Prechod zo živnosti na s.r.o.: Podmienky, postup a čo treba zvážiť

Uvažujete nad zmenou právnej formy podnikania zo živnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)? Tento krok si vyžaduje dôkladné zváženie viacerých faktorov, aby ste sa uistili, že je to pre vás optimálne riešenie. V tomto článku sa pozrieme na to, komu sa prechod oplatí, ako taký prechod prebieha, aké podmienky musíte splniť a na aké termíny si treba dať pozor.

Komu sa oplatí prechod zo živnosti na s.r.o.?

Pri rozhodovaní o zmene právnej formy je kľúčové porovnať daňovo-odvodovú zaťaženosť živnosti a s.r.o. Bez ohľadu na to, či pri živnosti uplatňujete paušálne výdavky, daňovú evidenciu alebo vediete jednoduché či podvojné účtovníctvo, mali by ste si prepočítať, ako sa zmenia vaše odvody a dane po prechode na s.r.o.

Hoci je výška daňovej sadzby pre obe právne formy rovnaká, úspory môžete dosiahnuť na odvodoch. Dôležité je však zvážiť, či sa v s.r.o. zamestnáte alebo budete poberať odmenu konateľa. Ak by ste mali rovnako vysokú mzdu ako predtým, vysokým odvodom do zdravotnej a sociálnej poisťovne sa nevyhnete.

Optimalizáciu nákladov dosiahnete nastavením nízkej mzdy a pridelením podielu na čistom zisku spoločníkovi, ktorý je dodatočne zdanený iba 7 %-nou sadzbou dane.

Príklad:

• ŽIVNOSŤ: Podnikateľ s ročným príjmom 20 000 eur, uplatňujúci paušálne výdavky vo výške 60 % (12 000 €). Ročné odvody do poisťovní v minimálnej výške sú 3 000 € a daň 75 €. Celková ročná daňovo-odvodová zaťaženosť je 3 075 €.
• S.R.O.: Pri symbolickej mzde 100 € mesačne zaplatíte ročne 600 € na odvodoch. Ak dosiahnete minimálne náklady vo výške 10 000 € za rok, vaša daň bude 1 500 €. Z čistého zisku 8 500 € odvediete cca 600 € daň. Spolu je daňovo-odvodová zaťaženosť ročne 2 700 €, čo je menej ako pri živnosti.

Dôležité upozornenie: Ak máte nízke náklady, prechod na s.r.o. sa vám nemusí oplatiť. Preto je dôležité vopred odhadnúť, aké náklady za rok asi vynaložíte.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Pri založení s.r.o. treba počítať s tým, že vedenie účtovníctva je zložitejšie a drahšie ako pri živnosti s paušálnymi výdavkami alebo jednoduchým účtovníctvom. Avšak pri vysokých príjmoch je táto čiastka zanedbateľná v porovnaní s potenciálnymi úsporami na odvodoch.

Okrem finančných aspektov môžu existovať aj iné dôvody prechodu na s.r.o., ako napríklad obchodná prestíž, požiadavky obchodných partnerov, možnosť získania investora alebo obmedzenie ručenia. Tieto faktory si musíte sami zvážiť a oceniť ich pridanú hodnotu.

Etapy prechodu zo živnosti na s.r.o.

Celý proces prechodu možno rozdeliť do nasledujúcich etáp:

1. Založenie novej s.r.o. / Kúpa ready-made s.r.o.

Pred samotným založením novej s.r.o. alebo kúpou hotovej s.r.o. si musíte premyslieť názov spoločnosti, výšku základného imania, spoločníkov, konateľov, sídlo a spôsob konania. Založenie novej s.r.o. môže trvať približne 10 dní až mesiac, v závislosti od vyťaženosti okresného súdu. Kúpa ready-made s.r.o. je rýchlejšia, pretože ide len o zápis zmien do obchodného registra. Tento variant je vhodný pre tých, ktorí chcú začať podnikať čo najskôr.

