
Hrdý a neohrozený, Trenčiansky hrad, dominanta mesta Trenčín a celého Považia, priťahuje zraky cestujúcich už stáročia. Vyrozpráva svoj príbeh historického strážcu obchodných ciest a odhaľuje tajomstvá sídla „pána Váhu a Tatier“.
Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, ktorá strážila dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy.
Najznámejším panovníkom a majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorý z neho urobil centrum svojich rozsiahlych dŕžav s vlastným dvorom. Trenčiansky hrad svojím bohatstvom a nádherou prevyšoval kráľovský dvor. Matúš Čák Trenčiansky patrí k najvýznamnejším osobnostiam nielen Trenčianskeho hradu, ale aj Slovenska a Uhorska. Po smrti uhorského kráľa Ondreja III. sa Matúš dostal ešte viac do popredia dejín Slovenska a Uhorska. Postupným násilným zmocňovaním a lúpežami sa dostal k obrovskému majetku a moci. Od roku 1304 začal Matúš vystupovať ako samostatný vládca. Na vrchole jeho vlády mu patrilo okolo 50 hradov a ovládal skoro celé dnešné Slovensko, čím si získal aj neoficiálny titul „Pán Váhu a Tatier”. Trenčiansky hrad počas jeho panovania prekvital. Vládol pevnou rukou, podporoval chudobných a zakladal dediny (lehoty), za čo ho slovenský ľud miloval. Z tohto obdobia bolo Slovensko známe ako Zem Matúšova. Matúš zomrel prirodzenou smrťou na Trenčianskom hrade 18. marca 1321. Miesto jeho posledného odpočinku je opradené mnohými legendami.
Turecký paša Omar sa rozhodol za každú cenu oslobodiť svoju milú Fatimu. Krásku zajal po jednej z vojnových výprav na Trenčianskom hrade najbohatší magnát Uhorska Štefan Zápoľský. Vykúpiť jej slobodu mohol Turek iba splnením najťažšej úlohy - vykopať do hradnej skaly hlbokú studňu. Zaľúbený a vytrvalý Omar rúbal tvrdú skalu so svojimi tristo druhmi celé tri roky. Pri kopaní studne obetoval ich životy. Studňa lásky urobila Trenčiansky hrad sebestačným, a teda nedobytným. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie!“ si krásnu Fatimu odviedol domov. Pri odchode sa vraj závoj oslobodenej devy zachytil o krovie na zákrute cesty na hrad. Hostinec, ktorý vznikol asi v 16. storočí na tomto mieste, niesol preto meno „Závoj“. Dnes sa volá „Fatima“.
Počas vojnových protitureckých výprav pán Trenčianskeho hradu Štefan Zápoľský zajal krásnu Fatimu, pašovu dcéru. Keď sa o uväznení Fatimi dozvedel jej milý Omar, rozhodol sa v prestrojení za obchodníka vykúpiť svoju milú zo zajatia. Manželka hradného pána sa dobrej spoločníčky nechcela vzdať a nepomohla ani ponuka vysokého výkupného. Cena studne a sloboda Fatimi bola vysoká. Omar prišiel skoro o všetkých svojich druhov.
Prečítajte si tiež: Služby pre seniorov v Trenčianskom kraji
Trenčiansky hrad patrí nielen medzi najznámejšie zrenovované hrady na Slovensku, ale je tiež súčasťou neodmysliteľnej siluety mesta Trenčín. Vypína sa na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh. Koryto rieky sa neskôr posunulo ďalej. Ťažko skúšaný Trenčiansky hrad sa dnes opäť hrdo vypína nad Trenčínom. Zo staršieho opevneného hradiska sa postupným zväčšovaním a prestavovaním v priebehu storočí stal jedným z najväčších hradov Európy. Dnes sa už na hrad môžeme opäť pozerať s hrdosťou a určite patrí k našim najkrajším slovenským pamiatkam.
Kým sa dostanete hore - do starobylých priestorov hradu s úžasnými exponátmi Trenčianskeho múzea - najskôr si prezrite z terasy hotela Elizabeth jedinečný písomný unikát. Je ním rímsky nápis z roku 179 po Kr. vytesaný do hradného brala, ktorý predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. A potom už kľukatou kamennou uličkou kráčajte okolo Katovho domu a Fatimy až k hradnej bráne. Alebo sa spod mestskej veže s ospievanými Trenčianskymi hodinami na námestí vyberte k hradu po výnimočných krytých Farských schodoch.
Zo železničnej alebo aj autobusovej stanice môžete ísť po červenej turistickej značke, ktorú opustíte pred kostolom Narodenia Panny Márie. Budete pokračovať k informačnému centru až k vstupnej bráne. Cestu zvládnu malé deti aj dôchodcovia. Od mája 2021 sa môžete nechať na hrad vyviesť aj turistickým vláčikom, ktorý nesie meno jeho najznámejšieho obyvateľa, a to: Matúš Čák. Vláčik naraz odvezie až 56 návštevníkov. Pri rýchlosti 10 ~ 20 km sa na hrad dostanete za približne 1 hodinu, lístky si zakúpite priamo u sprievodku vláčika.
