Posttraumatická stresová porucha a ošetrovateľská starostlivosť

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je závažný stav, ktorý môže výrazne ovplyvniť život jednotlivca. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na PTSD, jeho charakteristiky, diagnostiku, prevalenciu a možnosti liečby so zameraním na ošetrovateľskú starostlivosť.

Čo je posttraumatická stresová porucha?

PTSD vzniká ako oneskorená reakcia na stresovú, ohrozujúcu udalosť, ktorá sa prejavuje nedostatočným spracovaním závažnej traumatickej skúsenosti. Táto skúsenosť má za následok psychologické a somatické ťažkosti, ktoré sa dostavujú často s oneskorením niekoľkých týždňov až mesiacov po prežití traumy. Pri vzniku posttraumatickej stresovej poruchy ide o normálne reakcie normálnych ľudí na abnormálne situácie.

Charakteristiky traumatickej udalosti

Traumatická udalosť je mimoriadna, závažná a ohrozujúca. Ľudia ju vnímajú ako veľmi nebezpečnú pre seba a pre ostatných a nie sú schopní, a mnohokrát ani nemajú možnosť, na ňu adekvátnym spôsobom reagovať a vyrovnať sa s ňou. Traumatická udalosť spôsobuje fyzickú, emocionálnu aj duševnú (psychickú) ujmu. Ak zažívate stresujúcu udalosť, cítite sa fyzicky ohrození alebo extrémne vystrašení. Niekedy nemusíte vedieť, ako reagovať, alebo môžete popierať vplyv, ktorý takáto udalosť na vás má.

História a prvé zmienky o PTSD

Prvé zmienky o PTSD sa objavili počas prvej svetovej vojny. U vojakov boli sledované ťažkosti, ktoré boli popisované ako psychologické a neurologické poruchy. Ich pôvod bol neznámy a vyvolával mnoho diskusií. Freud u týchto vojakov pozoroval výrazné psychické a fyzické problémy. Vojaci neboli nijako vážne zranení, a napriek tomu u nich príznaky pretrvávali dlhší čas. Freud odmietal všetky názory, ktoré symptómy poruchy spájali s nejakými telesnými poraneniami a uviedol, že príčinou tejto poruchy sú reakcie na bezprostredné ohrozenie vlastného života vo vojne. Poruchu vtedy popísal ako „vojnovú neurózu“.

Charakteristiky PTSD

Posttraumatická stresová porucha začína ako oneskorená odpoveď na stresovú udalosť alebo situáciu trvajúcu krátku či dlhšiu chvíľu s mimoriadne ohrozujúcou povahou, ktorá dokáže spôsobiť silné rozrušenie takmer u každého jedinca. Predisponujúce faktory môžu byť rysy osobnosti (nutkavé alebo astenické) či neuróza v osobnej anamnéze. Tieto faktory ovplyvňujú prah vzniku PTSD alebo zhoršujú jeho priebeh.

Prečítajte si tiež: Invalidita v dôsledku PTSD

Typické príznaky PTSD

Pre túto poruchu sú typické epizódy znovuprežívania traumy v neodbytných spomienkach, snoch či nočných morách, ktoré sa objavujú spolu s pocitom otupenosti a emočnou sploštenosťou, stránením sa od ľudí, ľahostajnosťou voči okoliu, anhedóniou a vyhýbaniu sa činnostiam a situáciám, ktoré pripomínajú traumu. Ďalej sa obvykle objavuje vegetatívna hyperreaktivita a zvýšená bdelosť, zosilnené úľakové reakcie a nespavosť. S uvedenými príznakmi je tiež obvykle spojená úzkosť a depresia, v ťažších prípadoch až samovražedné myšlienky.

Priebeh PTSD

Začiatok nasleduje po traume s oneskorením pár týždňov do niekoľkých mesiacov. Priebeh je dosť kolísavý, ale vo väčšine prípadov dochádza k odzneniu príznakov a „vyliečeniu“ - iba pri malom počte pacientov môže nastať chronický priebeh s následnou trvalou nemennou zmenou osobnosti.

Kritériá diagnostiky PTSD

Aby bolo možné PTSD správne diagnostikovať, musí jedinec spĺňať tieto kritériá:

• Vystavenie stresu: Osoba musela počuť, na vlastné oči vidieť či priamo zažiť traumatické udalosti, ktoré obsahovali smrť, zranenie, strach, bezmocnosť či hrôzu.
• Znovuprežívanie udalosti: Jedinec si danú traumu znovu prežil/prežíva (myšlienky, sny, ilúzie, psychická tieseň, fyzický vnem).
• Vyhýbanie sa: Osoba sa trvalo vyhýba podnetom súvisiacim s traumou a zároveň sa prejavuje jeho nadpriemerná vnímavosť („citlivosť•, ktorá nebola pred traumou prítomná).
• Vzrušenie: Jedinec preukazuje trvalé príznaky zvýšenej vzrušivosti (dráždivosti), ktoré neboli prítomné pred traumou.
• Doba trvania symptómov: Príznaky sa objavujú dlhšie ako 1 mesiac.
• Narušenie života: Porucha spôsobuje významné úzkostné stavy (ťažkosti) alebo poškodenie (zhoršenie) aktivít v sociálnej oblasti, zamestnaní alebo iných každodenných činnostiach.

