Ako postupovať pri zmene majiteľa nehnuteľnosti dedičstvom

Po zdedení nehnuteľnosti čaká nového majiteľa niekoľko administratívnych úkonov. Okrem iného by mal zistiť, či bola nehnuteľnosť poistená, a ak nie, mal by zvážiť zriadenie adekvátneho poistenia za účelom zabezpečenia nehnuteľnosti a jej príslušenstva. Na vlastníka zdedenej nehnuteľnosti sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti ako na vlastníka nehnuteľnosti nadobudnutej iným legitímnym spôsobom (kúpa, výstavba).

Poistenie zdedenej nehnuteľnosti

Dedič nehnuteľnosti musí v prvom rade zistiť, v ktorej poisťovni je nehnuteľnosť poistená. V druhom kroku treba poisťovňu informovať o zmene vlastníka poistenej veci, a to na základe ukončeného dedičského konania. Skúsenosti ukazujú, že poistné zmluvy staršieho dáta, vzťahujúce sa na starší majetok, majú zvyčajne nízku poistnú sumu, čo znamená, že majetok bol podpoistený a s tým súvisia reálne riziká.

Ak sa rozhodnete zdedenú nehnuteľnosť prenajímať, okrem poistenia nehnuteľnosti a poistenia domácnosti (to odporúčame, ak je nehnuteľnosť aspoň čiastočne zariadená), odporúčame mať uzavreté aj poistenie zodpovednosti za škody vyplývajúce z vlastníctva nehnuteľnosti. Z tohto poistenia sa kryjú nároky tretích strán (nájomcov, susedov a pod.) na zdraví a majetku. Ak nájomca v prenajatých priestoroch aj podniká, mal by mať uzavreté poistenie prevádzkovej zodpovednosti za škodu s pripoistením škôd na prenajatých nehnuteľnostiach.

V prípade predaja zdedenej nehnuteľnosti poistenie nehnuteľnosti a poistenie domácnosti zaniká. Nový majiteľ nehnuteľnosti si uzatvorí svoje poistenie.

Hypotéka na zdedenej nehnuteľnosti

Ak má nehnuteľnosť hypotéku, je potrebné rátať s tým, že bude treba platiť mesačné splátky. Dedič môže zvyčajne jednoducho prevziať hypotéku na seba. Ak je hypotekárny zostatok vyšší ako hodnota zdedenej nehnuteľnosti, nový vlastník môže nehnuteľnosť predať aj za cenu nižšiu ako je zostatok úveru a vyrovnať dlh. Odporúča sa však poznať výšku sumy zostatku hypotéky a hodnotu nehnuteľnosti ešte pred samotným dedičským konaním.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca príspevkom na auto pre ZŤP

Ďalšie kroky po dedičstve

Ak je nehnuteľnosť bez hypotéky, treba zvážiť, či nepotrebuje nákladné opravy predtým, ako bude možné ju predať alebo ju obývať.

Dodatočné prejednanie dedičstva

Ak po smrti poručiteľa (rodičov) prebehlo dedičské konanie a objavil sa nový majetok, je možné požiadať súd o dodatočné prejednanie dedičstva. Pokiaľ sa majetok nachádza v urbariáte, nie je to problém. Nový návrh na dodatočné prejednanie dedičstva musíte podať na súd a žiadať, aby rozhodol o týchto pozemkoch, v návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva uveďte aj pôvodné dedičské konanie. Súd Vám pridelí notára, prostredníctvom ktorého dôjde k prejednaniu dedičstva.

Návrh na konanie o novoobjavenom majetku po skončení dedičského konania môžete podať aj elektronicky, avšak je potrebné dodržať určité formálne požiadavky podľa slovenského práva. Podľa § 82 a nasl. Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z.), návrh na začatie konania možno podať písomne alebo elektronickými prostriedkami. Ak podávate návrh elektronicky do elektronickej schránky súdu cez portál slovensko.sk, kde ho musíte podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom (tzv. zaručený elektronický podpis). Takéto podanie je plne rovnocenné s písomným podaním. Ak nemáte možnosť elektronického podpisu, najistejšie je podať návrh písomne poštou alebo osobne na podateľni príslušného súdu. V návrhu uveďte, že ide o novoobjavený majetok, identifikujte pôvodné dedičské konanie (spisovú značku, súd), popíšte novoobjavený majetok a priložte relevantné doklady.

Pri podávaní návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi (vo Vašom prípade po prastarej matke) je potrebné podať návrh na ten okresný súd, ktorý viedol pôvodné dedičské konanie. Ak pôvodné konanie neprebehlo, návrh podávate na okresný súd podľa posledného bydliska poručiteľa. Súd následne poverí notára ako súdneho komisára na vykonanie konania o novoobjavenom majetku.