Parkovisko na Mládežníckej ulici 4, pri Mestskej krytej plavárni je zdarma. Mestské parkovisko alebo parkovací dom na adrese Palackého ulici vás dostanú k hradu pomerne blízko, ale už za poplatok.
Historicky a umelecky je mimoriadne zaujímavá expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov, ktorá sa nachádza v paláci Zápoľských. Obsahuje takmer 100 olejomalieb z 16. - 19. storočia. V Ľudovítovom paláci nájdete bohatú zbierku nábytku, bytových doplnkov, ale aj dekorácií pochádzajúcich z bývalých sídiel pánov hradu. Výstava nábytku je z obdobia 17. - 19. storočia. V areáli hradu si vašu a určite pozornosť vašich detí zaslúži hradné delo. Nachádza sa priamo na nádvorí hradu. V roku 2020 bola v priestoroch hradu, presnejšie pod Jeremiášovou baštou, inštalovaná aj plne funkčná replika trebuchetu. Je to stredoveká drevená obliehacia zbraň katapultového typu. Dominantou hradu je Matúšova veža, z ktorej sa naskytá úchvatný výhľad na okolie. Podľa najnovších výskumov bola veža postavená v druhej polovici 13. storočia v románskom slohu a okolo roku 1270 ju obstavali tehlovým plášťom a upravili v gotickom duchu. Z najvyššieho poschodia veže je unikátny výhľad na veľkú časť Považia.
Prečítajte si tiež: Prehľad penziónov pre seniorov
Unikátna a jedinečná je aj Rotunda, ktorá má štvorlístkový pôdorys, čo nebolo v období 10. - 11. storočia vôbec obvyklé.
Svedčí o tom aj nápis hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l.. Na originálnom nápise je veľkými písmenami rozlíšený vytesaný nápis do skaly. Malé písmená v zátvorke sú koncovky skrátených slov. Záhadný nápis „znovuobjavili“ v roku 1852, keď za vtedajším hotelom Tatra vyrubovali stromy.
V dolnej časti hradu si môžete pozrieť kasárne, hladomorňu, delovú baštu aj studňu lásky. Kasárne kedysi slúžili na ubytovanie hradnej posádky a využívali sa aj ako sklad munície. Hladomorňa bola pôvodne postavená ako vyhliadková veža. Až neskôr ju začali využívať ako hradné väzenie. Od roku 2014 sa v nej nachádzajú repliky stredovekých mučiacich nástrojov. Delová bašta v dávnych časoch chránila mosty idúce cez Váh. V súčasnosti sa využíva na svadobné obrady, slávnostné podujatia a príležitostné výstavy.
Počas letnej sezóny sa na hrade pravidelne konajú Hradné slávnosti, kde má návštevník možnosť zažiť na vlastnej koži atmosféru 16. storočia. Na Trenčianskom hrade sa pravidelne koná aj Deň detí.
Malý okruh „A“ / bez sprievodcu, dĺžka prehliadky je približne 60 minút. Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 6,00 €. Veľký okruh „B“ / so sprievodcom, dĺžka prehliadky je približne 210 minút +. Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 7,50 €. Hrad je návštevníkom prístupný počas otváracích hodín v priebehu celého roku, 7 dní v týždni, obvykle v čase od 9:00 o 19:00. Od apríla 2021 je otvorená aj nová vstupná brána na južnom opevnení.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácií Trenčín
Jozef Branecký patrí k neodmysliteľnej histórii Trenčína a medzi najväčších propagátorov trenčianskej histórie. Ako historik, spisovateľ, bádateľ, publicista čerpal svoje námety a inšpirácie z histórie Trenčína.Vďaka projektu KOCR Trenčín región pod názvom Okno do minulosti, pribudli v blízkosti siedmich hradov Trenčianskeho kraja priehľadné grafické panely, ktoré znázorňujú vzhľad daného hradu v minulosti.
Prvý záznam o stíhaní čarodejníc v Trenčíne pochádza z druhej polovice 17. storočia. V roku 1665 ich upálili hneď niekoľko. Zdokumentované je to v zápiskoch jezuitov. Jedna z nich sa k bosoráctvu aj priznala a udala ďalších päť žien z Trenčína, ktoré spolu s ňou odsúdili. Podľa dostupných záznamov sa bosoriek pod Trenčianskym hradom vyskytovalo požehnane aj v polovici 18. storočia. Podľa záznamu z diela Jozefa Braneckého, udalosť z roku 1704, môžeme považovať ako príklad stupňujúceho sa prenasledovania bosoriek.
tags: #trenciansky #hrad #história #a #súčasnosť