Prevalencia PTSD

Celoživotná prevalencia PTSD sa pohybuje v rozmedzí 1 - 9 %. Výskyt u žien je asi 2‑násobne vyšší, práve u nich najčastejšie ide o následky fyzického, často sexuálne motivovaného napadnutia. U mužov ide skôr o následky účasti v boji alebo prítomnosti pri ťažkom poranení alebo smrti druhej osoby. Odhaduje sa, že porucha postihuje až 30 % obetí živelných katastrof v závislosti od intenzity stresora. Zhruba 43 % mladých Američanov a 37 % Američaniek je vystavovaných traumatickej udalosti vo veku do 30 rokov.

Liečba PTSD

V dnešnej dobe sa radia do druhov liečby PTSD tieto možnosti:

Prečítajte si tiež: Postupy pri ošetrovaní PTSD

• Psychoterapia: Je považovaná za najdôležitejší prostriedok liečby. Najprv sa terapeut s klientom zameriavajú na kontrolu nad príznakmi, následne sa snažia o prijatie traumatickej udalosti (spomienky strácajú silu a prestávajú vyvolávať úzkosti).
• Farmakoterapia: Lieky výrazne podporujú efekt psychoterapie. Dávkujú sa podľa odporúčania psychiatra a bývajú súčasťou komplexného liečebného plánu. Cieľom sa stáva zmiernenie niektorých príznakov.

Farmakologické možnosti liečby

• Antidepresíva: Efekt je pociťovaný po 3 - 6 týždňoch a pôsobí najmä na zmiernenie príznakov úzkosti a zvýšenej činnosti sympatiku.
• Anxiolytiká: Sú vhodné iba pri akútnej potrebe zmiernenia príznakov úzkostí, záchvatov paniky alebo poruchách spánku. Pre dlhodobú liečbu sú nevhodné, pretože môžu spôsobovať závislosť.

Ošetrovateľská starostlivosť pri PTSD

Ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v procese liečby a zotavovania pacientov s PTSD. Zameriava sa na komplexnú podporu pacienta, zmiernenie príznakov, zlepšenie kvality života a podporu adaptácie na bežný život.

Kľúčové aspekty ošetrovateľskej starostlivosti

• Posúdenie a diagnostika: Dôkladné posúdenie pacientovho stavu, vrátane anamnézy, fyzického a psychického vyšetrenia, s cieľom identifikovať príznaky PTSD a vylúčiť iné možné diagnózy.
• Plánovanie starostlivosti: Vytvorenie individuálneho plánu starostlivosti, ktorý zohľadňuje pacientove potreby, ciele a preferencie.
• Implementácia intervencií: Poskytovanie intervencií zameraných na zmiernenie príznakov PTSD, ako sú úzkosť, depresia, nespavosť a nočné mory.
• Monitorovanie a hodnotenie: Pravidelné monitorovanie pacientovho stavu a hodnotenie účinnosti intervencií.
• Vzdelávanie a podpora: Poskytovanie pacientom a ich rodinám informácií o PTSD, možnostiach liečby a stratégiách zvládania.
• Koordinácia starostlivosti: Koordinácia starostlivosti s inými zdravotníckymi pracovníkmi, ako sú psychiatri, psychológovia a sociálni pracovníci.

Špecifické ošetrovateľské intervencie

• Techniky zvládania stresu: Výučba a nácvik techník zvládania stresu, ako sú relaxačné cvičenia, meditácia a dychové cvičenia.
• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Podpora pacientov v účasti na KBT, ktorá je účinnou metódou liečby PTSD.
• Farmakoterapia: Podpora pacientov v užívaní predpísaných liekov a monitorovanie ich účinkov a vedľajších účinkov.
• Podpora spánku: Poskytovanie intervencií na zlepšenie spánku, ako sú hygiena spánku a relaxačné techniky.
• Prevencia sebapoškodzovania a suicídia: Identifikácia pacientov so zvýšeným rizikom sebapoškodzovania alebo suicídia a poskytovanie adekvátnej podpory a intervencií.
• Podpora sociálnej interakcie: Podpora pacientov v udržiavaní sociálnych kontaktov a zapájaní sa do spoločenských aktivít.
• Podpora rodiny: Poskytovanie podpory a vzdelávania rodinám pacientov s PTSD.

Starostlivosť o duševné zdravie

Dnešná doba je plná stresu a neistoty. Mnohí z nás už určite počuli o technike, ktorej účinky sa môžu premietnuť na psychickú i fyzickú úroveň človeka.

Trauma u detí

Špeciálnou kapitolou je trauma u detí. Je veľmi dôležité všímať si zmeny ich správania a čo najskôr situáciu riešiť, pretože vedie k dlhodobým problémom a neraz až k snahe siahnuť si na život.

Čo si z toho odniesť?

Posttraumatická stresová porucha sa prejavuje ako oneskorená reakcia na udalosť, ktorú jedinec prežil ako nebezpečnú, stresujúcu a život ohrozujúcu. V dnešnej dobe sa stáva čoraz bežnejšou poruchou. Jej dopady postihujú jedincov na psychickej i fyzickej úrovni. Vždy, ak príznaky pretrvávajú naďalej a narúšajú vaše každodenné aktivity, školský alebo pracovný výkon a osobné vzťahy, vyhľadajte odbornú pomoc.

Prečítajte si tiež: Prehľad: Invalidný dôchodok a OCD

tags: #posttraumatická #stresová #porucha #ošetrovateľská #starostlivosť