
Páchanie trestnej činnosti v rôznych podobách a formách je staré ako ľudstvo samotné. Problém kriminality je javom spoločenským a sprevádza spoločnosť v celom historickom vývoji. Každá spoločnosť si v záujme svojej ochrany vytvára systém, zameraný na predchádzanie vzniku týchto nebezpečných javov. Jeden z najzávažnejších prostriedkov v systéme trestného postihu je trest odňatia slobody, t.j. izolácia jednotlivcov od spoločnosti a prevýchova v ústavných podmienkach. Nová filozofia výkonu trestu, jeho humanizácia, vychádza z nových prístupov spoločnosti k životu a jeho rozvoju. Tento prístup sa prejavuje v novom pohľade na výkon trestu a jeho realizáciu v prevýchove odsúdeného. Tak, ako je ľahko priepustná bariéra do kriminálneho prostredia, o to ťažší je návrat odsúdených z priepasti do civilného života. Našim dôležitým poslaním preto zostáva podať pomocnú ruku tým, ktorí podstupujú veľmi ťažkú a tŕnistú cestu späť k spoločnosti.
Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec postpenitenciárnej starostlivosti na Slovensku a jej prepojenie s prevenciou kriminality. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o opatreniach a programoch, ktoré sú zamerané na pomoc osobám prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na prevenciu recidívy a reintegráciu do spoločnosti.
Prevencia kriminality je definovaná ako cieľavedomé, plánovité, koordinované a komplexné pôsobenie na príčiny a podmienky, ktoré vyvolávajú alebo umožňujú kriminalitu a inú protispoločenskú činnosť, s cieľom ich predchádzania, potláčania a zamedzovania. Táto definícia sa vzťahuje aj na prevenciu inej protispoločenskej činnosti.
Dňa 19. apríla 2023 bola uznesením Vlády SR č. 189/2023 prijatá Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028. Táto stratégia predstavuje dôležitý dokument, ktorý stanovuje ciele a priority v oblasti prevencie kriminality na národnej úrovni. Úlohou subjektov prevencie kriminality na národnej úrovni je koordinovať preventívne aktivity na národnej a celospoločenskej úrovni. Na regionálnej úrovni je koordinačným orgánom prevencie kriminality okresný úrad v sídle kraja, ktorý v spolupráci s vyšším územným celkom rozpracúva stratégiu prevencie kriminality v súlade s prioritami a cieľmi národnej stratégie na podmienky kraja. Na miestnej úrovni je hlavným koordinačným orgánom prevencie kriminality mesto, resp. obec, ktorá si môže zriadiť poradný, iniciatívny a kontrolný orgán.
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydalo vyhlášku podľa § 102 ods. 1 písm. a) až l) a s) a t) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2008 Z. z. Táto vyhláška upravuje rôzne aspekty výkonu trestu odňatia slobody, vrátane prijímania odsúdených do výkonu trestu, ich umiestňovania, zaobchádzania s nimi a podmienok prepustenia.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Odsúdený, ktorý je dodaný do výkonu trestu, môže byť prijatý aj iným ústavom na výkon väzby ako ústav určený na nástup do výkonu trestu v nariadení výkonu trestu. Osobnú prehliadku odsúdeného po prijatí do výkonu trestu vykoná príslušník zboru rovnakého pohlavia. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, vykoná sa záznam o odňatých veciach, prevzatí peňažných prostriedkov a cenín. Záznam podpíše príslušník zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal, odsúdený a príslušník orgánu, ktorý odsúdeného do výkonu trestu dodal. Ak je odsúdený prijatý do výkonu trestu v pracovný deň po 15.00 hodine alebo v deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja, podrobí sa lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným výkonom v najbližší pracovný deň. Ak príslušník zboru zistí na tele odsúdeného stopy po fyzickom násilí alebo zranení, zabezpečí bez zbytočného odkladu jeho prehliadku lekárom. Strelnú zbraň alebo strelivo odňaté odsúdenému pri prijatí do výkonu trestu ústav odovzdá do úschovy najbližšiemu policajnému útvaru. Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v § 23 ods.