Čo sa týka otázky dedičov, ak sa v pôvodnom dedičskom konaní niektorí dedičia vzdali dedičstva v prospech iného dediča, toto vzdanie sa platí len na majetok, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Pri novoobjavenom majetku majú dedičia opäť právo dediť podľa zákona alebo závetu, ak existuje. Znamená to, že aj tí, ktorí sa v pôvodnom konaní vzdali dedičstva, majú pri novoobjavenom majetku opäť postavenie dediča a môžu sa rozhodnúť, či dedičstvo prijmú alebo sa ho vzdajú. Vzdanie sa dedičstva v pôvodnom konaní sa automaticky nevzťahuje na novoobjavený majetok. Iný prípad by bol, ak by dedičstvo dedičia odmietli, t. j. vôbec by v dedičskom konaní po poručiteľovi nededili. Ak však došlo k uzatvoreniu dedičskej dohody, v zmysle ktorej sa dedičia dohodli, že majetok nadobudne napr. jeden z nich, uvedené neznamená odmietnutie dedičstva a následky s tým spojené. Odporúča sa v návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku uviesť všetky známe údaje o pôvodnom konaní (spisová značka, súd, rok), ak ich máte k dispozícii, a presne špecifikovať novoobjavený majetok. Rovnako v návrhu uveďte aj všetkých dedičov, ktorý prichádzajú do úvahy, že budú po poručiteľovi dediť. Ak by ste návrh podali na nesprávny súd, konanie sa môže predĺžiť, preto odporúčam overiť si, kde prebehlo pôvodné konanie.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Krok za krokom

Ak starý otec Vašej dcéry zomrel a bol vlastníkom podielov v dlhopisovom fonde, treba podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve v zmyle ust. § 211 Civilného mimosporového poriadku a to na súd, kde bolo dedičské konania po starom otcovi skončené. Uvedené podiely nemôžu byť predemtom dedenia po otcovi Vašej dcéry, a preto je poterbné podať predmetný návrh na dodatočné konanie o dedičstve po starom otcovi.

V zmysle ust. § 159 Civilného mimosporového poriadku je na dodatočné konanie o dedičstve miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené. Na konanie o dedičstve je pritom príslušný súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Vaše bydlisko v Bratislave nie je preto pre určenie príslušnosti rozhodujúce.

Ak ste objavili pozemky, ktoré neboli prejednané v pôvodnom dedičskom konaní po vašom otcovi, máte právo požiadať o dodatočné dedičské konanie na príslušnom súde. Podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku, v prípade, že po právoplatnosti uznesenia, ktorým konanie o dedičstve skončilo, sa objaví ďalší majetok poručiteľa, súd vykoná dodatočné konanie. Na podanie návrhu je potrebné pripraviť písomný návrh adresovaný miestne príslušnému súdu, kde prebehlo pôvodné dedičské konanie. Vo svojom návrhu uveďte aj spisovú značku pôvodného konania.

Pri novo objavenom majetku, ktorý je v evidencii Slovenského pozemkového fondu a neprebehol dedičským konaním, je potrebné podať návrh na dodatočné konanie o dedičstve podľa § 211 Civilného mimosporového poriadku. Tento návrh podajte na súd, kde sa realizovalo pôvodné dedičské konanie alebo kde mal poručiteľ v čase smrti trvalý pobyt. V návrhu uveďte všetky relevantné informácie o novoobjavenom majetku a príslušné dôkazy preukazujúce vlastníctvo tohto majetku poručiteľom. Podľa § 211 CMP sa o novoobjavenom majetku vedie nové dedičské konanie, v ktorom sa majetok rozdelí medzi pôvodných dedičov alebo ich právnych nástupcov.

Na podanie žiadosti o dodatočné dedičské konanie budete potrebovať niekoľko dokladov. V prvom rade je nutné podať návrh na príslušný súd, na ktorom bolo pôvodné dedičské konanie skončené. Návrh musí obsahovať spisovú značku pôvodného dedičského konania, identifikačné údaje navrhovateľa a poručiteľa, dôvody na podanie návrhu a uvedenie novoobjaveného majetku. K návrhu je potrebné pripojiť listinné dôkazy, ktoré preukazujú vlastníctvo tohto majetku poručiteľom v čase smrti, najmä kópiu listu vlastníctva a iné relevantné doklady, ako kúpne zmluvy a podobne. Výpis z listu vlastníctva nehnuteľnosti (pozemkov) je taktiež nutný na dokladovanie vlastníctva novoobjaveného majetku.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok pri narodení dieťaťa

K žiadosti o začatie dedičského konania je potrebné doložiť výpis z katastra nehnuteľností. Ak je dedičov viac ako 20, nie je potrebné posielať s návrhom kópie výpisu z katastra nehnuteľností pre každého z nich, ak to podávate elektronicky s podpisom. Vtedy sa 1x naskenuje, podpíše a súd to nakopíruje. V návrhu na začatie dedičského konania je vhodné uviesť hodnotu majetku ale nie je to potrebné.

