potreby osobnej hygieny, vydajú sa mu ihneď po nástupe. Ústav vydá odsúdenému základné potreby osobnej hygieny podľa potreby a určených noriem a ďalšie potreby osobnej hygieny v súlade s § 22 ods. 2 zákona podľa potreby a určených noriem na základe písomnej žiadosti odsúdeného. Na uloženie vecí osobnej potreby sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka. Odsúdený kedykoľvek umožní príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich osobných vecí.

Návštevy a korešpondencia

Návšteva sa môže vykonať formou fyzickej návštevy alebo videonávštevy. Návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu schváleného riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru za podmienok ustanovených v zákone. Za priebeh návštevy zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou poučí odsúdeného a návštevníka o zásadách správania pri návšteve a odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu preruší alebo predčasne ukončí, ak nastanú dôvody podľa § 24 ods. Návšteva povereného zástupcu štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, právnickej osoby, fyzickej osoby, záujmového združenia občanov, cirkvi, náboženskej spoločnosti, nadácie a charitatívnej organizácie vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. Pre návštevníka je pred fyzickou návštevou k dispozícii čakáreň a kútik pre rodičov s deťmi. Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch. Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí sa jej preklad. Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka alebo poistená zásielka sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v § 25 ods. Odsúdený si môže ponechať pri sebe došlú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom možnostiam jej uloženia v skrinke. Odosielanie korešpondencie na náklady ústavu sa zabezpečuje ako list 2.

Prečítajte si tiež: Význam penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti

Balíky a telefonovanie

Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania. Na predpísanom tlačive sa vyznačuje dátum posledného dňa platnosti povolenia na prijatie balíka. Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný. Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Ústav nesprostredkúva hovory adresované odsúdenému do ústavu. Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonovanie medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide o blízke osoby a ak to technické podmienky ústavu umožňujú. Kredit na telefonovanie si môže odsúdený zabezpečiť spôsobom určeným poskytovateľom telefonických služieb. Telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom sa nemonitoruje a nezaznamenáva.

Finančné prostriedky odsúdených

Suma uhradeného výživného a pohľadávok tvorí kredit. Ústavom poskytnuté prostriedky na nákup základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu. Výšku kreditu znižuje čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta odsúdeného okrem úhrad. Odsúdený môže na základe preukázateľnej žiadosti raz mesačne poukázať peňažné prostriedky blízkej osobe alebo na úhradu nákladov, ktorých neuhradenie by odsúdenému spôsobilo ujmu. Ak odsúdený nemá súdom upravené vyživovacie povinnosti, môže zo svojho konta raz mesačne zaslať peňažné prostriedky v sume do 30 % zo životného minima vyživovaným osobám. Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky zo svojho konta. Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatí z pokladnice ústavu zostatok peňažných prostriedkov na jeho konte. Ak ústav v čase prepustenia na slobodu eviduje voči odsúdenému neuhradenú pohľadávku spojenú s výkonom väzby a výkonom trestu, odsúdenému ústav stiahne na úhradu takejto pohľadávky alebo jej časti zo sumy peňažných prostriedkov vyššej, ako je suma. Materiálne náklady za sprístupnenie informácií.

Iné práva a povinnosti odsúdených

Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby zistí, že preukaz odsúdeného použil iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný, nakúpený tovar sa nevydá. Ústav poskytne odsúdenému peňažný príspevok vo výške najnižšieho doplatku za liek, liečebnú a zdravotnícku pomôcku zaradenú v zozname kategorizovaných liekov, liečebných a zdravotníckych pomôcok, ktoré majú porovnateľný účel určenia a porovnateľné základné funkčné vlastnosti. Odsúdený potvrdí svojím podpisom súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov na úhradu nákladov na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky a na úhradu nevyhnutných nákladov poskytnutých za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na lekárske vyšetrenie. Lekár vykoná záznam v zdravotnej dokumentácii odsúdeného o začatí hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky, vykoná lekárske vyšetrenie a podľa potreby na…

Príklady postpenitenciárnej starostlivosti v praxi

Nasledujúce príklady ilustrujú, ako organizácie poskytujú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdených a aké sú výsledky ich úsilia:

• „XY“ odsúdený za krádež: Odsúdený na 2 roky odňatia slobody za opakovanú krádež. Po odpykaní polovice trestu bol podmienečne prepustený so skúšobnou dobou 2 roky, povinnosťou zamestnať sa a dohľadom OZ Acheron.
• „XY“ odsúdený za násilný trestný čin: Odsúdený na 6 rokov za ublíženie na zdraví. Po odpykaní 4 rokov ponúklo OZ záruku za dovŕšenie nápravy, súd rozhodol o podmienečnom prepustení so skúšobnou dobou 5 rokov, probačný dohľad 2 roky a zákaz požívania alkoholu.
• „XY“ odsúdená za falšovanie: Odsúdená na 1 rok za falšovanie úradnej listiny.

