
Rozvod patrí medzi najťažšie životné udalosti, ktoré ovplyvňujú nielen samotných rodičov, ale predovšetkým deti. Súčasná veda dokáže predvídať dopady rozvodu na psychiku dieťaťa, no menej sa hovorí o tom, ako sa tieto rany z detstva môžu prejaviť v dospelosti, keď sa dieťa rozhodne založiť si vlastnú rodinu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na rozvod z perspektívy dieťaťa, jeho dopady na rôzne vekové skupiny a praktické rady, ako túto náročnú situáciu zvládnuť s čo najmenšími negatívnymi následkami.
Kedysi bol rozvod vnímaný ako ojedinelý jav, no v súčasnosti je čoraz bežnejší. Spoločnosť ho už neposudzuje tak negatívne, ako tomu bolo v minulosti. Manželia sa rozvádzajú z rôznych príčin, pričom najviac zasiahnuté bývajú deti. Rodičia si často neuvedomujú, ako sa správajú a aké následky to môže mať na ich potomkov.
Sociológ Anthony Giddens tvrdí, že deti z rozvedených rodín si do svojich partnerských vzťahov prenášajú spomienky na rozvod. Iní teoretici sa zhodujú, že ľudia vychovaní v rozvedených rodinách majú tendenciu stavať sa k manželstvu negatívne a majú pozitívnejší vzťah k vlastnému rozvodu. Prejavujú menšiu angažovanosť vo vzťahoch, čo vedie k ich menšej kvalite.
Nasledujúce príbehy ilustrujú rôzne skúsenosti detí s rozvodom rodičov a ich dopad na ich životy.
Baška zažila rozvod rodičov v trinástich rokoch. Vnímala ho veľmi bolestne a mala pocit, že nemá čas na pubertu, pretože musela riešiť problémy rodičov a bývanie. Rodičia mali starosti sami so sebou, a tak jej nikto nepomohol so školou. Dôsledkom toho je extrémne žiarlivá, má nedostatok sebavedomia a pretrváva u nej pocit nechcenosti. Je presvedčená, že podobný zážitok svojim vlastným deťom nepripraví. V dôležitých vývojových obdobiach jej života zatienil rozbúrený rodičovský vzťah jej detské a vývojové potreby. V dôsledku toho si Baša do dospelosti odniesla skúsenosť, že je v živote nechcená, menej dôležitá ako ostatní a že nie je obvyklé, aby dostávala potrebnú pozornosť a starostlivosť. Barbore sa vďaka jej názoru a tiež vďaka manželovi a jeho rodičom darí postupne túto skúsenosť tzv .
Prečítajte si tiež: Sociálny pedagóg jednoducho
Martina si spomína na násilie v rodine, keď otec zmlátil mamu do krvi, keď mala dva roky. Mamička Martiny síce dokázala po traumatizujúcej situácii od manžela odísť, ale bohužiaľ ani ďalší partnerský vzťah nebol pre dieťa - Martinu - bezpečným a zdravým. Kvôli svojim skúsenostiam je vo vzťahoch veľmi opatrná. Už zo slov Martiny a jej popisu detstva je veľmi zrejmé, ako zásadný význam majú tieto detské skúsenosti aj v jej dospelosti. Martina sa, bohužiaľ, stretla s niečím, čo sa ťažko prekonáva, a síce s násilím a stratou bezpečného domova. Tu sa núka otázka, aké skúsenosti z detstva mala v rodine mama Martiny, a ako sa tieto jej skúsenosti podpísali na jej výbere partnerov. Pre každého, kto by bol v podobnej situácii, je vhodnou pomocou psychoterapia. V tej je možné svoju minulosť a traumy z nej spracovať.
