Zamestnanec na PN a výpoveď: Kompletný sprievodca právami a postupmi

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia sa zamestnanci aj zamestnávatelia stretávajú s otázkami týkajúcimi sa ukončenia pracovného pomeru. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa v situácii, keď zamestnanec je na PN a zvažuje alebo dostane výpoveď.

Môže zamestnanec podať výpoveď počas PN?

Áno, zamestnanec má právo podať výpoveď aj počas trvania PN. Zákonník práce totiž neobmedzuje právo zamestnanca ukončiť pracovný pomer výpoveďou, a to z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu (§ 67 Zákonníka práce). Na výpoveď danú zamestnancom sa nevzťahuje tzv. zákaz výpovede počas PN. Skutočnosť, že je zamestnanec práceneschopný, nie je podstatná, lebo výpoveď z pracovného pomeru podáva zamestnanec a nie zamestnávateľ.

Forma a doručenie výpovede zo strany zamestnanca

Výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnávateľovi, inak je neplatná (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce). Doručenie je kľúčové pre začiatok plynutia výpovednej doby. Výpoveď je najlepšie doručiť osobne na pracovisku priamemu nadriadenému alebo na personálnom oddelení, aby mal zamestnanec istotu o jej priamom doručení. Ak to nie je možné, výpoveď sa doručuje doporučene poštou na aktuálnu adresu zamestnávateľa (§ 38 ods. 3 Zákonníka práce).

Plynutie výpovednej doby počas PN zamestnanca

Pri posudzovaní začiatku plynutia výpovednej doby pri výpovedi podanej počas práceneschopnosti (PN) je dôležité rozlišovať, kto výpoveď podáva. Ak podá výpoveď zamestnanec, výpovedná doba začína plynúť dňom doručenia výpovede zamestnávateľovi, a to bez ohľadu na to, či je zamestnanec v čase podania výpovede práceneschopný. Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. v § 62 ods. 7 ustanovuje, že výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Práceneschopnosť zamestnanca nemá vplyv na plynutie výpovednej doby, ak výpoveď podal zamestnanec. To znamená, že výpovedná doba plynie aj počas PN a nepredlžuje sa o dobu trvania PN.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca príspevkom na auto pre ZŤP

Dĺžka výpovednej doby pri výpovedi zo strany zamestnanca

Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa:

• Ak pracovný pomer trval menej ako jeden rok, výpovedná doba je jeden mesiac.
• Ak pracovný pomer trval aspoň jeden rok, výpovedná doba je dva mesiace (§ 62 ods. 6 a 7 Zákonníka práce).

Príklad plynutia výpovednej doby

Ak zamestnanec doručí výpoveď zamestnávateľovi 15. mája a jeho pracovný pomer trval viac ako jeden rok, výpovedná doba začne plynúť 1. júna a skončí sa 31. júla.

Ukončenie pracovného pomeru dohodou počas PN

Namiesto výpovede sa môže zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou (§ 60 Zákonníka práce). Dohoda o skončení pracovného pomeru je platná len s obojstranným súhlasom zamestnanca a zamestnávateľa. V dohode je možné dohodnúť dátum skončenia pracovného pomeru, ktorý môže byť aj skorší ako by bol koniec výpovednej doby. Ukončenie pracovného pomeru dohodou je možné aj počas PN a bez nutnosti nástupu do zamestnania, ak bude PN trvať do konca dohodnutého obdobia. Zamestnávateľ však so všetkými podmienkami dohody musí súhlasiť.

Môže zamestnávateľ dať výpoveď zamestnancovi počas PN?

Zamestnávateľ má obmedzené možnosti dať zamestnancovi výpoveď počas jeho PN. Zákonník práce totiž v § 64 ods. 1 písm. a) stanovuje tzv. ochrannú dobu, počas ktorej zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz.

Výnimky zo zákazu výpovede zo strany zamestnávateľa počas PN

Ochrana zamestnanca počas PN nie je absolútna. Existujú výnimky, kedy môže zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď aj počas PN:

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa: Krok za krokom

1. Ak si zamestnanec práceneschopnosť úmyselne vyvolal alebo spôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.

2. Z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až d) Zákonníka práce:

   • Ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce.
   • Ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. V zmysle zákonnej úpravy však zamestnávateľ musí byť schopný organizačnú zmenu vysvetliť a obhájiť, nemôže sa jednať iba o účelové prijatie rozhodnutia na ukončenie pracovného pomeru konkrétneho zamestnanca. Prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene musí sledovať deklarovaný cieľ.
   • Ak zamestnanec nespĺňa predpoklady alebo požiadavky na výkon práce.
   • Ak zamestnanec závažne poruší pracovnú disciplínu. Ak by zamestnanec počas PN závažne porušil pracovnú disciplínu (napríklad by počas PN vykonával inú zárobkovú činnosť, ktorá je v rozpore s liečebným režimom, alebo by úmyselne spôsobil svoju PN), zamestnávateľ môže pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce. V takom prípade ochranná doba neplatí a zamestnávateľ môže pracovný pomer ukončiť okamžite, ak sú splnené zákonné podmienky.

3. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe: Zamestnávateľ môže pracovný pomer v skúšobnej dobe skončiť aj počas PN, avšak nesmie tak urobiť v čase, keď je zamestnanec v ochrannej dobe z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ak by dôvodom skončenia bola práve táto PN. Ak však zamestnávateľ skončí pracovný pomer v skúšobnej dobe z iného dôvodu, zákon to umožňuje. V skúšobnej dobe sa pracovný pomer neskončí výpoveďou, ale jednoduchým písomným oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

Ak chce zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď z niektorého z vyššie uvedených dôvodov, musí dodržať nasledovný postup:

1. Písomná forma: Výpoveď musí byť písomná (§ 61 ods. 1 Zákonníka práce).
2. Skutkové vymedzenie dôvodu: Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná (§ 61 ods. 2 Zákonníka práce).
3. Doručenie: Výpoveď musí byť zamestnancovi doručená. Za doručenie sa považuje nielen forma doporučenej listovej zásielky, ale aj doručenie do vlastných rúk, napr. na pracovisku v prítomnosti svedkov. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne, alebo je listová zásielka vrátená ako nedoručiteľná.
4. Dodržanie výpovednej doby: Výpovedná doba začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 62 ods. 7 Zákonníka práce).
5. Prerokovanie so zástupcami zamestnancov: Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
6. Ponuka inej práce: Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi ponúknuť inú prácu, pokiaľ má práve voľné pracovné miesto. Nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii. Rozhodnutie, či túto ponuku zamestnanec využije je výlučne na ňom, ak ponuku odmietne, potom je splnená podmienka uvedená v § 63 ods. 2 Zákonníka práce pre platnosť výpovede. Táto podmienka je splnená aj v prípade, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať pretom, že takúto prácu preňho nemá, pretože v takom prípade ponuková povinnosť zamestnávateľa odpadá. Hoci zákon pre ponuku inej práce nezakotvuje písomnú formu, v záujme právnej istoty odporúčame, aby bola ponuka uskutočnená písomne, a to takým spôsobom, aby zamestnávateľ vedel jej doručenie zamestnancovi preukázať. V ponuke odporúčame uviesť, komu konkrétne a akým spôsobom má byť odpoveď na ponuku doručená.

Skončenie pracovného pomeru po návrate z PN

Ak zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď počas PN z dôvodu ochrannej doby, môže mu dať výpoveď po jeho návrate z PN, ak sú na to splnené zákonné dôvody. Napríklad, ak zamestnanec po návrate z PN podľa lekárskeho posudku nemôže vykonávať svoju doterajšiu prácu, zamestnávateľ mu môže dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok pri narodení dieťaťa

Predĺženie pracovného pomeru počas PN

Podľa § 64 ods. 2 Zákonníka práce, ak bola zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby (napr. PN), výpovedná doba neplynie počas trvania ochrannej doby. Pracovný pomer sa predlžuje o dobu trvania ochrannej doby, ibaže zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Príklad predĺženia pracovného pomeru počas PN

Zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď 19. februára z dôvodu nadbytočnosti. Výpovedná doba mala byť jednomesačná a pracovný pomer mal skončiť 31. marca. Zamestnanec však nastúpil na PN, ktorá trvala aj po 31. marci. Pracovný pomer zamestnanca sa skončí až posledným dňom jeho PN, pokiaľ zamestnanec neoznámi zamestnávateľovi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

Práva zamestnanca počas PN a po skončení pracovného pomeru

Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Skončenie pracovného pomeru nemá vplyv na nárok a výplatu nemocenského. Ak zamestnancovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru pretrvávajú dôvody práceneschopnosti, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (t. j. až do ukončenia 52. týždňa).

Po skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na:

• Odstupné: Ak bol pracovný pomer skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (§ 76 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce). Nárok na odstupné je upravený v § 76 Zákonníka práce a odvíja sa od dĺžky trvania pracovného pomeru.
• Dovolenku: Ak si zamestnanec nestihol vyčerpať dovolenku, zamestnávateľ bude povinný mu ju preplatiť v zmysle ust.

Neplatnosť výpovede

Ak zamestnávateľ doručil zamestnancovi výpoveď počas trvania PN v rozpore so zákonom, zamestnanec má právo podať žalobu na súd o určenie neplatnosti výpovede. Lehota na podanie žaloby je dva mesiace odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť týmto neplatným rozviazaním. Ak by zamestnanec nekonali včas, mohli by prísť o možnosť domáhať sa svojich práv. Preto odporúčame konať bezodkladne.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni pri PN zamestnanca

Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy. Ak zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi, je to v poriadku.

Informácie, ktoré môže zamestnávateľ zisťovať o PN zamestnanca

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Aj v tomto prípade platí, že zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.

Zlúčenie zamestnávateľa a PN zamestnanca

Pri zlúčení zamestnávateľa, podľa § 28 Zákonníka práce pri prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (napr. Vaša pracovná zmluva teda prejde na nového zamestnávateľa bez nutnosti podpisovať novú zmluvu. Nový zamestnávateľ však môže pristúpiť k organizačným zmenám, vrátane rušenia pracovných miest.Ak by sa Vaša pozícia rušila z organizačných dôvodov, zamestnávateľ by Vám mohol dať výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ale opäť platí, že počas PN to nie je možné. Výpoveď by Vám mohol doručiť až po skončení PN a máte nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, ak by ste dostali výpoveď z organizačných dôvodov.

tags: #postup #zamestnanca #počas #PN #a #výpoveď