Súdny poplatok, náhradné dedičské konanie a jeho výška

Dedičské konanie je proces, ktorý nevyhnutne nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozdelenie majetku medzi dedičov. Na Slovensku tento proces prebieha pod dohľadom notára, ktorý má postavenie súdneho komisára a jeho úlohou je zabezpečiť, aby celý priebeh bol v súlade so zákonom a spravodlivý.

Náklady dedičského konania

Medzi hlavné výdavky spojené s dedičským konaním patria notárske poplatky, ktorých výška je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách notárov. Okrem toho je potrebné počítať aj so súdnym poplatkom za dedičské konanie.

Súdny poplatok za dedičské konanie

Súdny poplatok sa vyrubuje až po ukončení dedičského konania, keď je známa čistá hodnota dedičstva. Výška tohto poplatku je stanovená rozhodnutím súdu. Po vydaní uznesenia o dedičstve sú dedičia vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý je splatný v lehote uvedenej v rozhodnutí.

Výška súdneho poplatku závisí od čistej hodnoty dedičstva, čo je rozdiel medzi celkovým majetkom zosnulého a jeho dlhmi. V niektorých prípadoch je potrebné vypracovať znalecký posudok na ocenenie majetku, akým sú nehnuteľnosti, vozidlá, starožitnosti, podniky alebo obchodné podiely.

Oslobodenie od poplatkov

Niektoré skupiny osôb majú nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov. Preto je dôležité sa vopred informovať o všetkých poplatkoch spojených s dedičským konaním, aby sa predišlo nepríjemným prekvapeniam.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Dedenie zo zákona a zo závetu

Dedičské konanie sa začína po úmrtí osoby a jeho cieľom je rozhodnúť o tom, ako sa naloží s jej majetkom. Dedenie môže prebiehať na základe závetu, v ktorom poručiteľ určí svojich dedičov, alebo zo zákona, ktorý rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.

Dedičské skupiny

Občiansky zákonník upravuje dedenie zo zákona a rozdeľuje pozostalých do štyroch skupín. Určuje poradie, v ktorom majú príbuzní možnosť dediť.

1. Prvá skupina: Deti a manžel/ka poručiteľa dedia rovnakým dielom. Ak dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak poručiteľ nemal manželku/manžela, majetok si rovným dielom rozdelia deti. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé).
2. Druhá skupina: Dedia manžel/ka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
3. Tretia skupina: Dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.
4. Štvrtá skupina: Dedia prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Neplatnosť závetu

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. maloleté deti). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov. Ďalšie dôvody neplatnosti závetu:

• Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale ho napríklad nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Nespôsobilosť poručiteľa: Závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony).

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie je spísať závet priamo u notára. Predíde sa tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Majetok a dlhy v dedičstve

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. To zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

• Dlhy zosnulého: Voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Priebeh dedičského konania

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Začína sa na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Súd poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

1. Zistenie majetku a dedičov: Notár zistí, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Dedičstvo môžete aj odmietnuť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky.
3. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Namietky a odvolanie

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur.

Postup pri dodatočnom konaní

Ak sa po právoplatnom skončení dedičstva objaví nový majetok, musí sa začať dodatočné konanie. Za návrh na prejednanie takéhoto majetku sa vyberá 1 % z jeho čistej hodnoty, najmenej 10 € a najviac 250 €.

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Návrh musí obsahovať:

• Všeobecné náležitosti podania (identifikácia súdu, navrhovateľa, špecifikácia veci, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa).
• Údaje o poručiteľovi (meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo).
• Informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe.

K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku.

Poplatky pri dedičskom konaní

Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

Súdne poplatky pri dedičstve sú zákonom určené platby, ktoré vyrubuje súd po skončení dedičského konania. Ide o úplne odlišnú položku od odmeny notára, ktorý pôsobí ako súdny komisár. Kým notárovi náleží odmena podľa vyhlášky o odmenách notárov, súd vyberá poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Výpočet súdneho poplatku

Zákon pracuje s čistou hodnotou dedičstva, teda s rozdielom medzi aktívami a pasívami poručiteľa. Do základu poplatku sa preto rátajú iba reálne zostatky po odpočítaní dlhov, hypoték či úverov. Poplatková povinnosť vzniká až dňom právoplatnosti uznesenia o dedičstve, takže dedičia poznajú presnú sumu ešte skôr, než príde výzva na zaplatenie.

Sadzobník súdnych poplatkov upravuje dedičstvo v položke 18a.

• Ak čistá hodnota majetku predstavuje napríklad 8 000 €, súdne poplatky pri dedičstve dosiahnu pevných 25 €.
• Pri hodnote 50 000 € vyjde 0,2 % poplatok 100 €, čo je hlboko pod zákonným stropom 250 €.

Tieto čiastky sa delia medzi dedičov spoločne a nerozdielne, takže zaplatením sumy jedným dedičom zaniká povinnosť ostatných. Pri výpočte je dôležité mať na pamäti, že súd vychádza z definitívnej čistej hodnoty až po započítaní dlhov, nákladov na pohreb či príspevkov na vypratanie nehnuteľnosti.

Zníženie poplatku

Praktickou cestou k nižšiemu poplatku je doložiť všetky záväzky poručiteľa ešte pred vyčíslením čistej hodnoty. Odpočet hypoték, nezaplatených faktúr či nákladov na pohreb zníži základ, z ktorého sa súdne poplatky pri dedičstve vypočítavajú.

Aktuálne sadzby súdnych poplatkov (od 1.4.2024)

Súdne poplatky pri dedičstve sa riadia jednoduchou, zákonom stanovenou stupnicou:

• 10 eur pri majetku do 3 319 €,
• 25 eur do 9 958 €,
• 0,2 % nad túto hranicu, maximálne však 250 €.

Platia sa až po skončení konania, v lehote určenej súdom, a dedičia ich uhrádzajú spoločne a nerozdielne. Za dodatočné dedičstvo sa uplatňuje sadzba 1 % s limitu 10 € - 250 €, odvolanie stojí 25 €. Oslobodenie alebo splátky sú možné, ak to odôvodnia majetkové pomery.

Dodatočné konanie a poplatky

Pri dodatočnom konaní sa vyberá 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej 10 eur, najviac 250 eur.

Možnosti zníženia alebo oslobodenia od poplatkov

Zákon umožňuje oslobodiť od poplatkov osobu, ktorej pomery zaplatenie objektívne neumožňujú. Stačí podať odôvodnenú žiadosť spolu s vyhlásením o majetkových a príjmových pomeroch. Súd skúma situáciu každého dediča samostatne; ak uzná, že by súdne poplatky pri dedičstve spôsobili nedostatok základných životných prostriedkov, vydá rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom oslobodení. Ak dedič nemá likvidné zdroje, môže požiadať o splátky alebo odklad úhrady. Súd posúdi sociálnu situáciu a spravidla povolí troj až šesťmesačné delenie poplatku, najmä ak ide o maximálnu sadzbu dvestopäťdesiat eur.

Lustrácia majetku notárom

Notár nie je povinný lustrovať vo všetkých bankách, keď mu dedičia neuvedú, v ktorej banke poručiteľ majetok mal. Za každú lustráciu notára si banky pýtajú v rozmedzí 19 - 30 €, ktorú si v konečnom dôsledku platí dedič v hotových výdavkoch.

tags: #sudny #poplatok #nahradne #dedicske #konanie #vyska