Pri zakladaní alebo kúpe s.r.o. musíte spĺňať podmienku bezúhonnosti, nemať žiadne dlžnosti na daňovom úrade ani v poisťovniach a nesmie byť voči vám vedené exekučné konanie. Tieto skutočnosti si úrady preverujú.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Po zápise s.r.o. do obchodného registra môžete začať podnikať, hoci na osvedčenie o registrácii pre daň z príjmov (DIČ) si môžete počkať aj niekoľko týždňov, pretože daňový úrad má na jeho vydanie 30 dní.

2. Prevod majetku a zmluvných vzťahov

Ak živnostník nemá majetok, záväzky alebo zmluvné vzťahy, tento krok nemusí absolvovať. V opačnom prípade je potrebné previesť všetky zmluvné vzťahy na novozaloženú spoločnosť na základe zmluvy alebo dodatkom k pôvodnej zmluve. Hmotný a nehmotný majetok živnostníka je potrebné vyradiť pre účely odpisov a dane z príjmov a v novej spoločnosti zasa zaradiť.

Komplexným riešením na prevod práv a povinností môže byť aj uzavretie zmluvy o predaji podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Touto zmluvou sa prevádzajú všetky veci, iné práva a iné majetkové hodnoty (vrátane duševného vlastníctva), ktoré slúžia na prevádzkovanie spoločnosti. Nová s.r.o. prevodom práv a povinností nadobudne všetok majetok, práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, vrátane pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom.

Podstatnými náležitosťami zmluvy sú najmä dohoda o prevode vlastníctva k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, prevzatie záväzkov z predávajúceho na kupujúceho a kúpna cena. Zmluva musí byť písomná a podpisy oboch zmluvných strán musia byť úradne overené.

Ak ste platiteľ DPH, ako s.r.o. si budete musieť vybaviť nové IČ DPH, čo znamená požiadať o registráciu pre platiteľa DPH. Ak však budete pokračovať v tej istej činnosti, so všetkými dodávateľmi, odberateľmi a majetkom, nemal by byť problém preukázať opodstatnenie pre registráciu daňovému úradu. Pri podpise zmluvy o predaji podniku dochádza k registrácii k DPH zo zákona a predmetná skutočnosť sa daňovému úradu len oznámi. Daňový úrad musí vydať obchodnej spoločnosti osvedčenie o registrácii k DPH do 7 dní. Prílohou oznámenia je zmluva o predaji podniku.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

3. Zrušenie živnosti

Ak nechcete živnosť prevádzkovať popri fungovaní s.r.o., je vhodné ju zrušiť alebo pozastaviť. Zrušiť alebo pozastaviť živnosť môžete elektronicky alebo v listinnej podobe na príslušnom okresnom úrade živnostenského podnikania v mieste podnikania.

Novela zákona o živnostenskom podnikaní od 1. augusta 2021 zrušila minimálne a maximálne ohraničenie pozastavenia živnosti, preto ak zmeníte názor a budete sa chcieť k živnosti vrátiť, môžete tak urobiť kedykoľvek. Pri ukončení podnikania neplatíte žiadny kolok, pri pozastavení živnosti v prípade listinného podania platíte 4 € kolok a v prípade elektronického podania kolok 2 €.

O ukončení podnikania vydá živnostenský úrad potvrdenie a vymaže živnostníka zo živnostenského registra. Pri pozastavení podnikania má živnostník voči úradom a poisťovniam postavenie, akoby podnikanie ukončil.

Povinnosti po zrušení živnosti

Živnostenský úrad oznámi ukončenie živnosti daňovému úradu a zdravotnej poisťovni. Povinnosťou živnostníka je vrátiť osvedčenie o registrácii pre daň z príjmov - kartičku s DIČ daňovému úradu do 15 dní od ukončenia podnikania. Pri strate tejto kartičky živnostník spíše čestné vyhlásenie o strate. Všetky registrácie, ktoré mal na daňovom úrade - pre daň z motorových vozidiel, daň zo závislej činnosti, pre DPH je potrebné odhlásiť. Následne musí podať odhlášku do sociálnej poisťovne na Registračnom liste fyzickej osoby.

