Podmienky Postúpenia Pohľadávky zo Spotrebiteľskej Zmluvy

Úvod do problematiky postúpenia pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv a s tým súvisiacich záložných práv. V praxi sa často vyskytuje otázka, či je možné zriadiť záložné právo na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom. Tento článok sa zaoberá touto problematikou, pričom vychádza zo slovenskej právnej úpravy.

Záložné Právo na Pohľadávky a Obmedzenia Postúpenia

V rámci financovania podnikateľských projektov sa bežne zriaďuje záložné právo na aktíva dlžníka, vrátane pohľadávok z nájomných zmlúv a bankových účtov. Problém však nastáva, ak postúpenie týchto pohľadávok odporuje dohode s dlžníkom. V prípade pohľadávok z účtu, kde je dlžníkom banka, všeobecné obchodné podmienky (VOP) niektorých bánk obsahujú ustanovenia, ktoré postúpenie pohľadávok z účtov vylučujú alebo podmieňujú súhlasom banky. Banky potom často odmietajú uznať záložné právo s argumentom, že pohľadávky sú nepostupiteľné a teda nie sú spôsobilým predmetom záložného práva.

Podľa § 151d Občianskeho zákonníka (OZ) môže byť predmetom záložného práva vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Predmetom záložného práva teda nemôže byť právo, ktorého prevod vylučuje Občiansky zákonník alebo iný zákon, ani právo, pri ktorom to vylučuje priamo jeho povaha (napr. autorské práva). Nepostupiteľné pohľadávky ďalej vymedzuje § 525 OZ. Podľa § 525 ods. 1 OZ nemožno postúpiť pohľadávky, ktoré zanikajú najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, a ktoré nemôžu byť postihnuté výkonom rozhodnutia. Záložné právo na tieto pohľadávky je vylúčené a záložná zmluva by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.

Osobitná Situácia: Postúpenie Pohľadávky v Rozpore s Dohodou s Dlžníkom

Osobitná situácia nastáva v prípade zriadenia záložného práva na pohľadávky, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom podľa § 525 ods. 2 OZ. V prípade pohľadávok z účtov, ktorých postúpenie odporuje dohode s dlžníkom (bankou), niektoré banky považujú záložné zmluvy na takéto pohľadávky za neplatné a záložné právo odmietajú uznať.

Nasledujúce argumenty podporujú názor, že aj na pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje dohoda s dlžníkom, je možné platne zriadiť záložné právo.

Prečítajte si tiež: Účtovanie postúpenia pohľadávky

1. Ochrana Záložného Veriteľa

Ochrana záložného veriteľa je zakotvená v § 151d ods. 6 OZ, ktorý upravuje dohody zakazujúce zriadiť záložné právo. Tieto dohody nie sú neplatné, ale zákon im nepriznáva účinky voči tretím osobám. Dohodu medzi bankou a klientom o nepostupiteľnosti pohľadávok z účtu nemožno subsumovať pod § 151d ods. 6 OZ, pretože obsahom dohody nie je zákaz zriadenia záložného práva, ale dohoda o zákaze postúpenia pohľadávok v zmysle § 525 ods. 2 OZ.

Mohlo by sa namietať, že záložná zmluva je neplatná, pretože predmet záložného práva s ohľadom na § 525 ods. 2 OZ nie je prevoditeľný a preto podľa § 151d ods. 1 OZ nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Neplatnosť záložnej zmluvy teda nie je spôsobená dohodou medzi bankou a majiteľom účtu, ale neprevoditeľnosťou pohľadávky a teda nespôsobilosťou tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva.

Táto argumentácia však obchádza účel § 151d ods. 6 OZ. Podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla súčasnú úpravu záložného práva (zákon č. 526/2002 Z. z.) bolo zámerom zákonodarcu chrániť záložného veriteľa pred dohodami, o ktorých „nemusia mať tretie osoby žiadnu vedomosť.“

Účelom § 151d ods. 6 OZ je teda primárne chrániť záložného veriteľa. Pri zriaďovaní záložného práva na pohľadávky by sa záložný veriteľ mal uistiť, či záložcovi tieto pohľadávky patria. Záložný veriteľ však zväčša nemá možnosť overiť si, či medzi záložcom a jeho dlžníkom neexistuje dohoda zakazujúca postúpenie týchto pohľadávok. Ak by bolo možné takouto dohodou spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy, ochrana záložného veriteľa, ktorú mu zabezpečuje § 151d ods. 6 OZ, by v súvislosti so záložným právom na pohľadávky strácala akýkoľvek obsah.

2. Lex Specialis

Ďalším argumentom je vzťah medzi § 151d ods. 6 OZ a § 525 ods. 2 OZ. § 151d ods. 6 OZ treba chápať ako normu lex specialis (aj normu lex posterior). Hoci toto ustanovenie neupravuje vyslovene dohody o zákaze postúpenia pohľadávky, upravuje osobitné následky takejto dohody vo vzťahu k záložnému právu. Dohoda o zákaze postúpenia je vo vzťahu k záložnému právu na pohľadávky de facto dohodou, ktorá bráni zriadeniu záložného práva. Zákaz zriadenia záložného práva v nej síce nie je výslovne ustanovený, ale v spojení s § 525 ods. 2 OZ by mohla spôsobiť „nezaložiteľnosť“ danej pohľadávky. Účinky takejto dohody sú obmedzené ochranou záložného veriteľa, ktorú mu poskytuje ustanovenie § 151d ods. 6 OZ.