Denisini rodičia sa rozviedli, keď mala tri roky. Otec bol agresívny a matku fyzicky týral. Napriek tomu si k sebe rodičia nakoniec našli cestu. Sama si myslí, že rozvod bol na mieste. „Rozvod bolo to najlepšie, čo pre seba aj pre mňa v danej situácii mohli rodičia urobiť. Nedá sa povedať, že každý rozvod spôsobí vždy konkrétne utrpenie dieťaťa; záleží na dôvodoch rozvodu, na jeho priebehu a na jeho dopadoch. Pokiaľ sú rodičia schopní si uvedomiť a prijať, že rozvodom končí ich partnerstvo, ale pretrváva ich rodičovstvo, môže každý z nich zamerať svoju pozornosť naň, na potreby dieťaťa a na podporu zdravého vzťahu dieťaťa a druhého rodiča.
Alena zažila rozvod rodičov na základnej škole. Podľa jej slov ju táto udalosť naučila samostatnosti. Napriek neprajným učiteľkám Alena nakoniec úspešne vyštudovala vysokú školu, vydala sa a vzťah s mužom má podľa svojich slov krásny. „Rozvod ma určite pri výbere partnera pre život ovplyvnil. „Nálepkovanie“ detí z rozvedených rodín bolo kedysi, bohužiaľ, celkom časté; dnes už sa, dúfajme, takéto situácie stávajú skôr výnimočne. Alenu našťastie „nálepkovanie“ v škole naopak posilnilo a životné skúsenosti z rodiny ju viedli k uchopeniu života do svojich rúk a k starostlivej voľbe a obozretnosti.
„Aj po rokoch som rada, že sa naši rozviedli. Doma začal byť ako-tak pokoj a ustúpili hádky. Spätne sa len divím, že sa tato nechal terorizovať tak strašne dlho,“ priznala Klára, ktorej otec si po rokoch od rozvodu našiel novú partnerku. Vedľa nej sa v očiach Kláry zmenil v oveľa lepšieho človeka. „Asi aj preto, že videl, ako sa ona chová k svojim deťom a svojej rodine. Bola to ona, kto ma napríklad pravidelne pozýval na obed, pretože sa jej asi nepáčilo, že sa stretávame raz ročne,“ spomína Klára a dodáva: „Myslím, že rozvod ma vlastne neovplyvnil ani trochu. To skôr správanie rodičov a ich životy. Klára presne vystihla, že rozvod ako taký neznamená takmer nič, ale že správanie rozvádzajúcich sa je to, čo rozvod pre dieťa znamená. Materskú rolu u Kláry čiastočne napĺňala nová partnerka otca, ktorý sa vo svojej otcovskej roli pozitívne zmenil.
Monika patrí k tým, ktorí rozvod vnímajú ako to najlepšie, čo sa v rodine mohlo stať. „Mama je rozvedená dvakrát - môj biologický otec mal psychózu, ktorú si neliečil a druhý partner bol vyložene psychopat a ožran. Priznávam, že u svojho biologického otca som to zo začiatku vnímala ako matkinu veľkú zradu, až s odstupom rokov mi došlo, že sme s maminou žili s „tikajúcou bombou“, takže jej rozhodnutie už teraz chápem,“ spomína Monika. „Vplyv to na mňa malo veľký, predovšetkým v oblasti vzťahov,“ priznáva Monika. „Som až abnormálne opatrná a bojazlivá, čo mi potvrdili aj kolegovia z práce. Na druhej strane som sa vďaka tomu rozhodla pre pomáhajúcu profesiu, za čo som zase veľmi vďačná. Neliečená alebo zle liečená psychiatrická diagnóza, alebo iná osobnostná patológia, s ktorou daný človek ani jeho partner nedokážu existovať, býva jedným z veľmi častých dôvodov rozvodu.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a povinnosť platiť výživné
Napriek zažitým predstavám môže byť pre dieťa rozvod tiež vyslobodením. To napríklad potvrdzuje príbeh Jany. „Ja jednoducho našim neodpustím, že sa nerozviedli. Bolo by to určite lepšie,“ zdôveruje sa v diskusii. „Neviem, čo je pre dieťa zaujímavé na vyrastaní v hádkach. Otec to jeden čas riešil alkoholom, a piť nevedel, takže potom bolo doma veselo. Vianoce si pamätám tradične ako tichú domácnosť. Nespomínam si na detstvo ktovieako rada. Život dieťaťa v neustálom konflikte rodičov je pre neho peklo. Každé dieťa má tendenciu oboch rodičov chrániť, resp. udržovať s nimi dobrý vzťah, a je k nim lojálne. Ale zároveň vidí, že si obaja rodičia v konfliktoch ubližujú.
