
Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je závažný stav, ktorý môže výrazne ovplyvniť život jednotlivca. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na PTSD, jeho charakteristiky, diagnostiku, prevalenciu a možnosti liečby so zameraním na ošetrovateľskú starostlivosť.
PTSD vzniká ako oneskorená reakcia na stresovú, ohrozujúcu udalosť, ktorá sa prejavuje nedostatočným spracovaním závažnej traumatickej skúsenosti. Táto skúsenosť má za následok psychologické a somatické ťažkosti, ktoré sa dostavujú často s oneskorením niekoľkých týždňov až mesiacov po prežití traumy. Pri vzniku posttraumatickej stresovej poruchy ide o normálne reakcie normálnych ľudí na abnormálne situácie.
Traumatická udalosť je mimoriadna, závažná a ohrozujúca. Ľudia ju vnímajú ako veľmi nebezpečnú pre seba a pre ostatných a nie sú schopní, a mnohokrát ani nemajú možnosť, na ňu adekvátnym spôsobom reagovať a vyrovnať sa s ňou. Traumatická udalosť spôsobuje fyzickú, emocionálnu aj duševnú (psychickú) ujmu. Ak zažívate stresujúcu udalosť, cítite sa fyzicky ohrození alebo extrémne vystrašení. Niekedy nemusíte vedieť, ako reagovať, alebo môžete popierať vplyv, ktorý takáto udalosť na vás má.
Prvé zmienky o PTSD sa objavili počas prvej svetovej vojny. U vojakov boli sledované ťažkosti, ktoré boli popisované ako psychologické a neurologické poruchy. Ich pôvod bol neznámy a vyvolával mnoho diskusií. Freud u týchto vojakov pozoroval výrazné psychické a fyzické problémy. Vojaci neboli nijako vážne zranení, a napriek tomu u nich príznaky pretrvávali dlhší čas. Freud odmietal všetky názory, ktoré symptómy poruchy spájali s nejakými telesnými poraneniami a uviedol, že príčinou tejto poruchy sú reakcie na bezprostredné ohrozenie vlastného života vo vojne. Poruchu vtedy popísal ako „vojnovú neurózu“.
Posttraumatická stresová porucha začína ako oneskorená odpoveď na stresovú udalosť alebo situáciu trvajúcu krátku či dlhšiu chvíľu s mimoriadne ohrozujúcou povahou, ktorá dokáže spôsobiť silné rozrušenie takmer u každého jedinca. Predisponujúce faktory môžu byť rysy osobnosti (nutkavé alebo astenické) či neuróza v osobnej anamnéze. Tieto faktory ovplyvňujú prah vzniku PTSD alebo zhoršujú jeho priebeh.
Prečítajte si tiež: Invalidita v dôsledku PTSD
Pre túto poruchu sú typické epizódy znovuprežívania traumy v neodbytných spomienkach, snoch či nočných morách, ktoré sa objavujú spolu s pocitom otupenosti a emočnou sploštenosťou, stránením sa od ľudí, ľahostajnosťou voči okoliu, anhedóniou a vyhýbaniu sa činnostiam a situáciám, ktoré pripomínajú traumu. Ďalej sa obvykle objavuje vegetatívna hyperreaktivita a zvýšená bdelosť, zosilnené úľakové reakcie a nespavosť. S uvedenými príznakmi je tiež obvykle spojená úzkosť a depresia, v ťažších prípadoch až samovražedné myšlienky.
Začiatok nasleduje po traume s oneskorením pár týždňov do niekoľkých mesiacov. Priebeh je dosť kolísavý, ale vo väčšine prípadov dochádza k odzneniu príznakov a „vyliečeniu“ - iba pri malom počte pacientov môže nastať chronický priebeh s následnou trvalou nemennou zmenou osobnosti.
Aby bolo možné PTSD správne diagnostikovať, musí jedinec spĺňať tieto kritériá:
Celoživotná prevalencia PTSD sa pohybuje v rozmedzí 1 - 9 %. Výskyt u žien je asi 2‑násobne vyšší, práve u nich najčastejšie ide o následky fyzického, často sexuálne motivovaného napadnutia. U mužov ide skôr o následky účasti v boji alebo prítomnosti pri ťažkom poranení alebo smrti druhej osoby. Odhaduje sa, že porucha postihuje až 30 % obetí živelných katastrof v závislosti od intenzity stresora. Zhruba 43 % mladých Američanov a 37 % Američaniek je vystavovaných traumatickej udalosti vo veku do 30 rokov.
V dnešnej dobe sa radia do druhov liečby PTSD tieto možnosti:
Prečítajte si tiež: Postupy pri ošetrovaní PTSD
Ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v procese liečby a zotavovania pacientov s PTSD. Zameriava sa na komplexnú podporu pacienta, zmiernenie príznakov, zlepšenie kvality života a podporu adaptácie na bežný život.
Dnešná doba je plná stresu a neistoty. Mnohí z nás už určite počuli o technike, ktorej účinky sa môžu premietnuť na psychickú i fyzickú úroveň človeka.
Špeciálnou kapitolou je trauma u detí. Je veľmi dôležité všímať si zmeny ich správania a čo najskôr situáciu riešiť, pretože vedie k dlhodobým problémom a neraz až k snahe siahnuť si na život.
Posttraumatická stresová porucha sa prejavuje ako oneskorená reakcia na udalosť, ktorú jedinec prežil ako nebezpečnú, stresujúcu a život ohrozujúcu. V dnešnej dobe sa stáva čoraz bežnejšou poruchou. Jej dopady postihujú jedincov na psychickej i fyzickej úrovni. Vždy, ak príznaky pretrvávajú naďalej a narúšajú vaše každodenné aktivity, školský alebo pracovný výkon a osobné vzťahy, vyhľadajte odbornú pomoc.
Prečítajte si tiež: Prehľad: Invalidný dôchodok a OCD
tags: #posttraumatická #stresová #porucha #ošetrovateľská #starostlivosť