Riešením je, aby vám dala písomné splnomocnenie na podanie návrhu na dodatočné konanie o dedičstve s jej úradne overeným podpisom. Zrejme váš nebohý bratranec mal jedinú dcéru, ktorá je zákonným dedičom. Dobré je súčasne spísať dohodu o budúcej zmluve, že po skončení dodatočného konania o dedičstve vám pozemky odpredá za súčasne v dohode dohodnutú cenu.

Vo veci uvádzame, že musí byť vystavené písomné splnomocnenie na dodatočné konanie o dedičstve v prospech vašej matky. Keďže vaša mama nie je dedičom po matke bratranca, bratranec sa nemôže vzdať dedičstva v prospech vašej matky.

Dedenie a závet

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedenie zo závetu - poručiteľ môže zanechať závet, v ktorom určí svojich dedičov. Vo filmoch často vidíme, že zomrelý zanechal závet. Na Slovensku to však až také bežné nie je. Oveľa častejšie prebieha dedičské konanie na základe dedenia zo zákona, ktorý pozostalých delí na 4 dedičské skupiny. Dedenie zo zákona upravuje občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.

Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na 2. osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu. 3. Dedia rovnakým dielom. 4. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča.

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov. poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov. holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný. alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu. závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Dedičské konanie a jeho priebeh

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“.

Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.

Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty. Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie.

Dedičské konanie sa otvára automaticky po úmrtí osoby. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa. K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.

Prepis dedičstva

Pokiaľ ešte prebieha dedičské konanie môžete sa vzdať dedičstva v prospech Vašich detí. Pokiaľ už bolo dedičské konanie ukončené a Vy ste vlastníkmi rodinného domu môžete ho previesť kúpnou alebo darovacou zmluvou na Vaše deti. Kúpna zmluva alebo darovacia zmluva sa po podpise musí zavkladovať na Okresný úrad, katastrálny odbor.

Ak ste v roku 2021 resp. neskôr nadobudli do vlastníctva pozemky na základe ddedičského uznesenia, v súlade s ust. zákona o miestnych daniach ste mali podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľnosti.

Na základe dedičského konania notár zašle informácie na kataster o prevode vlastníctva na moju osobu. Vy ako dedička ste povinná zaplatiť odmenu notárovi.

Ak sa sestra chce vzdať podielu na dedičstve, ktoré nie je právoplatne ukončení, uvádzame, že totonie je nateraz právne možné a toto ani nie je riešením, lebo dlhy jej zostanú a exekútor by mohol na uvedený majetok, ktorého sa vzdala v prospech iného dediča aj tak siahnúť v zmysle ust. § 61d/ ods. 2 exekučného poriadku resp. "Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť. Rovnako podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii platí, že veriteľ dlžníka môže na súde namietať odporovateňosť tohto právneho úkonu a jeho neúčinnosť v zmysle ust. § 57 a nasl.

V prípade, ak ste jediným dedičom, tak by malo byť dedičstvo potvrdené Vám. Výsledkom dedičského konania bude uznesenie, kde Vám bude dedičstvo potvrdené. Vy preto nemusíte na katastri vybavovať žiadne papiere, nakoľko tento proces zastreší notár. Notár samotný po skončení dedičského konania by mal zaslať na kataster uznesenie, na základe, ktorého by došlo k vyznačeniu zmeny vlastníckeho práva.

Vzhľadom na okolnosť, že podiel na dome a pozemku nadobudnete darom, neplatí sa žiadna daň z príjmu a ani odvody do zdravotnej poisťovne, lebo strýko nebude mať žiadny príjem. Vo veci bude potrebné z Vašej strany podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností podľa zákona o miestnych daniach, keďže sa stanete podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti.

V prípade prechodu vlastníckeho práva dedením sa toto zapisuje do katastra záznamom na podklade rozhodnutia - Uznesenia o dedičstve. Vzhľadom na to je to povinnosťou notára, aby predmetné uznesenie zaslal katastru na vedomie a následne, aby kataster vykonal zápis vlastníckeho práva na liste vlastníctva v súlade z rozhodnutím o dedičstve.