Prečítajte si tiež: Postúpenie v slovenskom práve

V praxi to znamená, že dohodu o zákaze postúpenia pohľadávky možno považovať za platnú dohodu v zmysle § 525 ods. 2 OZ. V spojení s citovaným ustanovením táto dohoda spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o postúpení týchto pohľadávok. Vo vzťahu k záložnej zmluve na uvedené pohľadávky z účtu sú však účinky tejto dohody obmedzené „ochranným“ ustanovením § 151d ods. 6 OZ. Dohoda medzi bankou a majiteľom účtu o zákaze postúpenia pohľadávok z účtu teda nie je účinná voči záložnému veriteľovi a nemôže spôsobiť neplatnosť záložnej zmluvy. Zmluvou o záložnom práve je záložné právo na uvedené pohľadávky z účtu platne zriadené a vzniká registráciou podľa § 151f OZ. Z hľadiska záväzkového vzťahu medzi bankou a majiteľom účtu (záložcom) tým nie je dotknuté právo banky uplatniť si voči majiteľovi účtu právne nároky vyplývajúce z porušenia jeho zmluvnej povinnosti.

3. Problematika Zálohov Nadobúdaných v Budúcnosti

Ďalší argument sa týka problematiky zálohov, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti. Ak by pri uzatváraní zmluvy, na základe ktorej táto pohľadávka vzniká, došlo medzi záložcom a poddlžníkom (bankou) k dohode o zákaze postúpenia tejto pohľadávky, nebola by táto pohľadávka spôsobilým predmetom záložného práva.

Táto úvaha by mohla viesť k tomu, že napriek platnému zriadeniu záložného práva na budúcu pohľadávku a napriek platnému vzniku tejto pohľadávky záložné právo nevznikne, pretože pohľadávka v čase vzniku nie je spôsobilým predmetom záložného práva. Zriaďovanie záložného práva na predmet, ktorý vznikne v budúcnosti so sebou samozrejme vždy prináša isté riziko. Avšak v prípade prijatia interpretácie, že záložca môže dohodou o nepostupiteľnosti svojej pohľadávky vyvolať nespôsobilosť tejto pohľadávky ako predmetu záložného práva, by mal záložca možnosť, napriek platne zriadenému záložnému právu, zmariť vznik tohto záložného práva a nadobudnúť nezaťaženú pohľadávku. Podľa tohto názoru by to bolo v príkrom rozpore so zabezpečovacím účelom záložného práva na budúce pohľadávky.

Diskusia a Názory Expertov

V diskusii k tejto problematike sa objavujú rôzne názory. Juraj Alexander poukazuje na Modelový zákon o zabezpečení záväzkov, ktorý stanovuje, že nemožnosť erga omnes zmluvného vylúčenia založenia pohľadávky sa vzťahuje najmä na peňažné pohľadávky, nie na plnenie spočívajúce v poskytovaní služieb. Ďalej vidí ako relevantné insolvenčné a exekučné právo, kde sú zmluvné obmedzenia postupiteľnosti v konkurznom a exekučnom konaní neúčinné.

Branislav Gvozdiak súhlasí s tým, že stanovisko bánk k záložnému právu zriadenému na pohľadávku z účtu v istom zmysle poškodzuje záložného veriteľa, ale nesúhlasí s argumentáciou, že konanie bánk je de facto protiprávne. Podľa neho VOP bánk iba zakazujú postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ, čím sa predmet eventuálneho zálohu stáva neprevoditeľný a tým aj nespôsobilý byť predmetom záložného práva.

Prečítajte si tiež: Prehľad o Postúpení Pohľadávky a Katastri

Dôsledky Nedodržania Povinností zo Spotrebiteľskej Zmluvy a Súvisiace Rozhodnutia Súdov

V súvislosti s postúpením pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv je dôležité venovať pozornosť aj dôsledkom nedodržania povinností zo strany spotrebiteľa a súvisiacim rozhodnutiam súdov.

Napríklad, ak spotrebiteľ neplatí splátky úveru, banka ho môže vyzvať na úhradu dlžných splátok a v prípade neúspechu vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súdy potom posudzujú, či bola spotrebiteľovi doručená výzva na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky a či táto výzva spĺňala všetky zákonné náležitosti.

V tejto súvislosti je relevantná judikatúra Najvyššieho súdu SR, ktorý sa zaoberal otázkou náležitostí výzvy banky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením pohľadávky. Súdy skúmajú, či bola spotrebiteľovi poskytnutá možnosť oboznámiť sa s doručovanou písomnosťou a či bola dodržaná lehota medzi doručením výzvy a vyhlásením okamžitej splatnosti úveru.

Ochrana Spotrebiteľa a Neprijateľné Zmluvné Podmienky

Pri spotrebiteľských zmluvách je dôležité dbať na ochranu spotrebiteľa a zabrániť zahrnutiu neprijateľných zmluvných podmienok. Neprijateľné podmienky sú také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Medzi neprijateľné podmienky môže patriť napríklad zmluvná pokuta, ktorá je neprimerane vysoká, alebo rozhodcovská doložka, ktorá spotrebiteľa zbavuje možnosti obrátiť sa na všeobecný súd. Súdy sú povinné skúmať, či zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky, a v prípade ich zistenia ich vyhlásiť za neplatné.

tags: #postúpenie #pohľadávky #zo #spotrebiteľskej #zmluvy #podmienky