Postúpenie nároku na mzdu: Podmienky, účtovanie a daňové aspekty

Úvod do problematiky pohľadávok

Pohľadávky zohrávajú kľúčovú úlohu v podnikateľskom prostredí, ovplyvňujú finančnú stabilitu a likviditu spoločností. Efektívne riadenie pohľadávok je nevyhnutné pre úspešné fungovanie podniku, a to bez ohľadu na jeho veľkosť. Tento článok sa komplexne zaoberá postúpením pohľadávok, nárokom na mzdu a súvisiacim účtovaním, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a postupy v podvojnom a jednoduchom účtovníctve. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a uľahčiť podnikateľom orientáciu v zložitosti účtovných a daňových aspektov spojených s pohľadávkami.

Čo je pohľadávka?

Pohľadávka predstavuje nárok veriteľa (fyzickej alebo právnickej osoby) na peňažné alebo nepeňažné plnenie zo strany dlžníka. Vzniká, keď dochádza k časovému posunu medzi dodávkou tovaru alebo služby a úhradou za ne. Ak je úhrada vykonaná bezprostredne pri prevzatí veci alebo služby, pohľadávka nevzniká.

Typy pohľadávok

Postúpiť možno pohľadávky, ktoré:

• Už existujú a sú splatné (napr. nesplatená pôžička, neuhradená faktúra).
• Vie sa o nich, že v budúcnosti vzniknú (napr. splatnosť nastane až za pár mesiacov).
• Sú nesporné, t. j. žiadna zo strán nenamieta, že pohľadávka neexistuje.
• Sú sporné, t. j. prebieha o nich napr. súdne konanie.

Základným pravidlom je, že pohľadávka, ktorú chcete postúpiť, musí byť vymáhateľná v rámci exekúcie, aby nový veriteľ mal možnosť získať od dlžníka plnenie. Postúpenie pohľadávky je právny úkon, pri ktorom pôvodný veriteľ (postupca) prevádza svoju pohľadávku voči dlžníkovi na nového veriteľa (postupníka). Tento prevod sa realizuje na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, a to odplatne alebo bezodplatne. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými.

Dôvody postúpenia pohľadávky

Častým dôvodom pre postupovanie pohľadávok na tretie osoby je rýchlejšie získanie finančných prostriedkov v situácii, kedy sa podnikateľ pre omeškanie svojho dlžníka sám ocitne v druhotnej platobnej neschopnosti. V závislosti od typu pohľadávky (zmenka, nezaplatená faktúra a pod.) a inkasnej agentúry, ktorá sa na ich vykupovanie a následné vymáhanie špecializuje, môže podnikateľ za svoju neuhradenú pohľadávku obdržať aj niekoľko desiatok percent z jej pôvodnej hodnoty.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Príklad: Podnikateľ A nezaplatil za tovar Podnikateľovi B, ktorý súčasne dlží podnikateľovi C. Aby si Podnikateľ B splnil svoje povinnosti voči podnikateľovi C, svoju pohľadávku za podnikateľom A postúpi spoločnosti, ktorá sa špecializuje na odkupovanie pohľadávok, čím získa finančné prostriedky na úhradu vlastných dlhov.

Zmluva o postúpení pohľadávky

K postúpeniu pohľadávky môže dôjsť len na základe písomnej zmluvy, ktorá musí obsahovať určenie strán a presnú špecifikáciu pohľadávky, napr. peňažitá pohľadávka za dlžníkom vo výške 100 EUR s príslušenstvom, ktorá vznikla neuhradením ceny diela na základe zmluvy o dielo zo dňa 1. 1. 2015, podľa faktúry č. 1/2015. Podpisy na zmluve nemusia byť úradne overené.

Do zmluvy odporúčame uviesť, či je pohľadávka zabezpečená napr. záložným právom alebo ručením tretej osoby, a toto zabezpečenie čo najpresnejšie špecifikovať. Postúpením pohľadávky sa nič nemení na jej zabezpečení, ako veriteľ môžete požadovať, aby dlh uhradil napríklad ručiteľ, ale postúpenie musí byť osobám poskytujúcim zabezpečenie oznámené.

