Postúpenie Pohľadávky a Premlčanie: Komplexný Prievodca

Ústava Slovenskej republiky garantuje každému právo podnikať. Predaj tovarov a poskytovanie služieb smeruje k dosiahnutiu zisku. Avšak, podnikanie so sebou prináša aj riziká, a jedným z nich je vznik pohľadávok, teda práv veriteľa požadovať od dlžníka plnenie. Tento článok sa zameriava na problematiku postúpenia pohľadávok, premlčania a s tým súvisiacich lehôt v slovenskom právnom prostredí.

Čo je Pohľadávka?

Pod pojmom pohľadávka rozumieme právo jedného účastníka právneho vzťahu (veriteľa) požadovať od druhého účastníka (dlžníka) plnenie určitého záväzku, a to z určitého právneho dôvodu. Takéto právo veriteľovi vzniká v momente, keď s klientom (prípadným budúcim dlžníkom) uzavrie právoplatnú zmluvu.

V obchodnom styku pohľadávky vznikajú napríklad za uskutočnené úkony, pri predaji tovaru či poskytnutí služieb, z dôvodu reklamácie tovaru či služieb, ale aj z titulu pracovnoprávnych vzťahov. Vznik pohľadávky teda nemusí mať výhradne zmluvný charakter, ale môže byť spojený aj s inou právnou skutočnosťou súkromného práva alebo môže byť stanovený verejným predpisom.

Spôsob plnenia pohľadávky je definovaný v závislosti od obsahu zmluvnej alebo inej dohody, ktorá na pohľadávku platne odkazuje. Predmetom plnenia nemusí byť vždy finančné plnenie.

Pre preukázanie svojho práva je potrebné, aby právny vzťah, z ktorého pohľadávka pochádza, obsahoval určité informácie. Zákon síce presne nedefinuje všetky náležitosti pri každom možnom právnom vzťahu, avšak určite by mal mať zadefinované konkrétne parametre, ako je označenie zmluvných strán, uvedenie dátumu, informácie o dlžníkovi, identifikácia záväzku a zároveň aj uvedenie dátumu splatnosti.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

Dátum splatnosti bližšie špecifikuje, či ide o pohľadávku krátkodobú (dohodnutá doba splatnosti je nanajvýš v lehote jedného roka), alebo ide o pohľadávku dlhodobú (splatnosť viac ako rok). Pohľadávka následne vznikne v okamihu, keď odberateľ (potenciálny dlžník) nerealizuje dohodnuté plnenie do splatného termínu, na ktorom sa veriteľ a dlžník dohodli vo forme riadne platného dokumentu. Od tohto okamihu sa stáva pohľadávka splatnou a veriteľ je oprávnený vymáhať túto pohľadávku všetkými zákonnými prostriedkami.

Nesplnenie dlhu dlžníkom riadne a včas tak vytvára automaticky omeškanie, z ktorého pre veriteľa plynú ďalšie možnosti. Ak dlžník nesplní dlh ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, v tomto prípade má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení i úroky z omeškania. V prípade plnenia v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len v takom prípade, ak bola takáto možnosť dohodnutá alebo určená v rozhodnutí.

Premlčanie Pohľadávky

Pri vzniku pohľadávky je okrem iného nutné kontrolovať aj premlčanie. Premlčanie znamená uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva. Premlčaním však pohľadávka nezaniká.

V zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba tri roky a začína plynúť odo dňa, kedy veriteľ mohol svoje právo prvýkrát vykonať, ak nie je v Občianskom zákonníku uvedené inak. Do tejto doby má veriteľ možnosť podať návrh žaloby vo veci úhrady pohľadávky na príslušný súd, ktorý vydá buď platobný rozkaz, alebo rozsudok. Konkrétny dátum, kedy mohol veriteľ prvýkrát vykonať svoje právo, sa určuje na základe splatnosti dlhu.

Trojročná premlčacia doba sa vzťahuje len na súdne konanie, v ktorom si uplatňuje veriteľ svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy. V prípade, že súd rozhodne o uplatnení nároku žalobcu (veriteľa), následne začína podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť nová, a to desaťročná premlčacia doba na vykonanie exekúcie.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

V obchodnom práve je premlčacia doba štyri roky a i v tomto smere je možnosť predĺženia premlčacej doby. V zmysle § 401 Obchodného zákonníka môže strana, voči ktorej sa právo premlčuje písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu o ďalšie 4 roky, a to aj opakovane.

Dôležité Aspekty Premlčania

• Plynutie času: Dominantnou vlastnosťou každej pohľadávky je plynutie času. Väčšina veriteľov, najmä veľké firmy, nevymáha svoje pohľadávky ihneď na začiatku, ale poskytujú dlžníkovi možnosť zaplatiť pohľadávku bez ďalších výdajov v určitom časovom nadstavení.
• Ústupok veriteľa: Veritelia sa pre voľbu tzv. ústupu rozhodujú primárne na základe zachovania dlhodobých obchodných vzťahov.
• Súdne konanie: Počas tejto lehoty má dlžník možnosť predmetnú pohľadávku uhradiť, pokiaľ sa tak nestane, veriteľ následne realizuje dostupné právne kroky a podáva žalobu na súd. Tým sa pre dlžníka navýšia náklady v podobe trov, ktoré je dlžník taktiež povinný zaplatiť.
• Finančná náročnosť: Domáhanie sa plnenia prostredníctvom súdu je však pre veriteľa spočiatku finančne náročné, vzhľadom na nutnosť predbežnej úhrady trov právneho zastupovania či súdnych poplatkov a i., keďže povinnosť úhrady prináleží dlžníkovi až na základe rozhodnutia súdu.