Určený príslušník zboru z generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom bude odsúdený vykonávať trest. Určenie ústavu sa oznámi odsúdenému, aby mohol informovať blízke osoby. Ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo života odsúdeného alebo inej osoby, určenie ústavu sa odsúdenému oznámi po dodaní do určeného ústavu. Odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom oddiele alebo v nástupnej izbe. Umiestnenie odsúdeného a zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie. Zdravotnú spôsobilosť na zaradenie do práce posudzuje lekár.
Odsúdený na doživotný trest sa umiestňuje do diferenciačných skupín. Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. U odsúdeného prechodne premiestneného na výkon trestu do ústavu na výkon väzby sa uplatňuje režim ústavu na výkon trestu. Pedagóg oddielu organizuje a zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených spravidla 35 odsúdených; u mladistvých odsúdených oddiel tvorí spravidla 15 mladistvých odsúdených. Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia. Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu, ak sa ďalej neustanovuje inak. Oddiel odsúdených s diferenciačnou skupinou „A“, ktorý sa nachádza v stráženom objekte ústavu, je oddelený od ubytovacích priestorov ostatných diferenciačných skupín. Odsúdený zaradený na výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu.
Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a sprístupní odsúdenému určené ciele a úlohy. Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom, špeciálnym pedagógom, pedagógom vzdelávania a sociálnym pracovníkom. Program zaobchádzania obsahuje ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce, vzťahov s vonkajším prostredím a zmysluplného trávenia voľného času. Resocializačný a výchovno-vzdelávací program predstavuje štandardizovanú individuálnu alebo skupinovú intervenčnú aktivitu v oblasti sociálnej komunikácie, sebapoznania, prípravy na trh práce, finančnej gramotnosti, zvyšovania právneho vedomia v oblasti ľudských práv, prevencie závislostí, prevencie domáceho násilia, budovania rodinných vzťahov a v ďalších oblastiach ovplyvňujúcich kriminogénne rizikové faktory recidívy trestnej činnosti. Pedagóg môže pri hodnotení programu zaobchádzania do nasledujúceho obdobia aktualizovať existujúce úlohy alebo stanoviť nové úlohy. Cieľom sociálnej práce pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych problémov alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie z výkonu trestu.
Odsúdeným v diferenciačných skupinách „A“ a „B“ sa povolí primeraná estetická úprava ubytovacích priestorov. O dočasnom znížení ubytovacej plochy môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských tradícií určí spravidla nutričný terapeut. Odsúdený umiestnený v minimálnom stupni stráženia v diferenciačnej skupine „A“ si môže z nakúpených surovín alebo zo surovín doručených v balíku pripravovať jedlá. Odsúdenému sa poskytuje odev, obuv a iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem. Ak odsúdený používa vlastný odev a obuv, musí mať zabezpečenú obmenu spodnej bielizne raz za týždeň a obmenu odevu a obuvi podľa potreby, najčastejšie však raz za dva týždne na vlastné náklady. Kontrolu prinesených súčastí odevu určených na obmenu vykonáva príslušník zboru v prítomnosti osoby, ktorá ich priniesla, o čom urobí záznam. Jednotlivé časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu odsúdeného, nesmú byť označené názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo v rozpore s § 40 písm. Odsúdený môže používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v množstve určenom v ústavnom poriadku. Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou, ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou. Ak odsúdený nemá pri nástupe do výkonu trestu potreby osobnej hygieny, vydajú sa mu ihneď po nástupe. Ústav vydá odsúdenému základné potreby osobnej hygieny podľa potreby a určených noriem a ďalšie potreby osobnej hygieny v súlade s § 22 ods. 2 zákona podľa potreby a určených noriem na základe písomnej žiadosti odsúdeného. Na uloženie vecí osobnej potreby sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka. Odsúdený kedykoľvek umožní príslušníkovi zboru nahliadnuť do svojich osobných vecí.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a reintegrácia
Návšteva sa môže vykonať formou fyzickej návštevy alebo videonávštevy. Návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu schváleného riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru za podmienok ustanovených v zákone. Za priebeh návštevy zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou poučí odsúdeného a návštevníka o zásadách správania pri návšteve a odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu preruší alebo predčasne ukončí, ak nastanú dôvody podľa § 24 ods. Návšteva povereného zástupcu štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, právnickej osoby, fyzickej osoby, záujmového združenia občanov, cirkvi, náboženskej spoločnosti, nadácie a charitatívnej organizácie vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. Pre návštevníka je pred fyzickou návštevou k dispozícii čakáreň a kútik pre rodičov s deťmi. Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch. Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí sa jej preklad. Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka alebo poistená zásielka sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v § 25 ods. Odsúdený si môže ponechať pri sebe došlú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom možnostiam jej uloženia v skrinke. Odosielanie korešpondencie na náklady ústavu sa zabezpečuje ako list 2.
Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania. Na predpísanom tlačive sa vyznačuje dátum posledného dňa platnosti povolenia na prijatie balíka. Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný. Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Ústav nesprostredkúva hovory adresované odsúdenému do ústavu. Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonovanie medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide o blízke osoby a ak to technické podmienky ústavu umožňujú. Kredit na telefonovanie si môže odsúdený zabezpečiť spôsobom určeným poskytovateľom telefonických služieb. Telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom sa nemonitoruje a nezaznamenáva.
Suma uhradeného výživného a pohľadávok tvorí kredit. Ústavom poskytnuté prostriedky na nákup základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu. Výšku kreditu znižuje čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta odsúdeného okrem úhrad. Odsúdený môže na základe preukázateľnej žiadosti raz mesačne poukázať peňažné prostriedky blízkej osobe alebo na úhradu nákladov, ktorých neuhradenie by odsúdenému spôsobilo ujmu. Ak odsúdený nemá súdom upravené vyživovacie povinnosti, môže zo svojho konta raz mesačne zaslať peňažné prostriedky v sume do 30 % zo životného minima vyživovaným osobám. Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky zo svojho konta. Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatí z pokladnice ústavu zostatok peňažných prostriedkov na jeho konte. Ak ústav v čase prepustenia na slobodu eviduje voči odsúdenému neuhradenú pohľadávku spojenú s výkonom väzby a výkonom trestu, odsúdenému ústav stiahne na úhradu takejto pohľadávky alebo jej časti zo sumy peňažných prostriedkov vyššej, ako je suma. Materiálne náklady za sprístupnenie informácií.
Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby zistí, že preukaz odsúdeného použil iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný, nakúpený tovar sa nevydá. Ústav poskytne odsúdenému peňažný príspevok vo výške najnižšieho doplatku za liek, liečebnú a zdravotnícku pomôcku zaradenú v zozname kategorizovaných liekov, liečebných a zdravotníckych pomôcok, ktoré majú porovnateľný účel určenia a porovnateľné základné funkčné vlastnosti. Odsúdený potvrdí svojím podpisom súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov na úhradu nákladov na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky a na úhradu nevyhnutných nákladov poskytnutých za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na lekárske vyšetrenie. Lekár vykoná záznam v zdravotnej dokumentácii odsúdeného o začatí hladovky, poučí odsúdeného o zdravotných rizikách držania hladovky, vykoná lekárske vyšetrenie a podľa potreby na…
Nasledujúce príklady ilustrujú, ako organizácie poskytujú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdených a aké sú výsledky ich úsilia:
Prečítajte si tiež: Význam penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (MV SR) aktívne participuje na prevencii kriminality a poskytovaní pomoci obetiam trestných činov.
V súvislosti s možným nárastom nebezpečenstva zneužitia situácie ľudí utekajúcich pred vojnovým konfliktom z Ukrajiny, MV SR spracovalo informačný leták týkajúci sa ochrany a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi. Leták bol distribuovaný na rôznych úrovniach, vrátane okresných úradov, obcí a miest Banskobystrického kraja.
V súvislosti s prebiehajúcim vojnovým konfliktom na Ukrajine, Tlačový odbor kancelárie ministra vnútra SR vyhotovil v mesiaci október 2022 nový informačný leták pre odídencov.
V Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce (ďalej aj ÚVTOS) sa uskutočnilo stretnutie zástupcov ÚVTOS a pracovníkov národného projektu Terénna sociálna práca v obciach I (ďalej NP TSP I) podporeného z Európskeho sociálneho fondu. Môžeme hovoriť o dvoch úrovniach spolupráce. Prvá bude v kompetencii regionálnych koordinátorov NP TSP I, ktorí sa budú stretávať na spoločných skupinových stretnutiach so skupinou ľudí, ktorí sú ešte vo výkone odňatia slobody vo ÚVTOS a ktorí spĺňajú určité podmienky, napr. V druhá úroveň sa zameria na sprostredkovanie a nadviazanie kontaktu medzi človekom ukončujúcim výkon trestu odňatia slobody a terénnymi sociálnymi pracovníkmi. V rámci postpenitenciárnej starostlivosti sprostredkujeme kontakty na pracovníkov a pracovníčky kancelárií terénnej sociálnej práce v 24 mestách a obciach v Nitrianskom kraji. Terénni sociálni pracovníci dokážu človeku poskytnúť informácie smerujúce k riešeniu nepriaznivej sociálnej situácii človeka so zameraním sa na oblasť zdravia, bývania, podpory a asistencie pri hľadaní zamestnania, v oblasti vzdelávania, financií a hospodárenia a môžu byť nápomocní aj pri sprevádzaní v inštitúciách. Významné na podporu integrácie po návrate z výkonu trestu je vytvorenie podpornej siete, ktorá dlhodobo vie poskytovať podporu, oporu a pomoc pri riešení vznikajúcich ťažkostí a problémov. Skúsenosti zo zahraničia potvrdzujú efektívnosť prevencie na miestnej úrovni.
Intervencie v penitenciárnej oblasti sú len prvým krokom resocializácie jednotlivca, ktorý porušil spoločenské normy. Zavŕšenie resocializačného procesu a možnosť overenia jeho úspešnosti prichádza až následne v podobe postpenitenciárnej starostlivosti predstavujúcej starostlivosť o odsúdených, ktorí opustili ÚVTOS alebo ÚVV. V praktickej rovine to znamená, že prepustený „nezmizne“ zo systému, ale inštitucionálne plynule prejde zo systému penitenciárnej starostlivosti (vykonávanej v ústave výkonu trestu odňatia slobody) do systému postpenitenciárnej starostlivosti (vykonávanej sociálnou kuratelou a taktiež v určitom rozsahu aj mimovládnymi organizáciami a samosprávou) tzv. „premostením“. Organizácie poskytujúce služby v tejto sfére zabezpečujú iba parciálnu časť pomoci. Napr. sociálna kuratela pre plnoletú fyzickú osobu sa vykonáva na základe dobrovoľnosti klienta, čo môže znamenať jeden zo zásadných problémov prepojenia. Preto je nevyhnutné vykonať jej prípravnú fázu, ktorá sa uskutočňuje v ÚVTOS a z pohľadu cieľov projektu ŠNN je primárnou časťou postpenitenciárnej oblasti. Každý odsúdený, ktorý má záujem riešiť svoj sociálny problém, začína proces jeho riešenia už počas VTOS cez sociálneho pracovníka pracujúceho priamo v príslušnom ÚVTOS.
Vytváranie a realizáciu resocializačných a výchovných vzdelávacích programov (RaVVP) v rámci výkonu trestu odňatia slobody tak, aby tvorili základňu pre uľahčenie adaptácie odsúdeného po prepustení a zároveň umožňovali kontinuálne pokračovanie vzdelávacími programami v rámci postpenitenciárnej starostlivosti. RaVVP sú zamerané na témy, ktoré sú v páchaní trestnej činnosti kľúčovými rizikovými faktormi (napr. látkové a nelátkové závislosti, zamestnanosť, rodina a vzťahy odsúdeného a pod.). Zaradenie sociálneho kurátora - metodika do pracovného tímu vo výstupných oddieloch v ÚVTOS zaradených do projektu ŠNN. Vytvorenie procesnej mapy a ďalších samostatných prvkov, ako napr. „Individuálneho akčného plánu sociálneho začlenenia“, vytvorenia resp.