Podmienky pre prechod zo živnosti na s.r.o.

Úrady si overujú, či spoločník aj konateľ novej s.r.o. spĺňajú podmienku bezúhonnosti, nie sú dlžníci v zdravotnej a Sociálnej poisťovni a nevedie sa voči nim exekučné konanie. Musia disponovať financiami na vklad do základného imania vo výške minimálne 5 000 €. Ak by boli spoločníci dvaja, jeden z nich môže mať minimálny vklad 750 €. So sídlom spoločnosti musí súhlasiť vlastník nehnuteľnosti, resp. pri viacerých vlastníkov, viac ako polovica z nich.

Ak by ste nesplnili tieto podmienky, môžete si zvoliť do štatutárnych orgánov niekoho z rodiny alebo niekoho, komu dôverujete a byť tichým spoločníkom (spoločník, ktorý dal do spoločnosti vklad, ale nie je nikde zapísaný).

Spoločnosť s ručením obmedzením môžete založiť v akýkoľvek deň. Môžete sa vyhrať s termínom v tom prípade, ak ste ako novozačínajúci živnostník, ktorý čerpá odvodové prázdniny do 1. júla nasledujúceho roka a založíte s.r.o. v termíne, aby ste si mohli pozastaviť/zrušiť živnosť pred vznikom poistenia.

Vplyv prechodu na s.r.o. na základ dane u fyzickej osoby

Ak rozmýšľate, ako sa vyhnúť vysokým daniam pri predaji podniku, môžete si zvoliť metódu rozloženia predaja na jednotlivé časti majetku a záväzkov, kedy príjem u živnostníka nemusí byť príjmom hneď v roku predaja, ale až pri úhrade.

Predaj jednotlivých častí majetku a záväzkov

• Postúpenie pohľadávok: Vplyv na základ dane je 0, pretože podľa § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov je výdavkom hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia.
• Predaj zásob: Vplyv na základ dane je 0, pretože príjem je znížený o zostatkovú cenu zásob. Pokiaľ by ste ich predali za vyššiu cenu ako ich zostatková cena, zaplatíte daň z rozdielu medzi príjmom a zostatkovou cenou.
• Predaj majetku: Vplyv na základe dane je 0, pretože príjem je znížený o zostatkovú cenu majetku. Takže ak predáte za zostatkovú hodnotu, nezaplatíte z toho nič.
• Prevzatie záväzkov podľa § 531 a nasl. Občianskeho zákonníka: Príjmom podľa § 6 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov je výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

Predaj podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka

Podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov je príjmom z podnikania fyzickej osoby aj príjem z predaja podniku alebo jeho časti na základe zmluvy o predaji podniku.

Základ dane sa v takomto prípade určuje podľa § 17a zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý predáva podnik alebo jeho časť a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, zahŕňa do základu dane príjem z predaja podniku alebo jeho časti v dohodnutej kúpnej cene:

• zvýšenej o záväzky prevzaté daňovníkom, ktorý kupuje podnik a o nevyčerpané rezervy,
• zníženej o hodnotu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré ak by boli uhradené pred predajom podniku alebo jeho časti, boli by u daňovníka predávajúceho podnik daňovým výdavkom, o zostatkovú cenu predávaného hmotného majetku a nehmotného majetku a o hodnotu pohľadávok, ktoré by sa pri inkase nepovažovali za zdaniteľný príjem,
• zníženej o zostatkovú hodnotu aktívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku alebo zvýšenej o zostatkovú hodnotu pasívnej opravnej položky k nadobudnutému majetku.

Táto úprava základu dane u daňovníka predávajúceho podnik sa vykoná v zdaňovacom období, v ktorom nastane účinnosť zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti.

Darovanie častí podniku

Bezodplatné postúpenie pohľadávok má nemilý dopad na základ dane, pretože základom dane bude celá nominálna hodnota pohľadávok, pretože výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm.

Ako previesť majetok zo živnosti na s.r.o.?