Práva a povinnosti pri postúpení pohľadávky

Spolu s pohľadávkou prechádza na nového veriteľa aj príslušenstvo, čo znamená, že aj nový veriteľ môže požadovať úhradu úrokov, úrokov z omeškania či náhradu nákladov spojených s vymáhaním ai. Postupník, ktorý nastupuje na miesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami ohľadne pohľadávky (napr. s jej základom, splatnosťou, formou plnenia, nárokmi dlžníka na započítanie a pod.). Pri pohľadávkach postúpených za odplatu nesplnenie tejto povinnosti postupcom by mohlo mať za následok vznik jeho zodpovednosti (ručenie za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky), resp. V zmysle § 25 ods. 1 písm. a) bodu 4 ZoÚ sa obstarávacou cenou oceňujú i pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že zmluvy o postúpení „pohľadávok“, na základe ktorých nie je možné určiť obstarávaciu cenu každej jednotlivej pohľadávky, nie sú účtovným záznamom, na základe ktorého je možné uskutočniť účtovný zápis v súlade so zákonom o účtovníctve. V zmysle § 85 Postupov účtovania na podsúvahových účtoch v účtových skupinách 75 až 79 sa sledujú skutočnosti, o ktorých sa neúčtuje v účtovných knihách a ktorých znalosť je podstatná na posúdenie majetkovoprávnej situácie účtovnej jednotky a jej ekonomických zdrojov, ktoré možno využiť. V ustanovení § 85 ods. Podľa nášho názoru sa na podsúvahových účtoch sledujú i rozdiely v ocenení pohľadávok obstaraných odplatne (postúpením), a to rozdiely medzi menovitou hodnotou pohľadávky a jej ocenením obstarávacou cenou. *799 - Zúčtovací účet vytvorený v zmysle § 85 ods.

Špecifické situácie pri postúpení pohľadávky

V prípade, že je veriteľ postupuje pohľadávku, o ktorej prebieha súdny spor alebo dlžník už je v konkurze, je dôležité okrem podpisu zmluvy učiniť ešte ďalšie kroky. V rámci súdneho sporu je potrebné navrhnúť zmenu účastníka a nový veriteľ musí na súd zaslať svoj súhlas s touto zmenou. Ak je dlžník už v konkurze, musia zmluvné strany na zmluve o postúpení pohľadávky svoje podpisy úradne osvedčiť a nový veriteľ musí podať na súd návrh na vstup do konkurzného konania.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

Nárok na mzdu ako pohľadávka

Zamestnancovi ako fyzickej osobe vzniká pohľadávka z titulu nároku na mzdu, resp. nárok na nepeňažné plnenie alebo cestovné náhrady a pod. V roku 2022 sa do zákona zavádza inštitút § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov. Predmetné oslobodenie od dane vo výške najviac 500 € v úhrne od všetkých zamestnávateľov za zdaňovacie obdobie sa nepoužije na príjmy, ktoré sú oslobodené podľa iných ustanovení, napr. cena, resp. výhra v rámci zamestnávateľskej súťaže podľa § 5 ods. 3 písm. c) ZDP alebo oslobodená hodnota nealkoholických nápojov poskytnutá na pracovisku podľa § 5 ods. 7 písm.

Účtovanie pohľadávok v podvojnom účtovníctve

V podvojnom účtovníctve sa pohľadávky účtujú na príslušných účtoch účtovej triedy 3 - Zúčtovacie vzťahy. Do tejto účtovej skupiny patria dlhodobé a krátkodobé pohľadávky voči odberateľom a poskytnuté preddavky dodávateľom s výnimkou preddavkov na dlhodobý majetok.

Účet 311 - Odberatelia

Pohľadávka voči odberateľovi sa zaúčtuje na účte 311 - Odberatelia pri splnení dodávky voči odberateľovi v zmysle príslušných ustanovení zmluvy v oblasti obchodných záväzkových vzťahov. Neúčtujú sa sem zmenkové pohľadávky. Účtuje sa tu na základe faktúr alebo dokladov ich nahrádzajúcich za splnené dodávky výrobkov, zvierat, tovaru alebo dlhodobého majetku a za vykonané práce a služby atď.