Paľo má dnes 29 a je šťastne ženatý. Jeho rodičia sa rozviedli, keď nemal ešte ani rok a s otcom sa od štrnástich zhruba desať rokov vôbec nevídal. „Vyrastal som u mamy a tato pre mňa prestal chodiť, pretože mu poradili, že to tak bude lepšie,“ hovorí. Napriek tomu, že otcovi odpustil, ale Pavol ešte občas následky rozvodu cíti a popisuje, ako sem tam pociťuje hnev. „Nie na rodičov konkrétne, ale na takto komplikovaný model života v momentoch, ako je napríklad svadba alebo oslava narodenín,“ prezrádza. Vplyv rozvodu vo vlastných vzťahoch Pavol tiež pociťuje. „Občas sa objavil strach z rozpadu, alebo že urobím chybu a jednoducho nebude odpustené. Rovnako ako otcovi. Ale už je to tiež lepšie ako pred pár rokmi,“ rozpráva Paľo a dodáva: „Je dôležité na sebe pracovať, s niekým sa o tom občas porozprávať. A mať na pamäti, že všetci sme ľudia chybujúci a nedokonalí.
Rozvod je pre deti stresujúca udalosť, preto je dôležité, aby rodičia vedeli, ako im túto situáciu čo najlepšie vysvetliť.
Škôlkari často nerozumejú správaniu dospelých a vonkajší svet si interpretujú na základe vlastnej fantázie. U detí predškolského veku sa môže objavovať pocit, že za to môžu oni lebo neposlúchajú, neupratujú si hračky. Často sa v myslení dieťaťa objavuje scenár strachu o rodičovskú lásku- boja sa, že ich rodičia prestanú ľúbiť.
Rozvod rodičov v období mladšieho školského veku je často spojený s prežívaním intenzívneho hnevu, smútku z odlúčenia od jedného z rodičov a strachom, že niečoho bude v rodine nedostatok, hlavne po materiálnej stránke.
Prečítajte si tiež: Dôležitosť hraníc vo výchove
V období dospievania zväčša chápu dospievajúci rozhodnutie rodičov. Často sa však stávajú morálnymi sudcami, ktorí odsudzujú správanie rodičov na základe svojich často nevyspelých postojov. U dospievajúcich sa môže objaviť problémové správanie ako je napríklad neprimerané správanie v domácom či školskom prostredí, či experimentovanie s návykovými látkami.
Je možné, že nastanú situácie, kedy sa po mesiacoch po odlúčení stav dieťaťa nezlepší, ale naopak, zhorší. Môže to byť ukazovateľom toho, že vaše dieťa prežíva intenzívne pocity hnevu, úzkosti alebo depresie. Sledujte u detí prejavy ako sú problémy so spánkom, sústredením, problémy v škole, sebapoškodzovanie, poruchy príjmu potravy, časté výbuchy hnevu alebo nezáujem o obľúbené aktivity.
Pre tieto situácie je možné a vhodné poradiť sa s kolíznym opatrovníkom, ktorý vstupuje do súdneho procesu rozvodu ako zastupujúca vášho dieťaťa alebo detí . Okrem toho vám môže odporučiť poradenstvo psychológa, ktorý sa špecializuje práve na tieto situácie týkajúce sa manželov, partnerov, rodiny ale aj jednotlivca. Táto pomoc je bezplatná a môže byť využitá aj z vlastnej iniciatívy. To znamená, že ak aj prechádzate rozchodom, ktorý sa nerieši súdnou cestou , môžete využiť toto poradenstvo. Psychológov nájdete na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny pod referátom poradensko - psychologických služieb.