V prípade prechodu zo živnosti na s.r.o. je dôležité správne previesť majetok. Existuje niekoľko spôsobov, ako to urobiť:

• Predajná zmluva: Najjednoduchší spôsob je vytvoriť kúpnu zmluvu medzi živnostníkom a s.r.o. Cena sa stanovuje dohodou, ale v niektorých prípadoch môže byť potrebný znalecký posudok.
• Nepeňažný vklad do základného imania pri založení spoločnosti: Majetok živnosti sa použije na tvorbu základného imania s.r.o. (minimálne 5 000 €). Hodnota nepeňažných vkladov musí byť určená znaleckým posudkom.
• Navýšenie základného imania majetkom s nepeňažným vkladom: Majetok sa vloží do s.r.o. na zvýšenie základného imania až po jej vzniku. Aj v tomto prípade je potrebný znalecký posudok.
• Dar od spoločníka ako nepeňažný vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným: Majetok sa daruje spoločnosti na základe darovacej zmluvy. V tomto prípade nie je potrebný znalecký posudok.

Finančný lízing a jeho postupenie

Lízing vznikol v dvadsiatych rokoch minulého storočia v USA ako progresívna alternatívna forma ku klasickému úveru. Lízing je ľahko dostupným zdrojom externého financovania, pričom umožňuje nájomcovi za úplatu používať cudziu vec. Vplýva na likviditu a cash flow podniku. Doslovný slovenský preklad anglického výrazu „lízing“ je prenájom, prenajímanie. Lízing nie je v SR oficiálne upravený v žiadnom právnom predpise. Podstate finančného lízingu presne nezodpovedá žiadny konkrétny typ zmluvy upravenej v občianskom alebo v obchodnom záväzkovom vzťahu. Samotný pojem „lízing“ sa používa len v podnikateľskej praxi. inominátne (nepomenované) podľa § 269 Obchodného zákonníka, resp. zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. zmluvou o nájme dopravného prostriedku.

Finančný lízing, resp. operatívny lízing, resp. operatívny prenájom. nájomca (obstarávateľ) je ekonomickým vlastníkom majetku, t. j.

Účtovanie finančného lízingu

Obchodný ani Občiansky zákonník nedefinuje finančný lízing a nestanovuje podmienky uzatvárania zmluvy o finančnom prenájme, ale pri uzatváraní zmluvy sa vychádza z konkrétneho typu nájomnej zmluvy (podľa toho, čo je predmetom prenájmu, či nehnuteľná vec, alebo hnuteľná vec, prípadne dopravný prostriedok). Pod lízingovou zmluvou, resp. zmluvou o finančnom prenájme je potrebné rozumieť kombináciu dvoch základných zmlúv, a to zmluvy o nájme a zmluvy o kúpe predmetu lízingu. Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Ustanovenie § 489 ods. 1 Obchodného zákonníka je hlavným obsahom finančného lízingu, ktorým sa odlišuje od iných typov zmlúv. Obvykle sú lízingové zmluvy koncipované tak, že nájomca je oprávnený na kúpu prenajatej veci po ukončení nájomnej zmluvy. Akt zmeny vlastníckeho práva sa uskutočňuje na základe jednostranného úkonu, ktorým je oznámenie o prejavení záujmu o kúpu predmetu lízingu. Na rozdiel od operatívneho lízingu, kedy je možné kedykoľvek na základe obojstranného súhlasu prenajímateľa a nájomcu uzatvoriť kúpnu zmluvu, pri finančnom lízingu sa vylučuje svojvôľa nájomcu kedykoľvek pristúpiť k realizácii kúpy. Oprávnenie kúpiť predmet nájmu nájomca realizuje tým, že písomne oznámi svoju vôľu lízingovej spoločnosti. Pri lízingových zmluvách vzniká nájomcovi právo na odkúpenie predmetu lízingu, nie však povinnosť. Avšak na druhej strane, ak si nájomca toto právo uplatní (pri dodržaní podmienok), prenajímateľovi vzniká povinnosť predmet lízingu odpredať. V tom je aj rozdiel oproti zmluve o predkupnom práve, pri ktorej sa právo kúpy realizuje až po slobodnom rozhodnutí predávajúceho príslušnú vec predať. Až realizáciou kúpnej zmluvy prechádza vlastnícke právo k predmetu lízingu na kupujúceho.