Pohľadávky voči odberateľom sa účtujú na ťarchu tohto účtu so súvzťažným zápisom v prospech účtov tržieb v účtovej triede 6 a u platiteľov DPH zároveň v prospech účtu 343 - Daň z pridanej hodnoty.

V prospech účtu 311 sa účtujú prijaté platby pohľadávok, započítané, postúpené pohľadávky, pohľadávky vložené ako vecný vklad a odpísané pohľadávky. Postúpené pohľadávky z hospodárskej činnosti a odpísané pohľadávky pri trvalom upustení od ich vymáhania a na základe výsledku konkurzu a reštrukturalizácie sa účtujú na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Na účte 311 sa účtujú aj pohľadávky voči zahraničným odberateľom, t. j. pohľadávky v cudzej mene. Tieto je potrebné prepočítať súčasne na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným ECB alebo NBS (v prípade kurzov, ktoré nezverejňuje ECB) v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu.

Ďalšie účty v účtovej triede 3

• Účet 312 - Zmenky na inkaso: Príjem zmeniek cudzích, zmeniek cudzích na vlastný rad a zmeniek vlastných prijatých od odberateľov a od iných dlžníkov sa účtuje na tomto účte.
• Účet 313 - Pohľadávky za eskontované cenné papiere: Pohľadávky za zmenky odovzdané banke na zaplatenie do doby splatnosti zmenky sa účtujú na tomto účte.
• Účet 314 - Poskytnuté preddavky: Poskytnuté dlhodobé a krátkodobé preddavky dodávateľom, okrem preddavkov na dlhodobý majetok, sa účtujú na tomto účte.

Kurzové rozdiely

Rozdiel medzi kurzom platným pri vzniku pohľadávky a kurzom použitým pri inkasovaní, pri vzájomnom zápočte, postúpení, vklade pohľadávky do základného imania sa zaúčtuje podľa povahy buď na ťarchu účtu 563 - Kurzové straty, alebo v prospech účtu 663 - Kurzové zisky so súvzťažným zápisom na účte 311.

Analytické účty

Účtovná jednotka je v zmysle § 4 ods. 1 písm. l) postupov účtovania povinná vytvárať analytické účty podľa jednotlivých druhov opravných položiek. Opravné položky sa analyticky musia členiť tak, aby bolo možné ich priradenie ku konkrétnej skupine pohľadávok podľa vykazovania položiek v Súvahe.

Účtovanie pohľadávok v jednoduchom účtovníctve

V jednoduchom účtovníctve sa pohľadávky evidujú v knihe pohľadávok.

Kniha pohľadávok

V knihe pohľadávok sa účtuje o pohľadávkach ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu (§ 2 postupov účtovania pre JÚ), napr. o ich vzniku (deň splnenia dodávky) alebo ich obstaraní.

Účtovanie postúpenia pohľadávky v JÚ

V sústave jednoduchého účtovníctva je postúpenie pohľadávky u postupcu vyradením pohľadávky, pričom vyradenie sa zaúčtuje v knihe pohľadávok. V peňažnom denníku sa účtuje príjem za postúpenie pohľadávky uhradený postupníkom.

Podľa § 17 ods. 12 písm. a) ZDP súčasťou základu dane daňovníka s príjmami patriacimi do § 6 ZDP účtujúceho v JÚ je aj hodnota pohľadávky pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo pri jej postúpení, a to aj v prípade, ak je vložená alebo postúpená za cenu nižšiu než menovitú hodnotu. Pri jej vklade do obchodnej spoločnosti alebo pri jej postúpení za cenu vyššiu sa za príjem považuje táto vyššia cena.

Príklad účtovania postúpenia pohľadávky v JÚ

Podnikateľ A postúpil v roku 2023 podnikateľovi C pohľadávku voči podnikateľovi B v menovitej hodnote 15 000 € za dohodnutú sumu 10 500 €.