Rodina je základnou bunkou našej spoločnosti. Predstavuje miesto, kde sa dieťa učí spolužitiu, láske a vzájomnému rešpektu, poskytuje svojim členom pocit bezpečia a pohody, vytvára atmosféru pokoja a pohody, kde je možné sa uvoľniť a zdieľať s ostatnými príjemné aj nepríjemné pocity a prežívanie. Je to miesto, na ktorom sa môžu vytvoriť najvhodnejšie podmienky pre zdravý duševný a telesný vývoj detí.
V rovine rozvodu/rozchodu máme dve roviny - manželskú/partnerskú a rodičovskú. Pre rodičov je samotný rozvod obrovskou emočnou záťažou, pri ktorej sa potrebujú vysporiadať s tým, ako zvládnuť ukončenie vzťahu, ktorý zakladali s predpokladom celoživotného trvania. Prechádzajú rôznymi fázami, počas ktorých sa snažia zvládnuť vlastné pocity krivdy, viny, hnevu a smútku.
Prežívanie rozvodovej/rozchodovej situácie u detí závisí od viacerých faktorov. Ako sme už spomenuli najväčší vplyv však majú rodičia. Samotný rozvod manželstva má právnu rovinu, kedy prebieha súdny proces o rozvode manželstva a úprave práv a povinností voči nezaopatreným deťom. Zo psychologického pohľadu je však kľúčová emočná rovina resp. zvládnutie rozchodu/rozvodu na emočnej úrovni , vtedy hovoríme o psychorozvode.
Dôležité je deti v tejto oblasti nevynechať. Mnoho rodičov si myslí, že tým , že deti sú možno malé, tak nechápu tomu, čo sa okolo nich deje a netreba ich tým zaťažovať. Jednoducho sa nejako rozídu, odsťahujú a deťom to nevysvetlia. To je ale veľmi rizikové a prináša to v neskoršom veku veľké problémy v psychickom prežívaní detí a teda aj vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi.
Na začiatok teda odporúčame jednoznačne sa s deťmi o situácii porozprávať a vysvetliť im, čo sa okolo nich deje a aké zmeny v ich živote nastanú. Zdôrazňujeme, že primerane veku. Je potrebné začleniť informácie o ďalšom bývaní a spôsobe starostlivosti o deti , tiež je dôležité vytvoriť aj priestor na ich otázky a zodpovedať ich.
Rodičia si potrebujú premyslieť, ako budú ďalej zabezpečovať starostlivosť o deti. Niekedy je vhodné si rôzne modely vyskúšať. Pri tom aký model sa zvolí sa odporúča zohľadniť vek resp. vývinové obdobie a s ním súvisiace aktuálne vývinové potreby dieťaťa, možnosti rodičov zabezpečovať starostlivosť, ich vzájomnú komunikáciu a ideálne aj zachovanie škôlky/školy/rovesníckeho prostredia.
Manželstvo je v slovenskom rodinnom práve zakotvené ako trvalé spoločenstvo muža a ženy, ktorého hlavným účelom je založenie rodiny a výchova detí. Toto spoločenstvo, založené na právnom vzťahu, je postavené na zásadách dobrovoľnosti a rovnoprávnosti. Manželstvo sa často vymedzuje ako inštitúcia, ktorá zabezpečuje niektoré úlohy, či funkcie v spoločnosti.
Kríza je všeobecne označovaná ako reakcia na situáciu, ktorú jednotlivec nemôže vyriešiť bežným spôsobom. Za krízou a rozpadom rodiny vidíme viacero faktorov, ako sú pokles natality, neúplné rodiny, otázka konkubinátu, homosexuálne partnerstvá, absencia finančných zdrojov, impotencia, deprivácia a atomizácia rodín.
tags: #rozvod #vysvetlenie #pre #deti