Zmena vlastníctva po dedičskom konaní

Ak už prebehlo dedičské konanie po smrti môjho manžela a dom som dala prepísať na mojich dvoch synov, je možné zmeniť to tak, aby bol napísaný len na jedného z nich? Pred uzavretím manželstva sme si kúpili dom, ktorý sme rozdelili na pomery 2/3 a 1/3. V otázke uvádzate, že pred uzavretím manželstva ste kúpili nehnuteľnosť, ktorá je v podielovom spoluvlastníctva manželov. Z otázky usudzujeme, že nemáte deti, keďže sa pýtate, či dedičmi v prípade úmrtia budú vaši súrodenci.Ak je to tak ako uvádzame vyššie, potom platí, že v prípade úmrtia jedného z vás, podiel na nehnuteľnosti, ktorý bol vo vlastníctve zomrelého manžela ako poručiteľa, bude predmetom dedenia a vy ako manželka budete dediť spolu s rodičmi manžela a spolužijúcimi osobami, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa, čo vyplýva z ust. § 474 Obč. zákonníka. Vy ako manželka nadobudnute vždy najmenej jednu polovicu dedičstva po poručiteľovi. Zrejme chcete tejto situáciu resp. stavu predísť. Riešením je spísanie závetu vami, ako aj manželom, pričom nemôžete spísať spoločný závet, ale len závet osobitne. Ak by ste teda spísali závety, rodičia, prípadne súrodenci alebo spolužijúce osoby nemôžu napadnúť neplatnosť závetu a to z jednoduchého dôvodu, že nie sú neopomenuteľnými dedičmi. Neopomenuteľnými dedičmi sú len deti či už maloleté alebo plnoleté, ktorým sa musí dostať ich podiel v zmysle ust. § 479 Obč.

Manželovi rodičia pred 6 rokmi darovali dom aj s pozemkom prostredníctvom darovacej zmluvy, s bremenom postarať sa o nich. Rodičia ešte žijú. Manžel má dve sestry. Môže byť darovacia zmluva po smrti rodičov napadnutá na súde sestrami alebo je potrebné zabezpečiť prepis kúpno-predajnou zmluvou? K Vami položenej otázke uvádzame, že rodičia manžela môžu so svojim majetkom nakladať podľa svojho uváženia a nepotrebujú k tomu súhlas svojich detí. Ak sa rodičia manžela rozhodli darovať dom a pozemok len jednému potomkovi, je to ich oprávnenie a súrodenci manžela z tohto dôvodu darovanie napadnúť nemôžu. Keďže bola spísaná a je aj riadne zavkladovaná darovacia zmluva, nie je možné túto zmeniť na kúpnu zmluvu. Možné by to bolo len tým spôsobom, že by ste dar vrátili a následne spísali kúpnu zmluvu. Na to však nie je právny dôvod, keďže sa zrejme len obávate toho, že súrodenci manžela nenadobudli podiel na dome. Uvádzame, že keďže dom bol darovaný manželovi, v prípade úmrtia rodičov manžela ako darcov, bude tento dar započítaný na dedičský podiel manžela a o toľko bude menej dediť.

Ako prvé uvediem, že v prípade podielového spoluvlastníctva neexistuje možnosť vydržania nehnuteľnosti. Vo Vašom prípade však, nakoľko uvádzate, že ostatný spoluvlastníci nemajú o nehnuteľnosť záujem, prichádza do úvahy zrušenie a vyporiadanie takéhoto Vášho podielového spoluvlastníctva, ktoré môžete žiadať v každom prípade. Totiž platí, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve proti jeho vôli. Môžete ostatných spoluvlastníkov kontaktovať s návrhom, že máte záujem ich podiely odkúpiť a nadobudnúť k nehnuteľnosti výlučné vlastníctvo. Pokiaľ by sa s Vami nechceli dohodnúť, môžete sa obrátiť na súd a žiadať, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti s tým, že by ste súčasne žiadali, aby nehnuteľnosť prikázal Vám do vlastníctva s povinnosťou vyplatiť ostatných spoluvlastníkov. Súčasne však upozorňujem, že v prípade podania žaloby, súd je viazaný poradím zákonných spôsobov vyporiadania. Prvým z nich je vyporiadanie rozdelením nehnuteľnosti, za predpokladu, že táto je deliteľná. Ak nie je deliteľná, až potom môže pristúpiť k vyporiadaniu prikázaním nehnuteľnosť niektorému zo spoluvlastníkov s povinnosťou výplaty. Zároveň v žalobe musíte preukázať, že mimosúdne riešenie Vášho sporu nebolo možné. Poukážte aj na to, že ste nehnuteľnosť zveľadili a že ste sa o ňu starali.

tags: #postup #pri #zmene #majiteľa #nehnuteľnosti #dedičstvo