Ďalšie príklady

• „XY“ odsúdený za drogovú trestnú činnosť - recidíva: Trest: 6 rokov a 8 mesiacov za výrobu pervitínu. Súd návrh na podmienečné prepustenie zamietol, konštatoval, že i napriek odborne pripravenej resocializácii OZ je náprava odsúdeného nedostatočná a riziko recidívy je vysoké, čím nie sú splnené základné podmienky na podmienečné prepustenie.
• „XY“ odsúdený za rôznu trestnú činnosť - recidíva: Trest: 6 rokov. OZ ponúklo záruku za dovŕšenie nápravy s konkrétnym programom resocializácie, súd odsúdeného prepustil, zaviazal odsúdeného splniť konkrétne body záruky, povinnosťou zamestnať sa.

Ministerstvo vnútra a jeho aktivity v oblasti prevencie a pomoci

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR) aktívne participuje na prevencii kriminality a poskytovaní pomoci obetiam trestných činov.

Prečítajte si tiež: Príklady z praxe: Postpenitenciárna starostlivosť

Pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi

V súvislosti s možným nárastom nebezpečenstva zneužitia situácie ľudí utekajúcich pred vojnovým konfliktom z Ukrajiny, MV SR spracovalo informačný leták týkajúci sa ochrany a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi. Leták bol distribuovaný na rôznych úrovniach, vrátane okresných úradov, obcí a miest Banskobystrického kraja.

Informačný leták pre odídencov z Ukrajiny

V súvislosti s prebiehajúcim vojnovým konfliktom na Ukrajine, Tlačový odbor kancelárie ministra vnútra SR vyhotovil v mesiaci október 2022 nový informačný leták pre odídencov.

Projekt ŠNN a jeho ciele

Cieľom projektu ŠNN je v rámci znižovania vplyvu rizikových faktorov sociálneho vylúčenia postupný ústup od preferovania neefektívnej koncepcie oddeleného odstraňovania rizikových faktorov sociálneho vylúčenia v rámci penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti na integrovanejší systém. Dnešnou realitou je, že resocializácia po prepustení z výkonu trestu zlyháva z pohľadu zainteresovaných subjektov na schopnosti vybudovať si vzťah s klientom, ktorý by viedol k cielenej práci pri riešení sociálnych problémov. Prvé dni po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sú z pohľadu napĺňania základných životných potrieb (ubytovanie, strava, základná osobná hygiena) mimoriadne kritické. Je preto potrebné, aby prepustená osoba resp.

Mapa krízových zariadení

Mapa aktualizovaná v určitých periódach bude slúžiť ako jednoduchý informačný zdroj pre sociálnych pracovníkov ústavov na výkon trestu odňatia slobody (pracujúcich s odsúdenými pred ich prepustením), prepúšťaných odsúdených a ich najbližších. Mapa bude obsahovať len informácie o poskytovateľoch sociálnych služieb krízovej intervencie zabezpečujúcich nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb (bývanie, strava, ošatenie, základná osobná hygiena) v nocľahárni, útulku a domove na polcesty (ďalej len „krízové zariadenie“). Na rozdiel od registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie príslušný vyšší územný celok, resp. - ďalších službách, ktoré krízové zariadenie poskytuje alebo zabezpečuje (napr. - o iných podmienkach pre prijatie (napr. potvrdenie o bez infekčnosti pred/pri nástupe do zariadenia, zákaz, resp.

Rôzne pohľady a stereotypy

Kto? Čo? Ľudia charakterizovaní určitou inakosťou sú často opradení rôznymi mýtmi. Podobne si vymýšľame legendy a príbehy aj o národoch či kmeňoch, o ktorých máme málo informácií. Vieme my napríklad to, či skutočne existujú ľudožrúti - t. j. ľudia, ktorí naozaj konzumujú ľudí? Cieľom tohto článku nie je zamýšľať sa nad neznámymi kmeňmi a spôsobom ich stravovania, ale skôr priblížiť (pedagógom, poradenským pracovníkom, psychológom a verejnosti) to, ako fungujú ľudia so zrakovým postihnutím, čo úplne pochopiteľne môže byť pre niekoho, v dôsledku nedostatku informácií, možno porovnateľné hoci aj s už spomínaným ľudožrútom. Vieme my vôbec, kto vlastne sú ľudia so zrakovým postihnutím - sú to len nevidiaci? Naozaj veríme v to, že títo ľudia majú prirodzene lepší sluch alebo „vidia“ srdcom?

