
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dohodu o výživnom, vrátane vzoru, postupu pri podávaní návrhu na súd a dôležitých informácií týkajúcich sa náhradného výživného a vymáhania pohľadávok. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený prehľad a praktické rady v tejto oblasti.
Výživné je pravidelný finančný príspevok, ktorého cieľom je zabezpečiť podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a uspokojovanie jeho potrieb. Je to zákonná povinnosť rodičov prispievať na výživu svojich detí v zmysle §62 ods. 2 Zákona o rodine. Ak rodičia spolu nežijú, musia sa dohodnúť na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, rozhodne o tom súd.
Ak sa s druhým rodičom neviete dohodnúť na výške výživného, je potrebné podať na súd "Návrh na určenie výživného na maloleté dieťa", ak ešte výživné nebolo určené, alebo "Návrh na zmenu výživného", ak už je výživné určené, ale chcete ho zvýšiť alebo upraviť.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorom obvode má maloleté dieťa bydlisko. Konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom nie je spoplatnené.
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu výživného, príp. Súd rozhoduje rozsudkom, proti ktorému je možné odvolanie na krajský súd. Súd musí v konaní rozhodnúť o troch veciach a to o a) o zverení maloletého dieťaťa, b) o výške výživného a c) o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom.
Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku
V konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu musí súd rozhodnúť o troch zásadných veciach:
Podľa §36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu v ktorom doteraz žilo.
Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú.
Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky rodiča pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate tak musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, pretože Vám vzniká nová a nie malá výdavková položka - výživné.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod.
Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Ak je rodič dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu, súd prostredníctvom ÚPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
Podľa §24 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Styk sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do opatery a slúži na zabezpečenie rozvoja vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi. O styk pôjde vtedy, kedy jeho rozsah je v porovnaní s rozsahom starostlivosti druhého rodiča zjavne menší.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda
Komunikácia rodičov je nevyhnutným predpokladom normálneho fungovania po rozchode či rozvode. Ak nekomunikujete tak si to skôr či neskôr odnesie Vaše dieťa, ktoré sa spravidla stáva nechceným „sprostredkovateľom“ informácii medzi rodičmi. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.
Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ rodiča. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku druhému rodičovi. Znamená to, že do dňa splatnosti musí druhý rodič mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby druhému rodičovi výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Pokiaľ musíte výživné z nejakého dôvodu uhrádzať poštovou poukážkou, tak odporúčam ešte väčší časový odstup, ponechajte časovú rezervu na prevzatie výživného.
Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň právny výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete tak môžete očakávať dve veci. Prvá, že druhý rodič bude častejšie podávať návrhy na zvýšenie výživného a druhá, že súd bude prísnejšie posudzovať výšku výživného, vychádzajúc z toho, že okrem výživného druhý rodič nič iné nedostane. Poznajúc tieto dve veci preto odporúčam určitú mieru flexibility ktorá bude postavená na princípe výnimočnosti kedy povinný rodič dôsledne zváži potrebu príspevku nad rámec výživného a podľa najlepšej úvahy prispeje.
Plnoletosťou dieťaťa nezaniká povinnosť platiť výživné podľa súdneho rozhodnutia, ktoré vzniklo v čase kedy bolo dieťa maloleté. Plnoletosťou zaniká právo rodiča, ktorému bolo dieťa zverené, zastupovať dieťa a analogicky zaniká aj právo preberať splátky výživného. Toto právo má už priamo plnoleté dieťa.
Zastúpenie advokátom v konaní nie je povinnosťou rodičov, ale pridanou hodnotou. Pred podaním návrhu na súd Vám vie advokát pomôcť predovšetkým ako radca pri určení Vašich priorít v tom čo chcete a ako to chcete dosiahnuť, tak aby bol čo najlepšie naplnený záujem Vášho dieťaťa o ktoré v celom procese ide. Okrem osobného poradenstva ponúka advokát zastúpenie v celom súdnom konaní od jeho začiatku až do konca.
Zákon č. 201/2008 Z. z. upravuje poskytovanie náhradného výživného. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Oprávnená osoba musí mať na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Náhradné výživné poskytované za neplatené výživné je vo výške výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Konanie o náhradnom výživnom sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. Žiadateľ môže požiadať o vyplatenie náhradného výživného aj za tri kalendárne mesiace predchádzajúce kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť.
Ak povinný rodič neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako ho vymáhať:
Exekúcia: Môžete podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh by mal obsahovať:
Prílohou je exekučný titul (právoplatný a vykonateľný rozsudok súdu) a rodný list dieťaťa.
Trestné oznámenie: Máte možnosť podať aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre spáchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy je potrebné, aby boli naplnené znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa § 207 Trestného zákona, t.j., trestný čin zanedbania povinnej výživy spácha ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
Náhradné výživné: Pokiaľ sa vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia ukáže ako neúčinné a peňazí sa stále nedomôžete, máte možnosť podať žiadosť o náhradné výživné, pokiaľ spĺňate podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z.
Úrad je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku oznámiť úradu, pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom. Centrum je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.
Ak sa s druhým rodičom dokážete dohodnúť na výške výživného a spôsobe starostlivosti o dieťa, je možné spísať dohodu o výživnom. Takúto dohodu je následne potrebné nechať schváliť súdom.