Zákon o dani z príjmov striktne predpisuje podmienky, ktoré musí spĺňať lízingová zmluva i samotný nájomca, aby bolo možné finančný lízing uznať v daňových nákladoch. Definíciu finančného lízingu možno od 1. 1. 2004 nájsť v rámci § 2 písm. s) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZDP“). Do konca roku 2003 sa v daňových predpisoch pre finančný lízing používal pojem „nájom vecí s právom kúpy prenajatej veci”. Rovnako sa označoval finančný lízing aj v Postupoch účtovania pre podvojné účtovníctvo s odvolávkou na § 489 Obchodného zákonníka, ktorý takúto zmluvu upravuje.

Operatívny lízing možno z ekonomického hľadiska voľne definovať ako prenájom na dobu väčšinou kratšiu, ako je životnosť predmetu lízingu. Predmet lízingu v zásade po skončení zmluvy ostáva majetkom prenajímateľa, či už je ním napr. výrobca, špecializovaná lízingová spoločnosť alebo iná osoba. Pri operatívnom lízingu častokrát prenajímateľ ponúka aj sprievodné služby (servis, poistenie, náhradné vozidlo pri operatívnom lízingu automobilov a pod.). Takýto vzťah upravuje § 663 až § 684 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou. Pri tomto zmluvnom vzťahu teda prenajímateľ neprevádza na nájomcu práva a riziká vyplývajúce z užívania predmetu prenájmu, pritom udržiava predmet prenájmu v stave spôsobilom na užívanie na svoje náklady. Nájomca je povinný vec poistiť, len ak mu to vyplýva priamo zo zmluvy, nič však nebráni tomu, aby tak urobil. Zo strany nájomcu je zmluva o operatívnom lízingu vypovedateľná. Zmluva zaniká aj zničením prenajatej veci. Z daňového hľadiska je možné operatívny lízing vymedziť tak, že ide o akýkoľvek prenájom, ktorý nespĺňa podmienky finančného lízingu.

Podmienky lízingových spoločností

Iba niektoré spoločnosti požadujú potvrdenie o príjme nájomcu, v prípade podnikateľov alebo obchodných spoločností overenú kópiu daňového priznania a aktuálne hospodárske výkazy, príp. Občiansky preukaz a rodný list, živnostenský list alebo výpis z obchodného registra, ktoré nie sú staršie ako 3 mesiace. Len so súhlasom lízingovej spoločnosti, s poplatkom za predčasné ukončenie zmluvy. Nájomca je povinný každú poistnú udalosť oznámiť lízingovej spoločnosti.

Nájomca predmet lízingu odpisuje z jeho obstarávacej ceny zistenej u prenajímateľa (z istiny), a to rovnomerne počas trvania lízingovej zmluvy. Zároveň účtuje do nákladov finančný náklad prislúchajúci k splátke istiny. Do nákladov účtuje úroky a poplatky za správu úveru. Obstaranú vec odpisuje v súlade so ZDP podľa zatriedenia do odpisových skupín rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom, tzn. že do nákladov dostane hodnotu veci najskôr za 4 roky (ak sa odpisuje v I. odpisovej skupine), tzn.

Pre správnu aplikáciu postupu účtovania finančného lízingu podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sú v rámci ustanovenia § 30a ods. 1 Opatrenia MF SR č. dohodnutými platbami jednotlivé platby uhrádzané nájomcom prenajímateľovi počas dohodnutej doby finančného prenájmu majetku. istinou u prenajímateľa celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné výnosy. istinou u nájomcu celková suma dohodnutých platieb znížená o nerealizované finančné náklady (nájomné), pričom suma istiny u nájomcu sa rovná sume istiny u prenajímateľa. Nerealizovanými finančnými nákladmi (nájomným) sú budúce finančné náklady, ktoré sú u prenajímateľa nerealizovanými finančnými výnosmi.