Reflexie absolventov sociálnej práce

Reflexie absolventov Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Reflexes of the St. Elizabeth University of Health and Social Sciences graduates on education area in social work. Abstrakt: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave pripravuje študentov v odbore sociálna práca už desať rokov. Pokladali sme za prínosné a dôležité poskytnúť zainteresovaným niekoľko reflexií absolventov v študijnom odbore sociálna práca na niekoľko oblastí, ktoré často v prostredí každej vysokej školy rezonujú a na ktoré študenti často nedostávajú odpovede. Ide o oblasť kvality poskytovaného vzdelania, organizáciu štúdia, obsah študijného programu a záujem o možnosť ďalej sa vzdelávať. Kľúčové slová: Sociálna práca. Absolvent štúdia. Vzdelávanie. Obsah študijného programu. Ďalšie vzdelávanie. Abstract: St. Elizabeth University of Health and Social Sciences in Bratislava has been preparing students in social work for 10 years. We have considered for beneficial and important to provide some reflections of social work graduates in several areas, which often resonate in the settings of each university and to which the students do not receive the responses. It is about quality of provided education, study organisation, content of study program and interest in possibility of further education. Keywords: Social work. Study graduate. Education. Study program content.

Medzinárodný kontext a rozvojová pomoc

Slovensko sa vďaka projektu COMIDE zapája medzi krajiny EÚ, ktoré chcú prepojiť migračnú politiku s rozvojovu pomocou. Cieľom je zvýšiť efektívnosť rozvojovej pomoci, ako aj lepšie využiť potenciál, ktorí migranti z tretích krajín ponúkajú. Európska únia vychádza z predpokladu, že migranti poznajú pomery v krajine pôvodu lepšie ako pracovníci z mimovládnych organizácií, ktorí do tretích krajín zavítajú len niekoľko týždňov či mesiacov pred samotnou realizáciou projektu. Aj Slovensko má takýto potenciál, a preto by malo využiť záujem migrantov o dianie v krajine pôvodu aj pre zlepšenie účinnosti a efektívnosti rozvojovej pomoci.

Príklady zo zahraničia

Postpenitenciárna starostlivosť vo Francúzsku má vysoko rozvinutý systém penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Systém postpenitenciárnej starostlivosti tvorí neoddeliteľnú súčasť celého systému. Z histórie vývoja penitenciárnej starostlivosti vo Francúzsku zistíme, že od prvej svetovej vojny, teda od roku 1911, celý systém spadá pod ministerstvo spravodlivosti.

Aktivity Slovenskej katolíckej charity

Slovenská katolícka charita (SKCH) sa začiatkom leta 2011 zapojila do pomoci krajinám východnej Afriky, ktoré zasiahli obrovské suchá a vlna hladomoru. Ešte niekoľko rokov potrvá, kým sa na Haiti či do Ugandy budú hrnúť európski turisti a turistky. Dôvody sú jednoduché: dôsledky prírodných či spoločenských sa odstraňujú ťažko, krajiny sa spamätávajú pomaly. Humanitárni pracovníci a pracovníčky často nasadzujú počas misií v rozvojových krajinách vlastné životy. Minimálne v Medzinárodný humanitárny deň (19. august) si títo ľudia zaslúžia uznanie. Začiatkom leta prebehol monitoring ročného projektu Slovenskej katolíckej charity (SKCH) v Gruzínsku, ktorý bol finančne realizovaný z grantovej schémy podpory SlovakAid. Charitatívna a sociálna služba ako jeden z mála študijných programov v rámci odboru sociálnej práce ponúka komplementárny a synergizujúci prístup v sociálnych a kresťanských otázkach. V programe sa prednášajú spoločenskovedné a univerzálne disciplíny, ktoré reflektujú potreby sociálnej reality a praxe. Získavanie finančných zdrojov prostredníctvom grantov a realizácia projektov predstavuje v sociálnej a charitatívnej sfére jeden z najefektívnejších nástrojov na riešenie sociálnych problémov. Domnievame sa, že práve tieto dôvody podnietili PhDr. Bohuslava Kuzyšina, PhD., aby spracoval vysokoškolský učebný text s názvom Základy projektovania pre charitatívnu a sociálnu službu.

tags: #postpenitenciárna #starostlivosť #Slovenská #republika