Účtovanie v roku 2023, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky:

• Kniha pohľadávok: Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zaeviduje zánik pohľadávky voči podnikateľovi B v menovitej hodnote 15 000 €.
• Peňažný denník: K 31.12.2023 sa zaúčtujú uzávierkové účtovné operácie - PRÍJEM OVPLYVŇUJÚCI ZÁKLAD DANE - OSTATNÉ PRÍJMY - menovitá hodnota pohľadávky 15 000 €.

Daňové aspekty pohľadávok

Popri majetkovo-účtovných aspektoch má vznik pohľadávky aj svoje daňové aspekty. Pohľadávka súvisí s realizáciou výkonov podniku, z ktorých tržby sú predmetom zdanenia daňou z príjmov. V prípade podvojného účtovníctva sú tržby zdaňované dokonca bez ohľadu na to, či boli alebo neboli zinkasované.

Zákon o dani z príjmov umožňuje daňovníkom za vymedzených podmienok odpísať pohľadávky po lehote splatnosti aj do daňových nákladov, vymedzuje tiež podmienky pre daňovú akceptáciu opravných položiek k pohľadávkam a vymedzuje aj pravidlá pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov pri ich postúpení.

Odpis pohľadávok

Odpísanie pohľadávok je jedným zo spôsobov ich definitívneho vyradenia z obchodného majetku. Odpísanie pohľadávky nemožno stotožňovať s jej zánikom. Zánik pohľadávky je len jedným z dôvodov jej odpísania z majetku.

Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov.

Odpis pohľadávky na ťarchu daňových výdavkov sa uznáva do výšky menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti bez príslušenstva a do výšky obstarávacej ceny alebo neuhradenej časti, ak ide o pohľadávku nadobudnutú postúpením.

Opravné položky k pohľadávkam

Opravné položky v podvojnom účtovníctve sú kategóriou upravujúcou hodnotu pohľadávky a kategóriou, ktorá je súčasťou pohľadávky. Opravná položka zohľadňuje odhad účtovnej jednotky o rizikovosti pohľadávky, t. j. pravdepodobnosti, že pohľadávka nebude uhradená v plnej výške.

Opravná položka k pohľadávke sa v zmysle § 18 ods.

Prevzatie dlhu

Prevzatím dlhu sa rozumie prevzatie určitej povinnosti dlžníka, napríklad povinnosti zaplatiť alebo dodať vec. K prevzatiu dlhu môže dôjsť napríklad pri započítaní plnení medzi niekoľkými podnikateľmi navzájom.

Príklad: Podnikateľ A dlží podnikateľovi B. Podnikateľ B dlží podnikateľovi C. Ak podnikateľ C prevezme dlh od podnikateľa A, ktorý je jeho dobrým známym, bude mať voči podnikateľovi B pohľadávku i záväzok súčasne. Podnikateľ C si pohľadávku a záväzok započíta, čím podnikateľovi A pomôže.

Zmluva o prevzatí dlhu musí byť písomná a podpisy nie je potrebné úradne overovať. Na rozdiel od postúpenia pohľadávky dochádza k zmene na strane dlžníka, čo nemusí byť pre veriteľa výhodné, ak napríklad nový dlžník má problémy s hradením vlastných záväzkov. Z tohto dôvodu sa vyžaduje súhlas veriteľa s touto zmenou.

Postúpenie zmluvy

Postúpenie zmluvy sa na prvý pohľad javí ako veľmi praktický postup, ak chcete „vymeniť“ jednu zmluvnú stranu a pritom zachovať podmienky pôvodnej zmluvy. Bohužiaľ takýto postup slovenské právo nepozná, a preto ak niektorá zo zmluvných strán má záujem previesť svoje práva aj povinnosti, musí uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, resp. práv, a zmluvu o prevzatí povinností.

Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

Cieľom prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov (generálnej sukcesie) je kontinuita pracovnoprávnych vzťahov v prípadoch, keď v súvislosti s organizačnými zmenami zamestnávateľa nedochádza k podstatnej zmene pracovných podmienok zamestnancov. Zamestnávateľské subjekty môžu v súlade s Obchodným zákonníkom uskutočňovať rôzne organizačné zmeny - fúzie (zlučovať sa alebo splynúť), rozdelenia (so založením nových spoločností alebo zlúčením s už existujúcimi spoločnosťami), transformácie (zmeny právnych foriem spoločností) atď. Tieto zmeny majú zvyčajne vplyv aj na existujúce pracovnoprávne vzťahy.

Organizačná zmena môže viesť ku skončeniu pracovného pomeru zamestnanca, ale môže pracovný pomer obísť a nedotknúť sa ho napriek tomu, že dôjde k zmene zamestnávateľa. Pri niektorých organizačných zmenách dochádza k faktickému zániku zamestnávateľa, pričom táto skutočnosť nemá vplyv na existenciu pracovnoprávnych vzťahov. V prípade zlúčenia zamestnávateľov, splynutia alebo rozdelenia ide o zánik zamestnávateľského subjektu s právnym nástupníctvom. Pracovnoprávne vzťahy nekončia, pretože práva a povinnosti prechádzajú z jedného zamestnávateľa na druhého bez toho, aby sa zmenili pracovné podmienky zamestnanca. Pri zlúčení sa vytvára z pôvodných zamestnávateľov nový zamestnávateľský subjekt, pri rozdelení naopak z jedného zamestnávateľa vznikajú viacerí noví zamestnávatelia.

K zlúčeniu, splynutiu, rozdeleniu, premiestneniu zamestnávateľa alebo jeho časti môže dôjsť na základe rozhodnutia zakladateľa, uznesenia orgánu spoločnosti, dohody zamestnávateľov o prevode časti zamestnávateľa k druhému zamestnávateľovi alebo akéhokoľvek iného rozhodnutia kompetentného orgánu (napr.

Ak sa prevádza zamestnávateľ (t. j. hospodárska jednotka - § 28 ods. Zákonník práce od 1. 9. 2007 definuje prevod zamestnávateľa ako prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osobné zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti, bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková. Prevodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom prestáva byť zamestnávateľom. Preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.

Takáto situácia nastáva napríklad pri predaji zamestnávateľa alebo jeho časti, keď práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho zamestnávateľa na kupujúceho zamestnávateľa. Rovnako pri prenájme časti zamestnávateľa inému zamestnávateľovi prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči zamestnancom tejto časti na zamestnávateľa - nájomcu. Po skončení nájmu sa zamestnanci vracajú k pôvodnému zamestnávateľovi - prenajímateľovi, v prípade, že nedôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na ďalšieho nájomcu.

Pri organizačných zmenách, pri ktorých prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na preberajúceho zamestnávateľa, zásadne nezaniká pracovný pomer zamestnancov. Preberajúci zamestnávateľ je povinný zamestnať zamestnancov podľa pracovnej zmluvy a podľa podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve, ktorá prechádza spolu so zamestnancami. Ide teda stále o jeden pracovnoprávny vzťah, do ktorého iný zamestnávateľ iba vstupuje. Pôvodný zamestnávateľ oznámi zamestnancovi zmenu zamestnávateľa, resp. Pokiaľ sa jednotlivým zamestnancom podstatným spôsobom nezmení druh práce alebo miesto výkonu práce, prípadne platové náležitosti, nie je dôvod meniť pracovnú zmluvu. Zamestnanci naďalej vykonávajú svoju prácu, avšak už pre nového zamestnávateľa. Ak však dôjde k zrušeniu zamestnávateľa bez právneho nástupníctva, orgán, ktorý zamestnávateľa zrušuje, určí, ktorý zamestnávateľ je povinný uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa alebo uplatňovať jeho nároky.

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú smrťou zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, na jeho dedičov. Ustanovenia o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Ak dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, je nový zamestnávateľ povinný dodržiavať kolektívnu zmluvu dohodnutú predchádzajúcim zamestnávateľom, a to až do skončenia jej účinnosti. Aj právne postavenie a funkcia odborových organizácií alebo zamestnaneckých rád zostáva zachované do uplynutia funkčného obdobia, ak sa strany nedohodnú inak.