Samotný postup účtovania finančného lízingu vyplýva priamo z § 30a Postupov účtovania v PÚ. Tento spôsob účtovania finančného lízingu sa plne vzťahuje až na lízingové zmluvy uzavreté po 1. 1. 2004. S účinnosťou od 1. 1. 2004 bolo do Postupov účtovania v PÚ doplnené opatrením MF SR č. 25 167/2002-92 ustanovenie § 30a, ktoré upravuje účtovanie finančného prenájmu v nadväznosti na uplatnenie zásady ekonomického úžitku obsiahnutej v zákone o účtovníctve. Podľa tejto zásady o majetku účtuje tá účtovná jednotka, ktorej majetok prináša ekonomický úžitok, a nie tá, ktorá má k majetku vlastnícke právo. Postupy zavádzajú namiesto pojmu „majetok, ktorý je predmetom zmluvy o kúpe prenajatej veci”, ktorým sa finančný lízing definoval opisným spôsobom, pojem „finančný prenájom”, ktorý zároveň aj definuje (pozn.: rovnaký pojem obsahuje aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). c) nájomca majetok bude účtovne odpisovať v súlade s § 20 Postupov účtovania, t. j. pri nájomnom platenom pozadu podiel finančného nákladu patriaci do bežného roka sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, zaúčtuje na ťarchu účtu 562 so súvzťažným zápisom v prospech účtu 474 (tento postup je upravený v § 30a ods.

Podstatou účtovania v účtovníctve prenajímateľa je vykazovanie prenajatého majetku formou finančného prenájmu vo forme pohľadávky vo výške rovnajúcej sa istej investícii do majetku, ktorý je predmetom finančného prenájmu. V deň odovzdania majetku nájomcovi sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu účtu 374 - Pohľadávky z nájmu istina u prenajímateľa so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu účtovej triedy 6 - Výnosy. Zároveň sa účtuje vyradenie prenajatého majetku z účtovníctva prenajímateľa, a to na ťarchu príslušného účtu nákladov so súvzťažným zápisom v prospech príslušného účtu majetku. V deň splatnosti dohodnutých platieb sa v účtovníctve prenajímateľa účtuje na ťarchu účtu 374 - Pohľadávky z nájmu splatný finančný výnos so súvzťažným zápisom v prospech účtu 662 - Úroky. Členenie dohodnutých platieb na istinu u prenajímateľa a finančný výnos sa uvedie v zmluve o finančnom prenájme, napríklad v splátkovom kalendári týchto platieb.

Daň z finančných transakcií

Od začiatku roka 2025 platí daň z finančných transakcií, ktorá zdaňuje bezhotovostné platby v podnikateľskom svete. Z každej platby realizovanej cez účet vám banka strhne a odvedie štátu 0,4 % z výšky prevádzanej sumy, maximálne 40 eur. Z každého výberu hotovosti z podnikateľského účtu zaplatíte štátu 0,8 % z vybratej sumy. Z každej platobnej karty, ktorú vlastníte zaplatíte raz za rok jednorazovú sumu 2 eurá.

Daň z platieb sa vzťahuje na všetkých podnikateľov, vrátane živnostníkov a s. r. o. Živnostníci musia mať podnikateľský účet.

Finančný lízing a zmena v DPH od 1. januára 2025

Novela zákona o DPH od 1. januára 2025 preklasifikovala finančný lízing z dodania služby na dodanie tovaru. Zmena sa týka daňového režimu, konkrétne odvádzania DPH. Po novom sa teda väčšina finančných lízingov považuje za dodanie tovaru. Nový režim sa týka len nových zmlúv, uzavretých od 1. januára 2025. Podnikatelia si po novom môžu DPH odpočítať naraz, hneď pri prevzatí predmetu financovania (auta), a to z jeho celkovej predajnej ceny, ktorú ešte lízingovej spoločnosti nezaplatili.

tags: #postúpenie #leasingu #živnosť #na #sro #podmienky