Cieľom projektu ŠNN je v rámci znižovania vplyvu rizikových faktorov sociálneho vylúčenia postupný ústup od preferovania neefektívnej koncepcie oddeleného odstraňovania rizikových faktorov sociálneho vylúčenia v rámci penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti na integrovanejší systém. Dnešnou realitou je, že resocializácia po prepustení z výkonu trestu zlyháva z pohľadu zainteresovaných subjektov na schopnosti vybudovať si vzťah s klientom, ktorý by viedol k cielenej práci pri riešení sociálnych problémov. Prvé dni po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sú z pohľadu napĺňania základných životných potrieb (ubytovanie, strava, základná osobná hygiena) mimoriadne kritické. Je preto potrebné, aby prepustená osoba resp. Mapa aktualizovaná v určitých periódach bude slúžiť ako jednoduchý informačný zdroj pre sociálnych pracovníkov ústavov na výkon trestu odňatia slobody (pracujúcich s odsúdenými pred ich prepustením), prepúšťaných odsúdených a ich najbližších. Mapa bude obsahovať len informácie o poskytovateľoch sociálnych služieb krízovej intervencie zabezpečujúcich nevyhnutné podmienky na uspokojovanie základných životných potrieb (bývanie, strava, ošatenie, základná osobná hygiena) v nocľahárni, útulku a domove na polcesty (ďalej len „krízové zariadenie“). Na rozdiel od registra poskytovateľov sociálnych služieb, ktorý vedie príslušný vyšší územný celok, resp. - ďalších službách, ktoré krízové zariadenie poskytuje alebo zabezpečuje (napr. - o iných podmienkach pre prijatie (napr. potvrdenie o bez infekčnosti pred/pri nástupe do zariadenia, zákaz, resp.
Postpenitenciárna starostlivosť vo Francúzsku má vysoko rozvinutý systém penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Systém postpenitenciárnej starostlivosti tvorí neoddeliteľnú súčasť celého systému. Z histórie vývoja penitenciárnej starostlivosti vo Francúzsku zistíme, že od prvej svetovej vojny, teda od roku 1911, celý systém spadá pod ministerstvo spravodlivosti. V roku 1999 prešiel systém významnou reformou. Vydaním dekrétu číslo 99-276 z 13. 4. 1999 bol novelizovaný trestný zákonník (trestný zákonník Francúzskej republiky). Novelou trestného zákonníka boli zrušené dovtedy existujúce inštitúcie CPAL a SSE.
CPAL - Le comité de probation et d'assistance aux libérés - voľne preložené ako Výbor probácie a pomoci prepusteným, ako inštitúcia, ktorá zabezpečovala podporu a pomoc prepusteným a zároveň správu a dohľad nad výkonom trestov mimo nápravných zariadení. SSE - Les services sociaux éducatifs - voľne preložené ako sociálno-výchovné služby, zabezpečovala správu väzníc, výchovných zariadení a dohľad nad odsúdenými na trest odňatia slobody.
V súčasnosti, po novele trestného zákonníka z roku 1999, existuje len jedna inštitúcia SPIP - Services Pénitentiaires d'Insertion et de Probation - voľne preložené ako Systém služieb nápravy, umiestnenia a probácie. Vytvorením, zmenou starej štruktúry bolo umožnené zefektívnenie systému sledovania odsúdených. SPIP majú možnosť zabezpečovať starostlivosť od nápravnej cez výchovnú až po prepustenie a začlenenie odsúdených do spoločností. „Prijatím zákona z 9. marca 2004, ktorého cieľom bolo prispôsobenie justície vývoju, rozvoju kriminality vo Francúzsku sa SPIP stali centrom nového systému prideľovania trestov. V súčasnosti je vo Francúzsku 95 SPIP a 6 v zámorských oblastiach.
#
tags: #postpenitenciárna #starostlivosť #inštitúcie