Zmena pracovných podmienok pri prechode práv a povinností

Trochu iná situácia môže nastať, ak pri prechode práv a povinností dôjde k zmene niektorej z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Zákonník práce až do 1. 9. 2007 neupravoval postup v prípade, keď pri prechode práv a povinností malo dôjsť k zmene miesta výkonu práce alebo druhu práce, prípadne výšky a spôsobu odmeňovania prevádzaného zamestnanca. Vo väčšine takýchto prípadov vec riešil pred prechodom prevádzajúci zamestnávateľ. Ak zamestnanec súhlasil so zmenou pracovných podmienok, prešiel k preberajúcemu zamestnávateľovi za zmenených pracovných podmienok. Ak nesúhlasil, zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti.

Doplnením § 29a sa jednoznačné riešenie tejto problematiky zakotvilo do Zákonníka práce. Ak sa prevodom zmenia pracovné podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve a zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovných podmienok, doterajší zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm.

Príklad: Zamestnávateľ predal ucelenú výrobnú časť svojho podniku inému zamestnávateľovi, ktorý presťahoval výrobu do svojho areálu nachádzajúcom sa v obci vzdialenej 25 km od pôvodného miesta výroby. Nový zamestnávateľ chcel prevziať aj všetkých zamestnancov, ktorí v tejto výrobe dosiaľ pracovali. Vzhľadom na to, že v súvislosti s prechodom práv a povinností malo dôjsť aj k zmene miesta výkonu práce týchto zamestnancov, bol pôvodný zamestnávateľ povinný dohodnúť s nimi zmenu pracovnej zmluvy. Trvalý výkon práce na pracovisku mimo miesta výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve predstavuje preloženie do iného miesta a na to je potrebný súhlas zamestnanca. So zamestnancami, ktorí nesúhlasili s uzatvorením dohody o zmene pracovnej zmluvy a pre ktorých nemal zamestnávateľ inú vhodnú prácu, skončil pracovný pomer z organizačných dôvodov, a to výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.

Príklad: Zamestnávateľ na základe obchodnej zmluvy predal časť svojej činnosti spolu s materiálnym vybavením i zamestnancami. Nový majiteľ pred uskutočnením prechodu práv a povinností informoval zamestnancov, že v záujme určitej racionalizácie urobí čiastočné zmeny v pracovných činnostiach zamestnancov. Tieto zmeny sa mali týkať obsahu, náplne práce, čo predstavuje vlastne zmenu druhu práce. Vymedzenie druhu práce je veľmi významné, jednak z hľadiska právnej istoty zamestnanca, jednak z hľadiska možností zamestnávateľa rozširovať alebo zužovať okruh pracovných povinností zamestnanca, či dokonca previesť ho na úplne inú prácu.

Ak zamestnávateľ v súvislosti s organizačnými zmenami pridá do pracovnej náplne zamestnanca niektoré úlohy v rámci druhu práce vymedzeného v jeho pracovnej zmluve a ak pracovná náplň nie je súčasťou pracovnej zmluvy, musí zamestnanec toto rozšírenie pracovných úloh akceptovať, inak by išlo o porušenie § 47 ods. 1 písm. Ak je však uvedené rozšírenie úloh nad rámec vymedzeného druhu práce alebo pracovnej náplne, ktorá je súčasťou pracovnej zmluvy, zamestnanec môže odmietnuť vykonávať ich alebo môže žiadať, že bude ďalšiu prácu vykonávať za podmienky zvýšenia mzdy. O prechod práv a povinností nepôjde v prípade, že budúci zamestnávateľ bude mať inú organizačnú štruktúru a zamestnancom nemôže ponúknuť rovnakú prácu. V tomto prípade je správne, ak pôvodný zamestnávateľ ukončí pracovné pomery zamestnancov výpoveďami, resp. dohodami s uvedením organizačného dôvodu.

tags: #postúpenie #nároku #na #mzdu #podmienky