Postúpenie Pohľadávky

V iných prípadoch spoločnosti v prípade výskytu pohľadávky riešia túto situáciu predajom pohľadávky vymáhacej spoločnosti. Mnohí podnikatelia nemajú záujem vynakladať úsilie na problematické riešenie a komunikáciu s dlžníkom. Ak zmluva medzi veriteľom a dlžníkom vyslovene nezakazuje predaj tretej osobe, veriteľ využíva možnosť jej predaja vymáhacej spoločnosti. Predaj pohľadávky je vo všeobecnosti možný aj bez súhlasu samotného dlžníka.

Okrem prípadu, keď by postúpenie pohľadávky odporovalo dohode medzi veriteľom a dlžníkom, nie je možné postúpiť ani také pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa, nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia, prípadne, ak by sa jednalo o pohľadávky, ktorých obsah by bol zmenený v dôsledku zmeny veriteľa. V ostatných prípadoch je tak možné obrátiť sa na špecialistov v oblasti vymáhania pohľadávok a predísť tak rôznym komplikáciám.

Práva a Povinnosti pri Postúpení

Postupník s postúpenou pohľadávkou získal všetky práva s ňou spojené (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vrátane práv požadovať po postupcovi predloženie listín preukazujúcich výšku, ako aj právny základ postúpenej pohľadávky. Vzhľadom k tomu dôkazné bremeno k tvrdeniam o charaktere postúpenej pohľadávky v konaní pred súdom zaťažuje postupníka.

Zákaz Postúpenia Pohľadávky

K platnému postúpeniu pohľadávky v zásade nie je treba súhlas dlžníka (§ 524 ods. Dlžník má v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Následky Postúpenia Pohľadávky Zabezpečenej Ručením

Dôsledky postúpenia zabezpečenej pohľadávky výslovne upravuje § 307 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého je zrejmé, že záväzok ručiteľa sa postúpením pohľadávky mení bez toho, aby sa muselo zameniť ručiteľské vyhlásenie, alebo aby musel ručiteľ iným spôsobom vyjadriť súhlas s postúpením. Jeho záväzok sa mení len v osobe veriteľa, teda v osobe, ktorej pohľadávku ručiteľ ručením zabezpečuje. Obsah záväzku sa nemení.

Daňové Aspekty Odpisu Premlčanej Pohľadávky

Spoločnosť eviduje pohľadávku voči odberateľovi, ku ktorej bola v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov v minulosti vytvorená opravná položka. Napriek tomu, že spoločnosť využila všetky dostupné spôsoby a prostriedky, pohľadávku sa jej nepodarilo vymôcť. V roku 2013 sa pohľadávka stala premlčanou, preto sa spoločnosť rozhodla zrušiť opravnú položku a pohľadávku vyradiť z majetku a daňovo ju odpísať podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov.

Je možné uznať odpis premlčanej pohľadávky do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov, ak daňovník k tejto pohľadávke tvoril v minulosti daňovo uznanú opravnú položku podľa § 20 ods. Je možné uznať odpis premlčanej pohľadávky do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov, aj keby daňovník k tejto pohľadávke netvoril v minulosti opravnú položku daňovo uznanú podľa § 20 ods.

Podľa § 17 ods. 28 písm. b) zákona o dani z príjmov základ dane zistený podľa § 17 ods. 1 písm. b) a c) sa v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky, zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20, a súčasne zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 4 alebo ods.

Ustanovenie § 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov vymedzuje, v ktorých prípadoch je tvorba opravných položiek k nepremlčaným pohľadávkam, pri ktorých je riziko, že ich dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, uznaná za daňový výdavok. Možnosť zahrnutia tvorby opravnej položky k rizikovým pohľadávkam do daňových výdavkov je podmienená uplynutím zákonom stanoveného počtu dní od doby splatnosti pohľadávky (napr.

Ak v čase tvorby opravnej položky uplatnenej ako daňový výdavok boli splnené všetky zákonné podmienky, pričom pohľadávka v súlade s § 20 ods. 2 písm. Ak daňovník v minulosti tvoril daňovo uznanú opravnú položku k pohľadávke, ktorá je v čase odpisu už premlčaná, v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) zákona o dani z príjmov daňovník v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k odpisu pohľadávky, základ dane zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 písm. c) zákona o dani z príjmov a súčasne v tej istej výške základ dane zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm.

Úpravu základu dane podľa § 17 ods. 28 písm. b) zákona o dani z príjmov nie je potrebné vykonať, ak je vplyv na základ dane neutrálny (tzn. úpravu základu dane na r. 180 a r. Ak daňovník v minulosti netvoril opravnú položku k pohľadávke, ktorá je v čase odpisu už premlčaná, daňovník nemôže uznať odpis takejto pohľadávky do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov.

Praktické Rady a Upozornenia

• Kontrola premlčania: Pri vzniku pohľadávky je dôležité kontrolovať premlčanie. Všeobecná premlčacia doba je tri roky, ale v obchodnom práve je to štyri roky.
• Uznanie dlhu: Premlčanie možno oddialiť, ak dlžník svoj dlh uzná písomne. Odo dňa písomného uznania dlhu plynie nová premlčacia doba.
• Vymáhanie pohľadávok: Podnikateľ môže vymáhaním svojich pohľadávok poveriť inú právnickú alebo fyzickú osobu. Odplatu, resp. províziu za vymáhanie musí zaúčtovať v súlade s § 19 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov.
• Úroky z omeškania: Úroky z omeškania sú sankčnou platbou, ktorá prináleží veriteľovi za porušenie povinností dlžníka riadne a včas splatiť svoj peňažný záväzok.

tags: #postúpenie #pohľadávky #premlčanie #lehota